Menu

očkovanie

smiling-blonde-woman-eating-delicious-apple

Chrípka a cukrovka: Očkovanie pomáha zachrániť životy

, ,

Chrípková sezóna sa štatisticky zažína v októbri a pretrváva až do marca. Počas tohto obdobia by mali zbystriť najmä ľudia s chronickými ochoreniami. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR patria diabetici medzi vysoko rizikovú skupinu vzhľadom na komplikácie spojené s chrípkou. Na Slovensku sa na diabetes lieči viac ako 350-tisíc ľudí.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že u diabetikov je riziko vážnych komplikácií pri chrípke až 2-krát vyššie, ak majú aj ďalšie pridružené zdravotné problémy.(1) „Pacienti s diabetom majú väčšiu náchylnosť na infekčné ochorenia a platí to aj v prípade chrípky. U týchto pacientov sa dá predpokladať, že priebeh ochorenia môže byť ťažší, preto im očkovanie vrelo odporúčam,“ uvádza diabetológ a prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD.

Prečo by sa diabetici mali dať zaočkovať proti chrípke?

Podľa WHO očkovanie zvýši ochranu pred vážnymi komplikáciami u diabetikov o viac ako 50 %.(2) Medzi závažné zdravotné problémy patrí zápal pľúc, zlyhanie obličiek či dokonca smrť. U diabetikov môže chrípka výrazne zhoršiť reguláciu hladiny cukru v krvi, čo vedie k ďalším problémom, ako je hyperglykémia alebo hypoglykémia.(3)

Očkovanie ochráni nielen diabetika, ale aj ostatných

Vakcináciou proti chrípke ochránite nielen svoje zdravie, ale aj zdravie tých, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať. Patria medzi nich malé deti, starší ľudia alebo osoby s oslabenou imunitou. Očkovanie môže výrazne znížiť náklady na liečbu a hospitalizácie. Podľa údajov z Úradu verejného zdravotníctva SR (2023) počet hospitalizácií diabetikov pre chrípku každoročne stúpa. Od 20 do 30 % diabetikov skončí v nemocnici po nákaze chrípkou, čo predstavuje vážnu hrozbu najmä u starších ľudí.(4) Podľa Štátneho zdravotného ústavu SR (2022) sa ukázalo, že očkovanie proti chrípke znižuje riziko hospitalizácie až o 40 % a môže výrazne znížiť počet vážnych infekcií. Diabetici, ktorí sa dajú zaočkovať, majú tiež menšiu pravdepodobnosť prechodu chrípky do ťažkej formy.(5) Očkovanie proti chrípke je najlepšia prevencia, ako sa môžu pacienti s cukrovkou ochrániť pred vážnymi komplikáciami.

Zdroje:

  1. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2023). Fact Sheet on Influenza (Seasonal). Dostupné na: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/influenza-(seasonal)
  2. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2022). Očkovanie proti chrípke a rizikové skupiny. Dostupné na: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/influenza-(seasonal)
  3. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2023). Managing Diabetes During Illness. Dostupné na: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/diabetes
  4. Úrad verejného zdravotníctva SR (2023). Zdravotné štatistiky o chrípke v SR. Dostupné na: https://www.uvzsr.sk
  5. Štátny zdravotný ústav SR (2022). Očkovanie proti chrípke a prevencia hospitalizácie. Dostupné na: https://www.szu.sk
Viatris-logo-na-web
očkovanie tehotných

Očkovanie tehotných vo zvláštnych situáciách

Očkovanie tehotných žien otvára otázku teoretického rizika poškodenia vyvíjajúceho sa plodu.
V súčasnosti nemáme dôkazy, že schválené vakcíny spôsobujú poškodenie plodu. Napriek tomu tehotná by mala byť očkovaná len vtedy, keď riziko expozícii ochorenia je vysoké a infekcia by mohla závažne ohroziť zdravie tehotnej alebo plodu.

Z doterajších poznatkov vyplýva, že očkovanie neživými očkovacími látkami je možné aj u tehotných. U každej tehotnej je indikované očkovanie proti čiernemu kašľu a chrípke. Pri ostatných neživých očkovacích látkach existujú indikácie, keď by tehotná žena mala byť zaočkovaná.

Kedy očkovať tehotnú na hepatitídu A?

Inaktivovaná vakcína proti hepatitíde A je indikovaná, ak je tehotná žena v ďalších rizikových podmienkach alebo ak existujú ďalšie indikácie. V praxi to pre územie SR najčastejšie znamená, že ak sa tehotná dostane do kontaktu s chorým na hepatitídu A, epidemiológ to označí ako rizikový kontakt, ženu treba zaočkovať.
Z iných indikácií je to napr. nález hepatopatie, keď pridruženie ochorenia na hepatitídu A môže podstatne zhoršiť základné ochorenie.

Druhou skupinou indikácií je cestovanie ženy do krajiny s vysokým riziko ochorenia na hepatitídu A. Očkujú sa len tie ženy, ktoré neprekonali hepatitídu A a doposiaľ neboli očkované. Druhú dávku treba podať po 6 – 12 mesiacoch, to znamená v období dojčenia alebo po ňom. Ak žena znovu otehotnie, možno očkovať podľa riadnej schémy. Skoršie očkovanie ako po 6 mesiacoch nezabezpečí dlhodobú ochranu, predĺženie intervalu do 5 rokov už nemá významný klinický efekt.

Kedy očkovať tehotnú na hepatitídu B (VHB)?

Tehotnosť nie je kontraindikáciou vakcinácie. Vakcíny obsahujú neinfekčný antigén, ktorý nepredstavuje riziko pre plod. Tehotné ženy, ktoré sú vystavené riziku infekcie VHB, majú byť zaočkované (napr. ak mali sexuálneho partnera počas posledných 6 mesiacov podozrivého na infekciu alebo sa lieči na sexuálne prenosné ochorenia; alebo v minulosti/teraz užíva injekčné drogy, alebo žena mala HBsAg pozitívneho partnera).

V SR sú platné indikácie, pri ktorých je vakcinácia hradená podľa § 9 ods. 3 vyhlášky u:

  1. a) osôb dispenzarizovaných pre chronické ochorenia pečene,
  2. b) hemofilikov,
  3. c) diabetikov,
  4. d) osôb s cystickou fibrózou,
  5. e) narkomanov s intravenóznym užívaním drog,
  6. f) homosexuálov,
  7. g) promiskuitných osôb.

Očkujú sa len ženy, ktoré ešte neboli v minulosti očkované.

Na HPV sa tehotné neočkujú

Očkovanie proti HPV nie je indikované u tehotných žien, aj keď ide o neživé očkovacie látky. Ak žena zistí, že je tehotná po začatí očkovania, očkovanie v 3-dávkovej schéme sa dokončí po pôrode tou istou vakcínou, akou sa začalo. Ak sa podala dávka HPV vakcíny tehotnej, netreba robiť žiadne ďalšie kroky Pred očkovaním netreba vylúčiť tehotnosť. Do dnešného dňa je hlásených viac ako 1300 gravidít pri očkovaní oboma doteraz dostupnými vakcínami. Neboli zistené žiadne negatívne účinky na matku alebo plod.

