Očkovanie tehotných vo zvláštnych situáciách

Očkovanie tehotných žien otvára otázku teoretického rizika poškodenia vyvíjajúceho sa plodu.
V súčasnosti nemáme dôkazy, že schválené vakcíny spôsobujú poškodenie plodu. Napriek tomu tehotná by mala byť očkovaná len vtedy, keď riziko expozícii ochorenia je vysoké a infekcia by mohla závažne ohroziť zdravie tehotnej alebo plodu.

Z doterajších poznatkov vyplýva, že očkovanie neživými očkovacími látkami je možné aj u tehotných. U každej tehotnej je indikované očkovanie proti čiernemu kašľu a chrípke. Pri ostatných neživých očkovacích látkach existujú indikácie, keď by tehotná žena mala byť zaočkovaná.

Kedy očkovať tehotnú na hepatitídu A?

Inaktivovaná vakcína proti hepatitíde A je indikovaná, ak je tehotná žena v ďalších rizikových podmienkach alebo ak existujú ďalšie indikácie. V praxi to pre územie SR najčastejšie znamená, že ak sa tehotná dostane do kontaktu s chorým na hepatitídu A, epidemiológ to označí ako rizikový kontakt, ženu treba zaočkovať.
Z iných indikácií je to napr. nález hepatopatie, keď pridruženie ochorenia na hepatitídu A môže podstatne zhoršiť základné ochorenie.

Druhou skupinou indikácií je cestovanie ženy do krajiny s vysokým riziko ochorenia na hepatitídu A. Očkujú sa len tie ženy, ktoré neprekonali hepatitídu A a doposiaľ neboli očkované. Druhú dávku treba podať po 6 – 12 mesiacoch, to znamená v období dojčenia alebo po ňom. Ak žena znovu otehotnie, možno očkovať podľa riadnej schémy. Skoršie očkovanie ako po 6 mesiacoch nezabezpečí dlhodobú ochranu, predĺženie intervalu do 5 rokov už nemá významný klinický efekt.

Kedy očkovať tehotnú na hepatitídu B (VHB)?

Tehotnosť nie je kontraindikáciou vakcinácie. Vakcíny obsahujú neinfekčný antigén, ktorý nepredstavuje riziko pre plod. Tehotné ženy, ktoré sú vystavené riziku infekcie VHB, majú byť zaočkované (napr. ak mali sexuálneho partnera počas posledných 6 mesiacov podozrivého na infekciu alebo sa lieči na sexuálne prenosné ochorenia; alebo v minulosti/teraz užíva injekčné drogy, alebo žena mala HBsAg pozitívneho partnera).

V SR sú platné indikácie, pri ktorých je vakcinácia hradená podľa § 9 ods. 3 vyhlášky u:

1. a) osôb dispenzarizovaných pre chronické ochorenia pečene,
2. b) hemofilikov,
3. c) diabetikov,
4. d) osôb s cystickou fibrózou,
5. e) narkomanov s intravenóznym užívaním drog,
6. f) homosexuálov,
7. g) promiskuitných osôb.

Očkujú sa len ženy, ktoré ešte neboli v minulosti očkované.

Na HPV sa tehotné neočkujú

Očkovanie proti HPV nie je indikované u tehotných žien, aj keď ide o neživé očkovacie látky. Ak žena zistí, že je tehotná po začatí očkovania, očkovanie v 3-dávkovej schéme sa dokončí po pôrode tou istou vakcínou, akou sa začalo. Ak sa podala dávka HPV vakcíny tehotnej, netreba robiť žiadne ďalšie kroky Pred očkovaním netreba vylúčiť tehotnosť. Do dnešného dňa je hlásených viac ako 1300 gravidít pri očkovaní oboma doteraz dostupnými vakcínami. Neboli zistené žiadne negatívne účinky na matku alebo plod.

Ktoré očkovania sú rizikové pre plod?

Osýpky, mumps, rubeola (MMR), varicela (V), (MMRV)

Podávanie vakcíny proti osýpkam, rubeole a mumpsu nie je počas tehotenstva indikované. Ide o živú vakcínu a riziko pre plod sa nedá vylúčiť.

Vakcíny s obsahom varicely (ovčie kiachne) nie sú určené na očkovanie počas tehotenstva.
Ženy vo fertilnom veku by mali byť chránené proti rubeole a varicele.
V predkoncepčnom období je potrebné opýtať sa ženy, či prekonala varicelu a či je očkovaná MMR/MMRV/V vakcínou.
Ak treba ženu očkovať, musíme ju informovať, že by nemala aspoň 28 dní po očkovaní otehotnieť. Pritom je jedno, či ideme očkovať kombinovanou, alebo monokomponentnou vakcínou.
Ovčie kiahne ženy nemusia prekonať, ak boli očkované vakcínou proti varicele.
Všetky uvedené ochorenia treba očkovať dvomi dávkami antigénov MMR/MMR; V/V; MMRV/MMR+V; MMRV/MMRV s odstupom minimálne 6 týždňov.

