Má význam očkovať v ambulancii Všeobecného lekára proti chrípke?
Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie s vážnymi nielen zdravotnými, ale aj sociálnymi a ekonomickými vplyvmi. Napriek tomu, že sa jej dá predchádzať očkovaním, zaočkovanosť sa v posledných rokoch na Slovensku pohybuje od 4 do 5 %.
Cieľom práce bolo:
- vyhodnotiť efekt očkovania proti chrípke v ambulancii VLD počas chrípkových sezón
- zistiť dôvody očkovania a neočkovania
- analyzovať ochorenia s laboratórne potvrdeným vírusom chrípky a
- porovnať kmene vírusu chrípky izolované v ambulancii VLD s kmeňmi izolovanými v SR a vakcinálnymi.
Cieľovou skupinou boli osoby registrované v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých vo veku od 19 rokov do 99 rokov v počte asi 2800 pacientov. Do štúdie sa zapojilo 607 pacientov. Na zber údajov sa použili neanonymný dotazník a zdravotná dokumentácia.
Prečo sa podceňuje chrípka?
Často ju podceňuje nielen laická, ale aj odborná verejnosť, považuje ju za banálnu infekciu a očkovaniu nedôveruje. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že pod podobným klinickým obrazom ako chrípka prebiehajú aj ochorenia spôsobené inými vírusmi. Pretože laboratórny dôkaz vírusu chrípky nie je u každého chorého pre náročnosť a vysokú chorobnosť možný, sleduje sa chorobnosť na chrípku spolu s ochoreniami podobnými chrípke.
Treba poznamenať, že všeobecní praktickí lekári pre dospelých a pre deti a dorast sú ochotní spolupracovať.
Ako sa vyšetruje chrípka?
Počas chrípkovej sezóny odoberajú nazofaryngálne výtery pomocou špeciálnych odberových súprav dodaných z virologických laboratórií od prvých dvoch pacientov, ktorí v danom týždni navštívia ambulanciu s príznakmi ochorenia podobného chrípke.
Izolácia vírusu chrípky je kľúčová pre surveillance chrípky.
Ako jediná poskytuje živý vírus na ďalšie štúdium jeho vlastností a charakterizáciu, prípravu vakcín, porovnanie kolujúcich vírusov s vakcinálnymi, testovanie citlivosti liečiv a je nevyhnutná pri diagnostike nových alebo neočakávaných antigénnych posunov vírusu chrípky.
Aké boli výsledky prieskumu o chrípke?
Efekt očkovania
Zo 607 respondentov bolo očkovaných 163 a z nich sme ochorenie podobné chrípke zaznamenali u 14 osôb (8,5 %).
Neočkovaných bolo 437 osôb a z nich ochorelo 71 (16,3 %).
Tento rozdiel je štatisticky významný, čo znamená, že očkovanie proti chrípke chránilo pred ochorením na chrípku a ochorenie podobné chrípke.
Dôvody očkovania a neočkovania
Najčastejším dôvodom očkovania bola viera, že očkovanie najlepšie ochráni pred chrípkou – 121 odpovedí (44,16 %).
Na druhom mieste sa pacienti dali opätovne zaočkovať, pretože sa im osvedčilo aj minulé roky – 118x (43,07 %) a poznatok, že chrípka môže skomplikovať základné ochorenie, bolo tretím najčastejším dôvodom na očkovanie – 12x (4,38 %).
- Nevnímanie chrípky ako rizika,
- nedôvera v očkovanie a
- strach z nežiaducich účinkov očkovania
boli najčastejšie príčiny odmietania očkovania, ktoré zistili autori systematickým skúmaním 470 článkov na túto tému, uverejnených v odborných časopisoch.
Prečo sa ľudia dajú alebo nedajú očkovať?
7 z 10 ochorení na chrípku sme potvrdili u osôb, ktoré boli predtým úplne zdravé. Dobré skúsenosti s očkovaním a viera, že ich ochráni pred ochorením, boli najčastejšie dôvody, prečo sa ľudia dávajú očkovať. Potvrdili sme to najmä u starších osôb.
Zaráža fakt, že nikomu z očkovaných neodporúčal očkovanie odborný lekár napriek tomu, že 112 očkovaných respondentov malo chronické ochorenie. Pritom odborný lekár by mal v správe z vyšetrenia, resp. v prepúšťacej správe, na to všeobecného lekára upozorniť. Chrípka môže zhoršiť základné ochorenie a ovplyvniť aj úmrtnosť.
Kto má ísť príkladom?
Lekári hrajú dôležitú úlohu vo vytváraní postojov verejnosti k očkovaniu proti chrípke. Očkovaný lekár chráni nielen seba, ale aj svoju rodinu, je pre svojich pacientov príkladom a navyše ich nenakazí. V súčasnosti je snahou Svetovej zdravotníckej organizácie dosiahnuť čo najvyššiu zaočkovanosť proti chrípke u zdravotníckych pracovníkov.
Čo bolo výsledkom štúdie?
Štúdiou sa dokázalo, že očkovanie proti chrípke je efektívne v znižovaní chorobnosti nielen chrípky, ale aj ochorení podobných chrípke.
Aktívnym osobným prístupom môže lekár zvýšiť zaočkovanosť a chrániť tak zdravie svojich pacientov, najmä tých, ktorí sú vo vyššom riziku ochorenia aj vzniku komplikácii – 60-ročných a starších a chronicky chorých.
Očkovaní veria účinnosti očkovania a majú s ním dobré skúsenosti.
Odborní lekári podceňujú riziko ochorenia na chrípku u chronicky chorých a očkovanie svojim pacientom neodporúčajú.
Očkovanie odmietajú osoby, ktoré sa cítia odolné alebo majú pocit, že po očkovaní ochoreli na chrípku.
Z 10 laboratórne potvrdených ochorení na chrípku boli 4 zdravotnícki pracovníci, 4 prebiehali s komplikáciou, z toho 1 bola perikarditída.
Nami izolované vírusy sa v dvoch sezónach zhodovali s vakcinálnymi.
Na základe našich zistení konštatujeme, že chrániť zdravie pacientov očkovaním proti chrípke v ambulancii všeobecného lekára má význam.
Zdroj: MUDr. Silvia Ožvoldíková, MPH, MBA, Interná medicína 2018.
