Už je to tu: jarné alergie
Prinášame Vám peľový kalendár na jarné mesiace.
Môžete si stiahnuť vo formáte pdf TU
Prinášame Vám peľový kalendár na jarné mesiace.
Môžete si stiahnuť vo formáte pdf TU
Všeobecne sa udáva, že človek rozumný – Homo sapiens sa začal objavovať na Zemi asi pred 200 000 rokmi, pritom jeho predchodcovia sa tu vyvíjali asi posledný milión rokov.
Ak si však uvedomíme, že prvé živé organizmy, teda baktérie, vírusy…, sú na Zemi už viac ako 3 miliardy rokov, je zrejmé, že Homo sapiens „prišiel“ už do sveta kolonizovaného pestrým spektrom mikroorganizmov, a tak sa musel nejako vyrovnať s ich prítomnosťou.
Zo systematického pohľadu sa tak vyvinuli 3 formy vzájomnej interakcie a existencie:
Táto mutuálna symbióza ma veľký význam po celý život makroorganizmu a jej zloženie a postupná kolonizácia významne ovplyvňujú mnohé ľudské funkcie, najmä tráviace, imunologické, ba aj mentálne funkcie.
Kolonizácia mikroorganizmami a vznik jednotlivých ník mikrobiómu človeka sa začína už počas vnútromaternicového života, avšak najvýznamnejšia je kolonizácia počas pôrodu a v prvých 2 rokoch života. Celé toto obdobie zahŕňa približne 1 000 dní a v tomto čase máme aj najviac možností vhodne (ale aj nevhodne) zasiahnuť do tohto fyziologického procesu mikrobiálnej kolonizácie s jej želanými či neželanými následkami.
Najvýznamnejšou nikou mikrobioty je tá, ktorá je asociovaná s gastrointestinálnym traktom (GALT) a je vlastne najväčším imunologickým orgánom cicavcov. V tomto dynamickom systéme môžeme nájsť stovky druhov mikroorganizmov, ktoré majú špecifické funkcie, majú početné vzájomné interakcie, ale aj interakcie s receptormi sliznice tráviaceho traktu, a zároveň žijú v zložitej a krehkej rovnováhe. Túto skupinu mutualisticky pôsobiacich mikroorganizmov nazývame súhrnne probiotiká – telu prospešné baktérie.
vedú k vzniku dysbiózy (dysmikróbie).
Následky tejto dysbiózy môžu byť rôzne a môžu sa niekedy prejaviť skoro po ich vzniku alebo s odstupom času a môžu sa prejaviť aj na viacerých orgánoch vrátane imunitného, napr. vo forme alergií. Nedostatočná stimulácia imunitného systému nepatogénnymi mikroorganizmami v ranom živote je podstatou aj tzv. hygienickej teórie zvýšeného výskytu alergií a autoimunitných ochorení v súčasnosti.
Pre správny priebeh kolonizácie organizmu, najmä tráviaceho traktu, a tiež pre udržanie potrebnej krehkej fyziologickej rovnováhy je potrebná aj podpora „priateľskej“ probiotickej mikroflóry, a to najmä látkami, ktoré preferenčne probiotické baktérie metabolizujú:
Z toho vyplýva aj význam samotnej výživy dojčaťa a batoľaťa, a to už od narodenia.
Ideálnou potravou v prvých 4 – 6 mesiacoch jeho života je materské mlieko vlastnej matky, avšak s potrebou zavádzania vhodných prídavkov už v období tzv. imunologického okna, ktoré sa otvára asi v 4. – 6. mesiaci života.
Z uvedeného zase logicky vyplýva, že práve prvé 2 roky postnatálneho života sú z pediatrického hľadiska obdobím, keď možno u dieťaťa významne – pozitívne, ale aj negatívne – ovplyvniť napr. výskyt alergií.
V súčasnosti má už veda poznatky o špecifických pozitívnych účinkoch niektorých konkrétnych kmeňov probiotík, taktiež o pozitívnych efektoch niektorých konkrétnych oligosacharidov, ba aj o biologických efektoch špecifických synbiotík. Synbiotiká sú zmes prebiotík, ktoré selektívne stimuluje rast určitého probiotického kmeňa.