Ktoré očkovania sú rizikové pre plod?

Osýpky, mumps, rubeola (MMR), varicela (V), (MMRV)

Podávanie vakcíny proti osýpkam, rubeole a mumpsu nie je počas tehotenstva indikované. Ide o živú vakcínu a riziko pre plod sa nedá vylúčiť.

Vakcíny s obsahom varicely (ovčie kiachne) nie sú určené na očkovanie počas tehotenstva.
Ženy vo fertilnom veku by mali byť chránené proti rubeole a varicele.
V predkoncepčnom období je potrebné opýtať sa ženy, či prekonala varicelu a či je očkovaná MMR/MMRV/V vakcínou.
Ak treba ženu očkovať, musíme ju informovať, že by nemala aspoň 28 dní po očkovaní otehotnieť. Pritom je jedno, či ideme očkovať kombinovanou, alebo monokomponentnou vakcínou.
Ovčie kiahne ženy nemusia prekonať, ak boli očkované vakcínou proti varicele.
Všetky uvedené ochorenia treba očkovať dvomi dávkami antigénov MMR/MMR; V/V; MMRV/MMR+V; MMRV/MMRV s odstupom minimálne 6 týždňov.

Podľa očkovacieho kalendára sa MMR očkuje v SR v 15. – 18. mesiaci života a druhá dávka sa podáva v 12. roku života. Varicela sa povinne neočkuje, je to dobrovoľné očkovanie. Asi 10% dospelej populácie nebolo v detskom veku infikovaných vírusom varicela zoster (VZV). Ak žena nevie, či prekonala varicelu, možno vyšetriť prítomnosť IgG a IgM protilátok proti VZV.

Meningokokové vakcíny pre tehotné?

Tehotnosť nie je kontraindikovaná pri vakcínach proti meningokokom skupiny C, skupín AC a skupín ACWY.

V SR sú platné tieto indikácie:

  • vakcinácia ako hradená liečba je indikovaná v rámci povinného očkovania podľa § 7 ods. 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení u osôb v priamom kontakte s chorou osobou s meningokokovou meningitídou na základe rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva o lekárskom dohľade alebo zvýšenom zdravotnom dozore,
  • vakcína ako hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania podľa § 9 ods. 5 vyhlášky u osôb pred splenektómiou alebo s funkčnou, alebo anatomickou aspléniou.

Očkovanie proti meningokokom skupiny B

Očkovanie proti meningokokom skupiny B je v klinickej praxi veľmi krátko, neexistujú preň jasné indikácie v tehotnosti, pretože nie je dostatočne preskúmaná bezpečnosť pre plod, aj keď nejde o neživú očkovaciu látku. Na jej podanie v gravidite existuje ustanovenie 4.6 v SPC vakcíny, kde je uvedené, že ak je tehotná vystavená zjavnému riziku meningokokovej infekcie sérotypom B, vakcinácia môže byť podaná.

Očkovanie proti pneumokokom

Očkovanie konjugovanou 13-valentnou vakcínou je v tehotnosti málo zdokumentované, preto doposiaľ nie je odporúčané, ale odborníci nevidia kontraindikáciu podania vakcíny. 13-valentná vakcína má užšie spektrum ako 23-valentná, ale má vyššiu imunogenicitu. Očkovanie proti pneumokokom v SR má význam nielen z hľadiska ochrany matky pred pneumokokovou infekciou, ale môže pomôcť aj deťom v prvých týždňoch života.

Poliomyelidída (inaktivovaná polio vakcína)

Ak je tehotná žena v riziku nákazy poliomyelitídy a je potrebná okamžitá ochrana pred poliomyelitídou, možno očkovať inaktivovanou vakcínou podľa schémy pre dospelých.

Kliešťová encefalitída (KE)

Očkovanie proti KE nie je indikované u tehotných žien, aj keď ide o neživé očkovacie látky. Doposiaľ nie sú dostatočné skúsenosti. Ak žena zistí, že je tehotná po začatí očkovania, očkovanie v 3-dávkovej schéme sa dokončí po pôrode tou istou vakcínou, ako sa začalo. Treba však očakávať nižšiu účinnosť. Ak sa podala dávka vakcíny proti KE tehotnej, netreba robiť žiadne opatrenia. Vakcíny počas gravidity sú indikované iba vtedy, ak je potrebná okamžitá ochrana pred vírusom kliešťovej encefalitídy. Postupuje sa podľa schválených schém.

Besnota

Vakcíny proti besnote sa podávajú tehotným ženám po expozícii besnote za tých istých podmienok ako netehotným ženám. Nebol zdokumentovaný žiaden vzťah medzi očkovaním proti besnote a poškodením plodu. Ak je podozrenie na kontakt s besnotou, tak je indikovaná profylaxia.

Cestovateľské vakcíny

Existujú špecifické vakcíny na prevenciu ochorení, ak tehotná žena cestuje do endemickej oblasti. Aplikácia týchto vakcín prebieha v špecializovaných ambulanciách tropickej a cestovateľskej medicíny.

Dojčenie a vakcinácia

Neživé ani živé očkovanie látky podané dojčiacim matkám neovplyvňujú bezpečnosť dojčenia pre samotné ženy ani ich deti. Hoci vírus rubeoly sa môže vylučovať materským mliekom, zvyčajne neinfikuje dieťa. Ak dieťa predsa len ochorie, ochorenie je mierne a dobre tolerované, pretože vírus vo vakcíne je oslabený. Neživé očkovacie látky neznamenajú pre dojčiacu matku a dieťa žiadne riziko.

Zdroj: MUDr. Pavol Šimurka, PhD., časopis Gynekológia pre prax

ovčie kiahne

Varicela – ovčie kiahne

Varicela je vysokokontagiózne ochorenie vyvolané herpetickým vírusom Varicella zoster. Celosvetový odhad výskytu tohto ochorenia predstavuje približne 75 miliónov prípadov ročne, z toho asi 67 miliónov v detstve a 3 milióny v dospelosti, herpes zoster postihne okolo 5 miliónov ľudí.
V Slovenskej republike je hlásených priemerne 18 890 prípadov každý rok.
Najvyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia je u imunokompromitovaných osôb alebo u tehotných žien, ak neprekonali ochorenie alebo neboli očkované. Ochoreniu možno predchádzať aktívnou imunizáciou.

Varicela je väčšinou málo závažné detské ochorenie s možnosťou ťažšieho priebehu.
Riziko vzniku komplikácií je ovplyvnené:

  • najmä vekom pacienta,
  • jeho imunitou,
  • príp. prítomnými malignitami.

Približne v dvoch percentách postihuje osoby staršie ako 20 rokov, u ktorých prebieha často ťažšie a komplikovane.

Ako sa dá nakaziť varicelou?