Podľa očkovacieho kalendára sa MMR očkuje v SR v 15. – 18. mesiaci života a druhá dávka sa podáva v 12. roku života. Varicela sa povinne neočkuje, je to dobrovoľné očkovanie. Asi 10% dospelej populácie nebolo v detskom veku infikovaných vírusom varicela zoster (VZV). Ak žena nevie, či prekonala varicelu, možno vyšetriť prítomnosť IgG a IgM protilátok proti VZV.

Meningokokové vakcíny pre tehotné?

Tehotnosť nie je kontraindikovaná pri vakcínach proti meningokokom skupiny C, skupín AC a skupín ACWY.

V SR sú platné tieto indikácie:

• vakcinácia ako hradená liečba je indikovaná v rámci povinného očkovania podľa § 7 ods. 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení u osôb v priamom kontakte s chorou osobou s meningokokovou meningitídou na základe rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva o lekárskom dohľade alebo zvýšenom zdravotnom dozore,
• vakcína ako hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania podľa § 9 ods. 5 vyhlášky u osôb pred splenektómiou alebo s funkčnou, alebo anatomickou aspléniou.

Očkovanie proti meningokokom skupiny B

Očkovanie proti meningokokom skupiny B je v klinickej praxi veľmi krátko, neexistujú preň jasné indikácie v tehotnosti, pretože nie je dostatočne preskúmaná bezpečnosť pre plod, aj keď nejde o neživú očkovaciu látku. Na jej podanie v gravidite existuje ustanovenie 4.6 v SPC vakcíny, kde je uvedené, že ak je tehotná vystavená zjavnému riziku meningokokovej infekcie sérotypom B, vakcinácia môže byť podaná.

Očkovanie proti pneumokokom

Očkovanie konjugovanou 13-valentnou vakcínou je v tehotnosti málo zdokumentované, preto doposiaľ nie je odporúčané, ale odborníci nevidia kontraindikáciu podania vakcíny. 13-valentná vakcína má užšie spektrum ako 23-valentná, ale má vyššiu imunogenicitu. Očkovanie proti pneumokokom v SR má význam nielen z hľadiska ochrany matky pred pneumokokovou infekciou, ale môže pomôcť aj deťom v prvých týždňoch života.

Poliomyelidída (inaktivovaná polio vakcína)

Ak je tehotná žena v riziku nákazy poliomyelitídy a je potrebná okamžitá ochrana pred poliomyelitídou, možno očkovať inaktivovanou vakcínou podľa schémy pre dospelých.

Kliešťová encefalitída (KE)

Očkovanie proti KE nie je indikované u tehotných žien, aj keď ide o neživé očkovacie látky. Doposiaľ nie sú dostatočné skúsenosti. Ak žena zistí, že je tehotná po začatí očkovania, očkovanie v 3-dávkovej schéme sa dokončí po pôrode tou istou vakcínou, ako sa začalo. Treba však očakávať nižšiu účinnosť. Ak sa podala dávka vakcíny proti KE tehotnej, netreba robiť žiadne opatrenia. Vakcíny počas gravidity sú indikované iba vtedy, ak je potrebná okamžitá ochrana pred vírusom kliešťovej encefalitídy. Postupuje sa podľa schválených schém.

Besnota

Vakcíny proti besnote sa podávajú tehotným ženám po expozícii besnote za tých istých podmienok ako netehotným ženám. Nebol zdokumentovaný žiaden vzťah medzi očkovaním proti besnote a poškodením plodu. Ak je podozrenie na kontakt s besnotou, tak je indikovaná profylaxia.

Cestovateľské vakcíny

Existujú špecifické vakcíny na prevenciu ochorení, ak tehotná žena cestuje do endemickej oblasti. Aplikácia týchto vakcín prebieha v špecializovaných ambulanciách tropickej a cestovateľskej medicíny.

Dojčenie a vakcinácia

Neživé ani živé očkovanie látky podané dojčiacim matkám neovplyvňujú bezpečnosť dojčenia pre samotné ženy ani ich deti. Hoci vírus rubeoly sa môže vylučovať materským mliekom, zvyčajne neinfikuje dieťa. Ak dieťa predsa len ochorie, ochorenie je mierne a dobre tolerované, pretože vírus vo vakcíne je oslabený. Neživé očkovacie látky neznamenajú pre dojčiacu matku a dieťa žiadne riziko.

Zdroj: MUDr. Pavol Šimurka, PhD., časopis Gynekológia pre prax