Tieto poznatky sa začínajú uplatňovať aj v praxi a je k dispozícii napr. vo forme hypoalergénnej formuly s obsahom synbiotika. Aktívne tak už dnes máme, vo forme funkčnej potraviny, možnosť využívať jednu z foriem prevencie alergických ochorení u detí.
Je to v našich rukách.
Zdroj: Pediatria 2019, doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
Z dlhodobo sledovaných epidemiologických šetrení vyplýva, že 85 % až 95 % infekcií dýchacích ciest je vírusového charakteru.
Väčšina týchto vírusových ochorení vyžaduje liečbu.
Dôležité je, aby bolo ochorenie správne a komplexne diagnostikované.
Nezriedka je ako liečba volená neindikovaná antibiotická liečba, čo môže spôsobiť pri reinfekcii superinfekciu!
Bežné prechladnutie (angl. common cold) je zvyčajne samo odznievajúce akútne respiračné ochorenie nezanechávajúce ochrannú imunitu. Opakovaná infekcia je možná, zvyčajne však má miernejšie prejavy.
Prípadné sú tu však aj komplikácie s dobou pretrvávania až jedného mesiaca (napr. bronchiálna hyperreaktivita).
Typickým patogénnym agensom sú respiračné vírusy:
Inkubačná doba je 1 až 3 dni.
Typická doba trvania príznakov 3 až 7 dní.
Liečba je výhradne symptomatická, t. j. spočívajúca v ovplyvnení jednotlivých prejavov.
Vždy je však potrebné odlíšiť/vylúčiť iné ochorenia:
Diagnostika infekcií dýchacích ciest by mala byť vždy maximálne komplexná.
Práve spomínanú hodnotu C-reaktívneho proteínu (CRP) je potrebné interpretovať nielen vo vzťahu k možnej infekcii, ale tiež iným – neinfekčným ochoreniam.
Zvýšené hodnoty sú zisťované napr.
Naproti tomu negativita nemusí úplne vylúčiť infekciu v prípade, že ide o jej veľmi ranné štádium a odber bol zrealizovaný skoro.
Každé respiračné ochorenie máva svoj typicky dlhý priebeh.
Ohľadom liečby sú primárne odporúčané všeobecné režimové opatrenia:
Okrem symptomatickej liečby existuje aj liečba imunomodulačná, a dôraz sa kladie na hygienu horných dýchacích ciest.
Znižovať teplotu sa neodporúča za každých okolností. Antipyretiká – lieky na znižovanie teploty odporúčame pri telesnej teplote nad 38 °C v závislosti na celkových príznakoch a diskomforte pacienta.
Volíme:
Vždy treba rešpektovať odporúčané vhodné dávkovanie!
Odporúčané sú aj:
Zdroj: časopis Všeobecný lekár 2, prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. Ric., MHA, FAAAAI, MEDICUS news 2022; číslo 4, ročník III, 4/2021: 36-38
Opakované zápaly nosohltanovej oblasti a stredného ucha obyčajne vyvolávajú tri patogénne baktérie:
Bežné antibiotiká sú proti nim neúčinné.
Nevýhodou antibiotickej liečby je, že redukuje všetky baktérie, čiže aj saprofytické kmene, a súčasne oslabuje sliznicu. Tá je potom náchylnejšia na vznik opakovaných infekcií.
Nielen pre bakteriálnu rezistenciu sa čoraz častejšie hovorí o probiotickej terapii ochorení, a to aj v súvislosti so zápalmi horných dýchacích ciest.
Kľúčové slová: antibiotiká, Moraxella catarrhalis, otitída, probiotiká, rezistencia, rinosínusitída
Na nosovej a nosohltanovej sliznici žijú tisíce baktérií – saprofytické, potenciálne patogénne aj patogénne.
Saprofytické baktérie – to sú baktérie, ktoré sú pre nás potrebné. Chránia horné dýchacie cesty a zvyšujú ich odolnosť. Keď si uvedomíme, že nos je vstupnou bránou pre všetky mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu, ich význam je jasný. V prípade, že dieťa alebo dospelý užíva antibiotiká, táto prirodzená ochranná flóra v nose sa začne meniť. Okrem toho, že antibiotiká môžu vyničiť „zlé baktérie“, zničia aj mnoho „dobrých“. Sliznica nosa je po antibiotickej liečbe často oslabená. Je náchylná na útoky nových patogénnych mikroorganizmov, čo môže viesť k novej infekcii a niekedy aj novej nutnosti znova použiť antibiotiká.