K šíreniu nákazy dochádza aerosólom z dýchacích ciest už na konci inkubačnej lehoty a ďalej v priebehu klinického štádia, keď je vylučovaný pôvodca nákazy i z kožných lézií.
Od prvých príznakov katarálneho štádia do 6. dňa výsypu vyrážok je veľmi vysoká infekciozita.
Po kolonizácii vírusu v horných dýchacích cestách dochádza za 2 – 4 dni od začiatku infekcie k postihnutiu lymfatických uzlín.
Následne za 4 – 6 dní vstupuje vírus do krvného riečiska, odkiaľ sa šíri do iných orgánov tela – najmä do sleziny a pečene.
Približne 24 až 36 hodín pred výskytom prvej lézie sa môže vyskytnúť:

  • mierna bolesť hlavy,
  • horúčka,
  • malátnosť,
  • strata chuti do jedla,
  • únava a
  • niekedy svrbenie až
  • bolesť v mieste následného výsevu.

Až 500 vyrážok?

Toto prodromálne štádium trvá zvyčajne 2-3 dni, ale môže prebiehať i bezpríznakovo. Vírus Varicella zoster (VZV) spôsobuje na koži typické vezikulárne vyrážky v rôznom štádiu vývoja – približne 250 – 500 lézií. . Prvé lézie môžeme nájsť už za niekoľko hodín po infekcii. Objavujú sa najskôr na hlave vo vlasovej časti, potom na hrudníku a končatinách. Môžu sa však vyskytnúť i na sliznici orofaryngu, pošvy, spojovky a rohovky. Zvyčajne majú priemer 1 až 4 mm.
Svrbivý výsyp sa začína makulami – drobnými červenkastými škvrnami, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na papuly a vezikuly s čírym obsahom a erytémovým lemom v okolí.
V ďalších dňoch sa menia na pustuly – pľuzgieriky naplnené hnisom.
Po prasknutí sa vytvorí krusta – suchá chrasta. Vzhľadom na opakovaný výsev sú u pacienta prítomné rôzne fázy vývoja lézií.

Ako prebiehajú ovčie kiahne?

Zdravé deti majú klinický priebeh väčšinou mierny s nevoľnosťou, pruritom, teplotou počas dvoch až troch dní.
Dospelí môžu mať vyšší výskyt komplikácií, ktoré sa vyskytujú v 2 – 6 % prípadov. V dospelosti sú komplikácie sedemkrát častejšie a úmrtia až dvadsaťpäťkrát častejšie než v detskom veku.
Vysoké riziko predstavujú najmä pre tehotné.
V prvom trimestri gravidity môže dôjsť k poškodeniu plodu (kongenitálny varicelový syndróm), neskôr môže spôsobiť predčasný pôrod, novorodeneckú infekciu alebo herpes zoster, i pneumóniu. Pri neonatálnej varicele býva až 30 % úmrtnosť.

Najčastejšími komplikáciami bývajú sekundárne bakteriálne infekcie, napríklad sekundárna bakteriálna pneumónia je častejšia u detí do 1 roka veku.

Riziko vzniku je vyššie u fajčiarov, tehotných žien a imunokompromitovaných jedincov. Prvými príznakmi sú dušnosť a pokles saturácie kyslíka. Auskultačný nález je normálny, diagnózu potvrdí rtg nález. Pri ochorení na varicelu môže dôjsť i k postihnutiu pečene.

Aká je prevencia?

Účinným spôsobom, ktorým možno kontrolovať šírenie varicely vo vnímavej populácii, je očkovanie. V poslednom období dochádza k poklesu hlásenej chorobnosti na Slovensku, pričom varicela je stále najčastejšou infekciou vyskytujúcou sa v detskom veku. Vývoj očkovacej látky sa začal v Japonsku už pred viac ako 40 rokmi (v roku 1970) Takahašiho izoláciou vírusu z vezikulárnej tekutiny chorého chlapca, ktorého priezvisko Oka dodnes nesie očkovací kmeň vírusu VZV.

V niektorých štátoch (napr. v USA, Nemecku) je zavedené plošné očkovanie, na Slovensku zatiaľ patrí toto očkovanie medzi odporúčané.
Možnosť zaočkovať sa proti varicele na Slovensku je pomerne krátka a využíva ju malá časť populácie.
V prípade zavedenia plošnej vakcinácie sa predpokladá pozitívne ovplyvnenie chorobnosti.

Kedy neočkovať?

Relatívnou kontraindikáciu očkovania je ochorenie jedinca. Systémová hypersenzitivita na predchádzajúcu dávku, gravidita a ťažké poruchy bunkovej imunity sú absolútnymi kontraindikáciami. Neodporúča sa očkovať ani v prípade liečby kortikoidmi, salicylátmi, imunoglobulínmi a transfúziou krvi.
Skutočný vplyv zaočkovanosti na incidenciu varicely môžeme s odstupom času najlepšie pozorovať v USA, kde je súčasťou plošného očkovania od roku 1995. Za toto obdobie došlo k výraznému poklesu chorobnosti a hospitalizovanosti vo všetkých vekových skupinách.

Očkovanie proti varicele patrí u nás medzi odporúčané očkovania. Očkovacia látka obsahuje živý, oslabený VZV. Odporúča sa zdravým jedincom > 12 mesiacov veku, ďalej VZV – séronegatívnym jedincom v kontakte s vysokorizikovým pacientom, ako aj dospelým, ktorí neprekonali ochorenie v detstve.

Očkovanie proti varicele je bezpečné a dobre tolerované.
Možné nežiaduce účinky, ako sú mierne lokálne reakcie, bolesť a erytém v mieste podania prechodného charakteru, sa vyskytujú v 6 – 35 % prípadov v prvých 42 dňoch po podaní očkovania (najčastejšie medzi 5. až 26. dňom). Horúčka sa vyskytuje asi v 10 %.

Zdroj: vydavateľstvo A-medi, Mgr. Eva Malobická, PhD. Časopis Pediatria

tehotná očkovanie

Prečo očkovať tehotné proti chrípke?

Chrípka počas tehotenstva prebieha oproti bežnej populácii častejšie s komplikáciami a býva spojená aj s hospitalizáciou. Očkovanie poskytuje ochranu matiek.

Koľko prežije „vysušený“ vírus v izbovej teplote?

Chrípka je respiračné ochorenie, ktoré sa prenáša z človeka na človeka.
Šíri sa čiastočkami aerosólu, ktorý obsahuje vírusy chrípky, z chorého na zdravého jedinca. Vysušený vírus môže prežiť pri izbovej teplote aj niekoľko dní.
Vylučovanie vírusu chrípky u nakazeného sa začína deň pred prvými klinickými príznakmi a pretrváva 5-7 dní.
Inkubačný čas je 12 – 72 hodín.

Chrípka má na Slovensku sezónny charakter s maximom výskytu v zimných mesiacoch, ale vyskytnúť sa môže počas celého roka. Typickým príznakom chrípky je jej náhly začiatok.
Osoba sa cíti:

  • unavená,
  • malátna,
  • bolí ju hlava,
  • svaly,
  • kĺby.
  • Po zimnici zvyčajne nastupuje
  • horúčka približne 38-40°C,
  • bolesti krku a
  • suchý, dráždivý kašeľ.

Sezónna chrípka postihuje predovšetkým najmladšie a najstaršie vekové skupiny, osoby s chronickými ochoreniami:

  • pľúc,
  • srdca,
  • ciev,
  • s metabolickými chorobami,
  • diabetom,
  • ochoreniami obličiek,
  • s poruchami imunity a
  • s onkologickými ochoreniami.

Rizikovou skupinou sú aj tehotné ženy.

Ako fungujú protilátky a protilátky z očkovania?

Protilátky, ktoré neutralizujú vírus chrípky, predstavujú dôležitý obranný systém človeka. Po prekonaní infekcie je jedinec chránený pred novou infekciou rovnakým vírusovým kmeňom niekoľko rokov, avšak vírus neustále mutuje.
Po zaočkovaní sa vytvoria protilátky proti vírusom obsiahnutým vo vakcíne.
Preto by sa očkovanie proti chrípke malo vykonávať každý rok pred nástupom chrípkovej sezóny.

Očkovanie proti chrípke má zásadný význam pre osoby s vysokým rizikom vrátane tehotných žien. Asi dva týždne po očkovaní 70 – 90% osôb dosiahne protektívnu hladinu protilátok.

Čo je SARI a kto na Sari umiera?

Na Slovensku sa zistilo, že SARI (syndróm akútnej respiračnej insuficiencie) sa u tehotných žien vyskytoval štatisticky významne častejšie ako v ostatnej populácii SR a že úmrtia na SARI u tehotných žien boli štatisticky významne častejšie ako úmrtia na SARI v ostatnej populácii SR.

Ochorelo 13 žien a 6 z nich zomrelo.
Najmladšia tehotná žena so SARI, ktorá zomrela, mala 17 rokov.
Najstaršia tehotná žena so SARI mala 36 rokov.

Vo viacerých prácach bol deklarovaný negatívny dosah chrípky na priebeh tehotenstva.
Niektoré fyziologické zmeny v tehotenstve vedú k vyššiemu riziku ťažšieho priebehu a s tým súvisiacich komplikácií chrípky pre tehotnú (zvlášť v druhom a treťom trimestri) a na plod vrátane:

  • potratu,
  • predčasného pôrodu,
  • nízkej pôrodnej hmotnosti alebo
  • úmrtia v perinatálnom období.

Fyziologické zmeny počas tehotenstva sa najviac dotýkajú imunitného systému a fyzikálnych pomerov vo vnútorných orgánoch.
Tehotné ženy sú citlivejšie na niektoré intracelulárne parazity vrátane vírusových. Fyzikálne pomery v oblasti panvy, v hrudnej a brušnej dutine sú spojené so zvýšenými nárokmi na kardiovaskulárny a respiračný systém.

Vírus chrípky je nebezpečný aj pre plod

Priamy vertikálny prenos vírusu z matky na plod je raritný. Mechanizmus, ktorým dochádza v priebehu chrípky k poškodeniu plodu, je pravdepodobne spojený s horúčkou. Horúčka matky v prvom trimestri je vo zvýšenej miere spájaná s rázštepmi neurálnej trubice a inými vrodenými abnormalitami. Chrípka počas tehotenstva je spájaná so 4-násobne vyšším výskytom fetálnych neoplázií (lymfatický a hemopoetický systém, neoplázia je nádor, nový útvar), aj keď ich absolútny počet je nízky.

4 základné odporúčania pre tehotné

Odporúčania sú založené na 4 základných postulátoch:

  1. iniciálna empirická liečba antivirotikami má byť začatá čo najskôr, najlepšie do 48 hodín od vzniku klinických príznakov,
  2. vzhľadom na nízku citlivosť rýchlych diagnostických testov (falošná negativita môže byť v rozmedzí 40–70%) nie je vhodné s liečbou čakať na laboratórne výsledky,
  3. ak nie je možné podanie antivirotík do 48 hodín, s liečbou sa začne aj neskôr, pretože klinický prínos liečby bol dokázaný aj pri jej neskoršom začatí,
  4. tehotná žena má byť liečená bez ohľadu na to, či bola, alebo nebola očkovaná (asi 60% účinnosť vakcíny)

Ako postupovať, keď máme vysokú rezistenciu na antibiotiká?

Očkovanie chráni pred ochorením, hlavne pred jeho ťažkými formami vyžadujúcimi hospitalizáciu a tiež pred úmrtím ženy počas tehotenstva, ale aj v popôrodnom období. Redukuje potrebu antivirotík a tiež riziko vzniku rôznych sekundárnych bakteriálnych komplikácií, čo je dôležité zvlášť v krajinách s vysokou rezistenciou na antibiotiká.
Plod je chránený materskými protilátkami počas tehotenstva a ich prenosom cez placentu aj v prvých mesiacoch života dojčaťa. Benefitom je, že zaočkovaná matka nenakazí svoje dojča po celé obdobie chrípkovej sezóny.

Očkuje sa každý rok sezónnou vakcínou do ramena intramuskulárne, na severnej pologuli sa očkovanie začína v októbri.
Tehotné ženy sa očkujú bez ohľadu na dĺžku gravidity, aj v prvom trimestri. Súhrnné charakteristiky lieku pri všetkých troch u nás najviac používaných inaktivovaných vakcínach uvádzajú, že sa môžu používať vo všetkých štádiách gravidity. Najväčšie množstvo údajov o bezpečnosti je dostupných z podávania počas druhého a tretieho trimestra. Údaje z používania vakcíny proti chrípke na celom svete však nenaznačujú, že by vakcína mohla mať nežiaduci vplyv na plod alebo matku.

Prospešnosť očkovania tehotných pre matku a plod inaktivovanou vakcínou bola dávno dokázaná pri eliminácii novorodeneckého tetanu. Túto skúsenosť môžeme v súčasnosti použiť na ochranu matiek a detí aj pomocou iných inaktivovaných vakcín ako napr. proti čiernemu kašľu, pneumokokovým invazívnym nákazám či chrípke.

Zdroj: Gynekologická prax, doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD

TBC

TBC sa vracia

Tuberkulóza je infekčné granulómové zápalové ochorenie charakterizované špecifickými zápalovými zmenami, ktorého etiologickým vyvolávateľom je Mycobacterium complex. Medzi najzávažnejšie včasné postprimárne formy tuberkulózy patrí:

  • akútna miliárna tuberkulóza a
  • bazilárna meningitída,

najčastejšia u dojčiat a batoliat.

Prečo je tuberkulóza nebezpečná?

Je to choroba, ktorá má zvláštny vzťah k veku človeka, pričom tuberkulóza detského veku je začiatočnou fázou chronického ochorenia, ktoré svojimi ďalšími formami pokračuje v dospelom veku.
Vo svete bolo v roku 2015 hlásených takmer 9,6 milióna (z čoho bolo milión detí) prípadov tuberkulózy a vyžiadala si približne 1,4 milióna úmrtí (z toho 140 000 detí) a podľa údajov WHO predstavoval európsky región 6 % všetkých nových prípadov aktívnej TBC na celom svete. Najčastejším prameňom nákazy je človek chorý na takú formu tuberkulózy, pri ktorej vylučuje do prostredia živé baktérie.

Infekcia sa prenáša väčšinou inhalačnou cestou a prvým postihnutým orgánom sú najčastejšie pľúca. Na rozdiel od dospelých často prebieha pľúcna forma primárnej TBC u detí, s minimálnou symptomatológiou alebo úplne asymptomaticky.
Medzi najzávažnejšie včasné postprimárne formy tuberkulózy patrí akútna miliárna tuberkulóza a TBC meningitída.