Opakované zápaly nosohltanovej oblasti a stredného ucha obyčajne vyvolávajú tri patogénne baktérie: Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae a Moraxella catarrhalis.
Moraxella catarrhalis, predtým tiež
je súčasťou fyziologickej flóry horných ciest dýchacích. Je dosť častým nálezom kultivačných vyšetrení z nosohltana u detí, patrí k bežným a častým vyvolávateľom respiračných infekcií. Ide o podmienený patogén vyvolávajúci zápaly horných aj dolných dýchacích ciest. Spôsobuje zápaly horných dýchacích ciest u detí (akútna bakteriálna rinosínusitída, zápal stredného ucha, recidivujúce otitídy), u dospelých jedincov môže spôsobovať zápaly dolných dýchacích ciest (pneumónia) a exacerbáciu chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Môže byť pôvodcom sepsy. Ak je však dieťa bez chorobných príznakov, môže ísť o prechodný stav, keď je Moraxella catarrhalis na jeho sliznici usídlená len dočasne. U dojčiat je obvyklá kolonizácia nosohltana s prevalenciou 30 a viac %.
Túto baktériu môžeme identifikovať mikroskopicky ako G-koky až krátke tyčky, je to gramnegatívny anaeróbny diplokok.
Moraxella catarrhalis je podmienený patogén, problémy robí pri masívnom premnožení.
Existujú dva geneticky príbuzné kmene s rôznou virulenciou, menej virulentný kmeň je často príčinou sekretorickej otitídy (tekutina v strednom uchu bez príznakov zápalu) s prevodovou poruchou sluchu. Najčastejšou infekciou horných dýchacích orgánov, ktorú spôsobuje moraxela, je rinosínusitída (RS). Sliznica nosovej dutiny a prinosových dutín spolu úzko súvisia, preto sa v súčasnosti odporúča pre ich zápal označenie rinosínusitída a nielen označenie nádcha/rinitída.
V prípade rozvoja infekcie sliznica opuchne, tvorí sa belavý vodnatý hlien. Dutiny nie sú dostatočne vetrané a hlien sa začne hromadiť. Stáva sa skvelou živnou pôdou pre množenie škodlivých baktérií a vírusov. Nastane zápal, ktorý sa prejaví hnisavým žltým, žltozeleným alebo zelenkastým hlienom.
K najčastejším symptómom RS patria:
Najčastejšími komplikáciami RS hlavne u detí predškolského veku bývajú ušné komplikácie. U detí predškolského veku je to:
Akútne zápaly stredného ucha patria medzi najčastejšie ochorenia detí v prvých piatich rokoch života. Približne 60 % detí aspoň raz prekoná otitídu vo svojom detstve, s pribúdajúcim vekom ich početnosť klesá.
OMS vzniká opuchom sliznice sluchovej trubice (Eustachova trubica = ET) alebo upchatím jej nosohltanového ústia.
Sluchová trubica je za fyziologických okolností zodpovedná za vyrovnávanie atmosférického tlaku s tlakom v stredoušnej dutine. Vďaka tejto funkcii ET sa pri zmenách atmosférického tlaku (ako je let lietadlom alebo potápanie) vyrovná tlak v bubienkovej dutine a človek nemá nepríjemné pocity zaľahnutia v uchu, bolesti ucha, zhoršené počutie, prípadne tinitus a závraty.
Tieto príznaky sa môžu prejaviť aj pri nesprávne liečenej akútnej infekcii sliznice nosovej dutiny a prinosových dutín.
Môže za to aj nesprávne smrkanie, kvapky do nosa a spôsob kvapkania kvapiek!
Mechanizmus vzniku OMA je v prestupe infekcie pri akútnej rinosínusitíde z nosovej dutiny, resp. nosohltana cez ET do bubienkovej dutiny.
Prestup infekcie vzniká zatekaním, resp. poťahovaním hlienov. Zápal stredného ucha u detí predškolského veku je teda komplikácia infekcie horných dýchacích orgánov, vzniká aj nevhodným druhom nosových kvapiek, prípadne nesprávnou technikou kvapkania a smrkania.