Prečo sa znova objavilo TBC?

Jedným z dôvodov znovuobjavenia sa týchto foriem zrejme môže byť zrušenie plošného očkovania novorodencov od 1. 1. 2012, ale tiež vysoká koncentrácia obyvateľstva, tzv. marginalizovaných skupín, s nízkou úrovňou komunálnej hygieny, žijúcich v segregovaných osadách.

Akútna miliárna tuberkulóza patrí k najzávažnejším formám tuberkulózy. Vzniká v prvých štyroch mesiacoch po primoinfekcii a je známkou hematogénnej generalizácie tuberkulóznej infekcie do celého organizmu.
Klinicky prebieha ako závažná choroba sprevádzaná tachydyspnoe a vysokými horúčkami septického charakteru.
Dieťa:

  • celkovo neprospieva,
  • trpí nechutenstvom,
  • poklesom hmotnosti,
  • je bledé,
  • býva prítomná hepatosplenomegália,
  • dyspnoe,
  • dráždivý kašeľ.

Auskultačný nález na pľúcach môže byť negatívny. V laboratórnych parametroch býva elevácia zápalových markerov, anémia, imunoglobulíny bývajú zvýšené vo všetkých triedach.

Ako sa dokazuje TBC?

Dôkaz M. tuberculosis je možný z tracheobronchiálneho sekrétu žalúdočného obsahu a z moču. Tuberkulínová skúška nepodporí v začiatočnom štádiu správnu diagnózu, pretože býva negatívna.

Alarmujúce čísla v roku 2022

Treba upozorniť na skutočnosť, že zrušením očkovania, resp. neočkovania rizikových skupín, sa začíname v čoraz väčšej miere stretávať s prípadmi miliárnej tuberkulózy, ale aj ďalších závažných foriem tuberkulózy, ktorá je aj v 21. storočí obávanou formou TBC.
Alarmujúci je u nás podiel príslušníkov rómskeho etnika na celkovom počte novozistených prípadov u detí do 14 rokov, ktorý v posledných rokoch na Slovensku predstavoval 60 – 70 % a napríklad i v roku 2008 bol podiel rómskych detí so novozistenou tuberkulózou až 92,86 %.

V súčasnosti, najmä v rizikových skupinách obyvateľstva, je prevalenia TBC veľmi vysoká a aj na základe našich skúseností badáme znova výskyt závažných foriem TBC.
Dnes, pri prerušení výroby vakcíny a rozvoja rezistencie antituberkulotík, sa zdá, že sa opäť hlási jej návrat.

Zdroj: MUDr. Mária Tomová, časopis Pediatria

cestovanie-vakcinacny-pas

Chystáte sa do tepla v zime? Bezpečná dovolenka v zahraničí – očkovanie pred cestovaním

Chcete ísť na dovolenku do tropických krajín? Chcete precestovať pol zemegule? S tým nie je problém. Myslite však na možné ochorenia, ktoré na Slovensku tak často nenájdeme, ale môžu sa vyskytovať v daných oblastiach a môžete sa nimi nakaziť pri pobyte v cudzine!

Ktoré sú ochorenia, proti ktorým sa vieme efektívne chrániť vakcínou?

  • Cholera
  • Žltá zimnica
  • Poliomyelitída
  • Meningokoková meningitída
  • Japonská encefalitída
  • Brušný týfus
  • Záškrt
  • Vírusová hepatitída A
  • Vírusová hepatitída B

Cholera

Cholera je akútna hnačková infekcia spôsobená požitím potravy alebo vody kontaminovanej baktériou Vibrio cholerae. Nebezpečie pri tejto chorobe spočíva v tom, že môže v priebehu niekoľkých hodín zabiť, ak sa v čas nelieči. U väčšiny pacientov sa nevyskytujú žiadne symptómy, avšak u niektorých jedincov sa môžu vyvinúť akútne vodnaté hnačky s ťažkou dehydratáciou, ktorá môže viesť k smrti.

Cholera sa teraz vyskytuje endemicky v mnohých krajinách. Výskumníci odhadujú, že každý rok sa na celom svete vyskytne 1,3 až 4,0 milióna prípadov cholery a 21 000 až 143 000 úmrtí na toto ochorenie.

Výskyt cholery v rokoch 2021 a 2022 hlási niekoľko krajín Afriky a Ázie. Veľké pretrvávajúce oblasti možnej infekcie sú v Afganistane, Bangladéši, Konžskej demokratickej republike, Etiópii a Nigérii, ale nové prípady sú hlásené aj v Iraku, Mozambiku, Filipínach, Somálsku a Zambii.

Žiadna krajina nevyžaduje očkovanie pred cestovaním, ale je vysoko odporúčané pri návšteve krajín s endemickým výskytom.

Žltá zimnica  

Žltá zimnica je akútne vírusové hemoragické ochorenie prenášané komármi, ktoré sú nakazené Flavivirusom (vírusom žltej zimnice). Medzi príznaky patria horúčka, bolesť hlavy, svalov, vracanie a únava. Typicky sa vyskytuje žltačka, od ktorej je aj odvodené pomenovanie ochorenia – Žltá zimnica. Polovica pacientov s ťažkým priebehom zomiera do 7 – 10 dní.

Vírus je endemický v tropických oblastiach Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Odhaduje sa, že ročne je 84 000 – 170 000 pacientov so závažným priebehom ochorenia a 29 000 aj 60 000 úmrtí na toto ochorenie.

Cestovatelia, ktorí navštívia endemické oblasti výskytu žltej zimnice, môžu potencionálne priniesť chorobu do krajiny bez výskytu žltej zimnice. Mnohé krajiny kvôli tomu vyžadujú očkovanie proti žltej zimnici. Očkovanie sa vyžaduje u všetkých cestujúcich starších ako 1 rok pri ceste do krajín

  • Afriky: Benin, Burkina Faso, Kamerún, Stredoafrická republika, Kongo, Pobrežie Slonoviny, Demokratická republika Kongo, Gabon, Ghana, Libéria, Mali, Mauretánia, Niger, Rwanda, Sv. Tomáš a Princov ostrov, Togo
  • Južnej Ameriky: Francúzska Guyana

Mnohé krajiny tiež odporúčajú očkovanie pri cestách do krajín alebo oblastí s endemickým výskytom žltej zimnice. Odporúčané očkovanie pri cestovaní.

Poliomyelitída (detská obrna)

Poliomyelitída  je vysoko infekčné vírusové ochorenie prenášané z človeka na človeka fekálno-orálnou cestou alebo vodou a potravinami kontaminovanými Poliovírusom. Vírus primárne napáda nervový systém. Vo väčšine prípadov sa vyskytnú len mierne príznaky, ale môže sa vyskytnúť aj ťažké priebeh ochorenia. Vírus spôsobuje paralýzu, najčastejšie nôh, ktoré býva trvalá. Následne, ak paralýza postúpi na dýchacie svaly, pacienti zomierajú.

Detská obrna postihuje najmä deti do 5 rokov. Ochorením sa však môže nakaziť ktokoľvek, preto sa odporúča očkovanie aj straším, ktorí cestujú do krajín s výskytom poliomyelitídy (krajiny juhovýchodnej Ázie). Afganistan a Pakistan sú posledné krajiny, v ktorým sa prenáša tento vírus. V rámci programu eradikácie ochorení sa snažia úplne vyhubiť vírus detskej obrny, aby sa predišlo jeho opätovnému prenosu do krajín bez výskytu tohto ochorenia.

Na Slovensku je očkovanie proti detskej obrne súčasťou povinného očkovania formou hexavakcíny podávanej v detskom veku.

Prečítajte si aj náš článok: Základné očkovania počas života človeka na Slovensku

Meningokoková meningitída

Meningokoková meningitída je bakteriálny zápal mozgových blán, ktorý spôsobuje baktéria Neisseria meningitidis (meningokok). Infekcia meningokokom sa prenáša aerosólom alebo priamym kontaktom s chorými, prípadne nosičmi ochorenia. Typickým príznakom je stuhnutá šíja, vysoká horúčka, extrémne silná bolesť hlavy, svetloplachosť, ospalosť až kóma. Rýchly priebeh ochorenia často vedie k úmrtiu v priebehu 1 – 2 dní.

Epidémie meningitídy sa vyskytujú na celom svete, najmä v subsaharskej Afrike, kde sú prítomné tzv. výbušné epidémie s incidenciou až 1 000 prípadov na 100 000 obyvateľov.

Najviac ohrozené sú malé deti a dospievajúci. Očkovanie proti meningokokovej meningitíde sa vyžaduje od pútnikov do Mekky (Saudská Arábia). Ďalej sa výrazne odporúča pri cestách do oblasti epidemického výskytu v krajinách rovníkovej Afriky – nedávne ohniská v štátoch Libéria, Nigéria a Togo.

Je potrebné dodať, že prípady meningokokovej meningitídy sa vyskytuje aj Slovensku. Nepatrí medzi povinné očkovania, ale je vhodné dať očkovať deti, aby sa predchádzalo nežiadúcim dôsledkom po prekonaní ochorenia (strata sluchu, porucha zraku, poškodenie pamäte a reči) alebo možným úmrtiam pri ťažkom priebehu.

Japonská encefalitída

Japonská encefalitída  je akútny vírusový zápal mozgu prenášaný komármi nakazenými vírusom japonskej encefalitídy (Flavivírusom). Väčšina infekcii je mierna – prítomná horúčka a bolesť hlavy, ale približne 1 z 250 infekcií má ťažký priebeh ochorenia s rýchlym nástupom vysokej horúčky, tuhosti krku, dezorientácie, kómy, záchvatmi, paralýzy. Miera úmrtnosti môže dosahovať 30 % pacientov s rozvinutými príznakmi.

Vírus sa prenáša hlavne počas teplých období (a období dažďov), kedy sa vyskytujú veľké epidémie v oblastiach východnej a juhovýchodnej Ázie a západnom Tichomorí. Celosvetový výskyt japonskej encefalitídy sa odhaduje približne 68 000 klinických prípadov za rok s úmrtnosťou 13 600 – 20 400 pacientov ročne.

Zaočkovať sa odporúča pri dlhodobých pobytoch v oblastiach s epidemickým výskytom japonskej encefalitídy:

  • Východná a Juhovýchodná Ázia: Bangladéš, Barma, Bhután, Brunej, Kambodža, Čína, India, Indonézia, Japonsko, Laos, Malajzia, Nepál, Severná a Južná Kórea, Pakistan, Filipíny, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko, Vietnam

Brušný týfus

Brušný týfus je život ohrozujúca infekcia spôsobená baktériou Salmonella Typhi. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnym spôsobom prostredníctvom kontaminovaných potravín a vody. Zdrojom nákazy je výhradne chorý alebo prenášač ochorenia. Medzi príznaky ochorenia patrí dlhotrvajúca horúčka, malátnosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, bolesti brucha s hnačkami alebo zápchou. Závažné infekcie môžu skončiť smrťou.

Riziko nákazy je vysoké v populáciách, ktoré nemajú prístup k čistej pitnej vode. Výskyt brušného týfusu sa odhaduje na 11 až 20 miliónov prípadov ročne na celom svete a približne 128 000 – 161 000 úmrtí na toto ochorenie.

Brušný týfus sa vyskytuje hlavne v rozvojových krajinách Afriky, Strednej a Južnej Ameriky, juhovýchodnej Ázie (indický subkontinent) a západného Pacifiku. Očkovanie sa odporúča pri návšteve týchto oblastí, konkrétne pri dlhodobom pobyte alebo v mieste pobytu, kde nie je zabezpečená pitná voda a správne hygienické podmienky. Na Slovensku sa vyskytujú zväčša len exportované prípady z endemických oblastí.

Záškrt (diftéria)

Diftéria je akútne ochorenie dýchacích ciest spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae. Prenáša sa kvapôčkovo, napríklad pri kašlaní, kýchaní alebo priamym kontaktom medzi ľuďmi. Príznaky ochorenia sa vyskytujú postupne. Najprv sa objavuje bolesť hrdla a horúčka, následne, keď baktérie začnú produkovať toxín sa objaví typická sivo-biela škvrna (pseudomembrána) v hrdle, ktorá môže následne zablokovať dýchacie cesty a sťažovať dýchanie a prehĺtanie. Po vyplavení toxínu do krvi môže poškodzovať aj iné orgány a spôsobiť zápal srdcového svalu, nervov a obličiek a v 5 – 10 % prípadoch až smrť.

Záškrt sa objavuje hlavne v krajinách s nízkou zaočkovanosťou. Endemicky sa vyskytuje v mnohých krajinách Ázie, južnom Pacifiku, na Strednom východe, východných krajinách Európy. Od roku 2016 boli hlásené epidémie v Indonézii, Bangladéši, Mjanmarsku, Vietname, Venezuele, Haiti, Južnej Afrike a Jemene.

Očkovanie na Slovensku je povinné ako súčasť hexavakcíny v detskom veku. Následne sa preočkováva podľa očkovacieho kalendára a v dospelosti by malo byť preočkovavané spolu s tetanom každých 15 rokov. Odporúča sa pred cestovaním overiť dátum poslednej dávky a následne preočkovať, hlavne pri plánovaných dlhších pobytoch v krajinách, kde boli hlásené posledné epidémie.

Vírusová hepatitída A (žltačka typu A)

Vírusová hepatitída A je vírusový zápal pečene prenášaný hlavne fekálno-orálnym spôsobom, kontaminovanými potravinami alebo vodou. Príznakmi ochorenia sú horúčka, nevoľnosť, hnačka, tmavý moč a žlté sfarbenie kože a očí. Takmer každý sa úplne zotaví z tohto ochorenia, avšak malá časť ľudí môže zomrieť na akútne zlyhanie pečene.

Infekcia sa často vyskytuje v krajinách s nízkym príjmom, zlými hygienickými podmienkami a medzi rizikovými skupinami, napríklad drogovo závislými a bezdomovcami. Odhaduje sa, že na hepatitídu A zomrie približne 7 100 ľudí na celom svete, čo predstavuje 0,5% všetkých prípadov.

Očkovanie sa odporúča cestujúcim do 54 rokov pri ceste do krajín s vysokým počtom hlásených prípadov hepatitídy A a do krajín s nízkym hygienickým štandardom v mieste pobytu. Najmä do krajín Afriky, Ázie, Stredomoria, Stredného Východu,  Strednej a Južnej Ameriky.

Vírusová hepatitída B (žltačka typu B)

Vírusová hepatitída B je vírusový zápal pečene, ktorý môže mať akútny alebo chronický priebeh. Prenáša sa najčastejšie z matky na dieťa pri narodení. Ďalej sa prenáša pri kontakte s krvou infikovaného, napríklad pri poranení ihlou, tetovaním alebo telesnými tekutinami pri sexuálnych praktikách.

Výskyt príznakov je rôznorodý. Väčšina pacientov nepociťuje žiadne príznaky pri nákaze. U niektorých sa môžu vyvinúť aj akútne príznaky so zažltnutím očí, kože, tmavým močom, extrémnou únavou, vracaním a bolesťami brucha.

Hepatitída B je celosvetový výrazný problém. Najviac prípadov sa vyskytuje v západnom Tichomorí a Afrike, kde je chronicky nakazených 116 miliónov a 81 miliónov ľudí. Vo východnom Stredomorí je približne 60 miliónov nakazených, 18 miliónov v juhovýchodnej Ázii, 14 miliónov v Európe a 5 miliónov v Amerike. V roku 2019 bola hepatitída B zodpovedná na 820 000 úmrtí, zväčša kvôli cirhóze pečene a rozvojom hepatocelulárneho karcinómu.

Na Slovensku je očkovanie proti hepatitíde B povinné v rámci hexavakcíny v detskom veku. Následne sa už nepreočkováva. Pri plánovaných dlhodobých pobytoch vo vysoko endemických oblastiach sa výrazne odporúča absolvovať očkovanie pred cestou do krajín Afriky, Južnej a Strednej Ameriky, Blízkeho Východu, Juhovýchodnej Ázie a ostrovy Tichého oceánu.

HPV

Ochorenia spôsobené ľudským papilomavírusom (HPV)

Infekcia spôsobená ľudským papilomavírusom (HPV) môže spôsobiť vznik benígnych genitálnych bradavíc, ale aj rakoviny.

HPV postihuje až 80% ľudí. Kedy je to nebezpečné?

Infekcia HPV je pomerne častá, v priebehu života sa infikuje až 80 % osôb.
Väčšina infekcií je neškodná a odznie bez príznakov.
Správne fungujúci imunitný systém zbaví vírusu infikovanú osobu do dvoch rokov.
Približne 80 % infikovaných nemá žiadne problémy ani v nasledujúcich rokoch po infekcii, ale u zvyšných 20 % nakazených dochádza po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch k rozvoju ochorenia.

Od infekcie k nádoru

Vývoj od infekcie k nádoru trvá priemerne 15 rokov.
Vývoj od infekcie k vzniku genitálnych bradavíc trvá iba 4 mesiace.

U väčšiny osôb infikovaných onkogénnymi typmi HPV sa netvoria účinné ochranné protilátky. Dôvodom je fakt, že infekcia onkogénnymi typmi HPV postihuje len epitelové bunky vystielajúce krčok maternice alebo pohlavný systém a nešíri sa do iných miest v organizme, nespôsobuje virémiu. Onkogénne typy HPV stimulujú epitelové bunky k tvorbe cytokínov, ktoré znižujú lokálnu imunitnú odpoveď a menia schopnosť organizmu odpovedať na prirodzenú infekciu. Dochádza tak k pretrvávaniu infekcie alebo k reinfekciám.
Rakovina krčka maternice je pomerne zriedkavou komplikáciou infekcie. Zapríčiňuje ju pretrvávajúca infekcia onkogénnymi typmi ľudského papilomavírusu.

Ktoré HPV spôsobuje vážne problémy?

Pôvodca nákazy Ľudský papilomavírus je vírus z rodiny Papillomavirus a podobne, ako všetky vírusy z tejto skupiny, napáda kožu a sliznicu ľudských buniek, človek je jeho jediným prenášačom.

Je známych 118 typov HPV.

Podľa rizikovosti ich delíme na nízkorizikové a vysokorizikové. Nízkorizikové, nekancerogénne typy HPV môžu spôsobiť vznik benígnych zmien maternice a genitálnych bradavíc. Infekcia HPV s vysokým rizikom vyvoláva zmeny buniek epitelu, napr. povrchu krčka maternice, ktoré môžu viesť až k vzniku rakoviny.

Vysokorizikové typy sú: 16, 18, 31, 33, 35, 39, 45, 51, 52, 56, 58, 59, 68, 73, 82

Nízkorizikové typy sú: 6, 11, 40, 42, 43, 44, 54, 61, 70, 72, 81, 89

Ako sa človek nakazí s HPV?

K infekcii dochádza kožným kontaktom v oblasti pohlavných orgánov.
Pri prenose nemusí dôjsť k pohlavnému styku. Prezervatív proti HPV nechráni, pretože na prenos vírusu postačí kožný kontakt v oblasti pohlavných orgánov, ktoré nie sú prezervatívom chránené.

Nie sú určené rizikové skupiny.
HPV infekcia sa týka každého z nás.

Ako sa dá chrániť proti HPV?

Očkovaním. Proti žiadnej inej rakovine sa nedá očkovať!

Očkovanie je určené na:

  • primárnu prevenciu karcinómu cervixu,
  • chráni aj pred vznikom premalígnych genitálnych lézií (cervikálnych, vulvárnych a vaginálnych),
  • premalígnych análnych lézií, okrem cervikálnych aj análnych karcinómov príčinne súvisiacich s onkogénnymi typmi ľudského papilomavírusu.

Očkovacia látka Gardasil 9 je indikovaná aj na prevenciu bradavíc genitálu príčinne súvisiacich s typmi 6, 11 HPV.

Očkovanie je indikované u žien aj mužov, optimálne v mladom veku pred začiatkom pohlavnej aktivity, a to z dôvodu, že imunitný systém v tomto období vyprodukuje najväčšie množstvá protilátok, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou budú pretrvávať dlhý čas a budú chrániť po celý život bez nutnosti preočkovania.

Dokázaná dobrá imunitná odpoveď je dôvodom, prečo sa vo veku 9 – 13 rokov (Gardasil 9), resp. 9 – 14 rokov (Cervarix) podávajú iba dve dávky očkovacej látky, vo vyššom veku sa podávajú tri dávky. Muži infekciu prenášajú, preto kvôli obmedzeniu cirkulácie HPV je potrebné dosiahnuť čo najvyššiu zaočkovanosť mužov aj žien.

Očkovanie nemá vekovú hranicu

Ani jedna z oboch očkovacích látok (Cervarix ani Gardasil 9) nemá dolnú vekovú hranicu, čo znamená, že sú účinné a môžu sa podávať v dospelosti v akomkoľvek veku.

Zdroj: Všeobec. lek. 2022; 1

 

Prečítajte si tiež čo je to skleróza multiplex,

alebo príčiny vzniku sklerózy multiplex.

Zuzana Krištúfková

Predstavujeme Vám

Predstavujeme Vám pani profesorku Zuzanu Krištúfkovú zo Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, z Katedry epidemiológie Fakulty verejného zdravia SZU.

Profesorka Krištúfková je garantkou a tvárou pre témy ohľadom očkovanie v projekte Týždeň prevencie.

Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH

ockovanie-proti-chripke

Má význam očkovať v ambulancii Všeobecného lekára proti chrípke?

Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie s vážnymi nielen zdravotnými, ale aj sociálnymi a ekonomickými vplyvmi. Napriek tomu, že sa jej dá predchádzať očkovaním, zaočkovanosť sa v posledných rokoch na Slovensku pohybuje od 4 do 5 %.

Cieľom práce bolo:

  • vyhodnotiť efekt očkovania proti chrípke v ambulancii VLD počas chrípkových sezón
  • zistiť dôvody očkovania a neočkovania
  • analyzovať ochorenia s laboratórne potvrdeným vírusom chrípky a
  • porovnať kmene vírusu chrípky izolované v ambulancii VLD s kmeňmi izolovanými v SR a vakcinálnymi.

Cieľovou skupinou boli osoby registrované v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých vo veku od 19 rokov do 99 rokov v počte asi 2800 pacientov. Do štúdie sa zapojilo 607 pacientov. Na zber údajov sa použili neanonymný dotazník a zdravotná dokumentácia.

Prečo sa podceňuje chrípka?

Často ju podceňuje nielen laická, ale aj odborná verejnosť, považuje ju za banálnu infekciu a očkovaniu nedôveruje. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že pod podobným klinickým obrazom ako chrípka prebiehajú aj ochorenia spôsobené inými vírusmi. Pretože laboratórny dôkaz vírusu chrípky nie je u každého chorého pre náročnosť a vysokú chorobnosť možný, sleduje sa chorobnosť na chrípku spolu s ochoreniami podobnými chrípke.
Treba poznamenať, že všeobecní praktickí lekári pre dospelých a pre deti a dorast sú ochotní spolupracovať.

Ako sa vyšetruje chrípka?

Počas chrípkovej sezóny odoberajú nazofaryngálne výtery pomocou špeciálnych odberových súprav dodaných z virologických laboratórií od prvých dvoch pacientov, ktorí v danom týždni navštívia ambulanciu s príznakmi ochorenia podobného chrípke.
Izolácia vírusu chrípky je kľúčová pre surveillance chrípky.
Ako jediná poskytuje živý vírus na ďalšie štúdium jeho vlastností a charakterizáciu, prípravu vakcín, porovnanie kolujúcich vírusov s vakcinálnymi, testovanie citlivosti liečiv a je nevyhnutná pri diagnostike nových alebo neočakávaných antigénnych posunov vírusu chrípky.

Aké boli výsledky prieskumu o chrípke?

Efekt očkovania

Zo 607 respondentov bolo očkovaných 163 a z nich sme ochorenie podobné chrípke zaznamenali u 14 osôb (8,5 %).
Neočkovaných bolo 437 osôb a z nich ochorelo 71 (16,3 %).
Tento rozdiel je štatisticky významný, čo znamená, že očkovanie proti chrípke chránilo pred ochorením na chrípku a ochorenie podobné chrípke.

Dôvody očkovania a neočkovania

Najčastejším dôvodom očkovania bola viera, že očkovanie najlepšie ochráni pred chrípkou – 121 odpovedí (44,16 %).
Na druhom mieste sa pacienti dali opätovne zaočkovať, pretože sa im osvedčilo aj minulé roky – 118x (43,07 %) a poznatok, že chrípka môže skomplikovať základné ochorenie, bolo tretím najčastejším dôvodom na očkovanie – 12x (4,38 %).

  • Nevnímanie chrípky ako rizika,
  • nedôvera v očkovanie a
  • strach z nežiaducich účinkov očkovania

boli najčastejšie príčiny odmietania očkovania, ktoré zistili autori systematickým skúmaním 470 článkov na túto tému, uverejnených v odborných časopisoch.

Prečo sa ľudia dajú alebo nedajú očkovať?

7 z 10 ochorení na chrípku sme potvrdili u osôb, ktoré boli predtým úplne zdravé. Dobré skúsenosti s očkovaním a viera, že ich ochráni pred ochorením, boli najčastejšie dôvody, prečo sa ľudia dávajú očkovať. Potvrdili sme to najmä u starších osôb.
Zaráža fakt, že nikomu z očkovaných neodporúčal očkovanie odborný lekár napriek tomu, že 112 očkovaných respondentov malo chronické ochorenie. Pritom odborný lekár by mal v správe z vyšetrenia, resp. v prepúšťacej správe, na to všeobecného lekára upozorniť. Chrípka môže zhoršiť základné ochorenie a ovplyvniť aj úmrtnosť.

Kto má ísť príkladom?

Lekári hrajú dôležitú úlohu vo vytváraní postojov verejnosti k očkovaniu proti chrípke. Očkovaný lekár chráni nielen seba, ale aj svoju rodinu, je pre svojich pacientov príkladom a navyše ich nenakazí. V súčasnosti je snahou Svetovej zdravotníckej organizácie dosiahnuť čo najvyššiu zaočkovanosť proti chrípke u zdravotníckych pracovníkov.

Čo bolo výsledkom štúdie?

Štúdiou sa dokázalo, že očkovanie proti chrípke je efektívne v znižovaní chorobnosti nielen chrípky, ale aj ochorení podobných chrípke.
Aktívnym osobným prístupom môže lekár zvýšiť zaočkovanosť a chrániť tak zdravie svojich pacientov, najmä tých, ktorí sú vo vyššom riziku ochorenia aj vzniku komplikácii – 60-ročných a starších a chronicky chorých.
Očkovaní veria účinnosti očkovania a majú s ním dobré skúsenosti.
Odborní lekári podceňujú riziko ochorenia na chrípku u chronicky chorých a očkovanie svojim pacientom neodporúčajú.
Očkovanie odmietajú osoby, ktoré sa cítia odolné alebo majú pocit, že po očkovaní ochoreli na chrípku.
Z 10 laboratórne potvrdených ochorení na chrípku boli 4 zdravotnícki pracovníci, 4 prebiehali s komplikáciou, z toho 1 bola perikarditída.
Nami izolované vírusy sa v dvoch sezónach zhodovali s vakcinálnymi.
Na základe našich zistení konštatujeme, že chrániť zdravie pacientov očkovaním proti chrípke v ambulancii všeobecného lekára má význam.

Zdroj: MUDr. Silvia Ožvoldíková, MPH, MBA, Interná medicína 2018.

Load More

×
Cookies
Používame cookies. Ak si myslíte, že je to v poriadku, kliknite na "Prijať všetko". Kliknutím na "Nastavenia" si tiež môžete vybrať, aký druh súborov cookie chcete povoliť.
Nastavenia Prijať všetko
Cookies
Vyberte, aké súbory cookie chcete prijať. Váš výber sa uloží na jeden rok.
Uložiť Prijať všetko