Kmene baktérie Moraxella catarrhalis produkujú vo viac ako 90 % betalaktamázu, ktorá hydrolyzuje molekulu penicilínových antibiotík. Z toho dôvodu liečba nechráneným antibiotikom zlyháva. Antibiotická liečba je indikovaná pri manifestácii ochorenia a vtedy sú vhodné lokálne alebo celkové antibiotiká.
Ak je potrebná cielená terapia, výber účinnej látky závisí od klinického syndrómu, závažnosti infekcie, reakcie organizmu, resp. intolerancie a komorbidít lieku pre pacienta.
M. catarrhalis je všeobecne citlivá na nasledujúce antibiotiká:
M. catarrhalis je bežne citlivá na piperacilín, tikarcilín a aminoglykozidy, väčšina infekcií M. catarrhalis nevyžaduje intravenózne podanie antibiotík.
Takmer všetky kmene moraxely produkujú betalaktamázu a sú rezistentné proti penicilínu, ampicilínu a amoxicilínu. Moraxella catarrhalis je tiež rezistentná proti klindamycínu a vankomycínu, preto by sa nemali tieto antibiotika používať na liečbu.
Bakterioterapia je nová stratégia liečby častých infekcií horných dýchacích ciest pomocou tzv. prirodzenej biologickej bariéry, teda pomocou nosových probiotík.
Princípom liečby je obnovenie a posilnenie mikrobiota nosohltanovej sliznice, aby dokázala odolávať patogénom v ovzduší.
Ak sa tak nestane, hrozí ďalšia infekcia.
Zdroj: Pediatria 2020, MUDr. Alexandr Dobrovanov, MBA
(vegan, vhodné aj pre alergikov na laktózu a mliečne bielkoviny)
Vegan suroviny sú veľkou pomocou pre alergikov ABKM. Nekupujú ich len vegáni.
Na silvestra, na narodeniny, „len tak pre zmenu“ alebo najideálnejšie na desiatu deťom do školy… Túto naozaj milujeme. Vyskúšajte!
Potrebujeme:
Postup a vysvetlivky *
Vysvetlivky:
*Cottage syry rôznych značiek sú odlišnej chuti. Na slané pokrmy používame cottage od Rajo, lebo nie je sladké a je skôr neutrálnej chuti. Cottage samozrejme môžeme aj vynechať, na chuti pomazánky to nič nepokazí.
**Môžeme použiť aj Rajo vegan maslo, ak chceme robiť vegánsku pomazánku.
***My sme použili Vegan Rajo krém na varenie. Nie kvôli tomu, že by sme chceli mať vyslovene a striktne vegan jedlo, ale kvôli alergii na mliečne bielkoviny.
Vegan suroviny sú veľkou pomocou pre alergikov ABKM. Nekupujú ich len vegáni.
Pojem „intolerancia“ sa v posledných rokoch často zneužíva na objasnenie veľkej skupiny porúch spojených s príjmom rôznych potravín. Samozrejme nie vždy je jednoduché rozpoznať či ide o potravinovú alergiu alebo intoleranciu.
Pred liečbou je dôležité správne určiť, ktorá diagnóza je príčinou vzniku príznakov. Nesprávna identifikácia môže viesť k nevhodným diétnym riešeniam so závažnými výživovými nedostatkami. Problémom je hlavne „samodiagnostikovanie“ ochorenia bez návštevy lekára, ktoré nevedie k lepšeniu zdravotných ťažkostí a zbytočne ekonomicky zaťažuje chorých.
Potravinová alergia je imunitne sprostredkovaná reakcia na prijaté jedlo. Alergia vznikne spravidla po opakovanom príjme alergénu (väčšinou bielkovinovej povahy), kedy sa začnú v tele tvoriť protilátky IgE. Existujú však aj potravinové alergie, pri ktorých sa netvoria protilátky, napríklad celiakia, o ktorej si môžete prečítať viac – Celiakia.
Tráviaci systém je častým miesto, kde dochádza k precitlivenosti na potraviny. Najčastejšie sa alergická reakcia vyskytuje v ústach alebo v žalúdku a črevách. Na rozdiel od potravinových intolerancii, pri alergii stačí na vyvolanie reakcie aj veľmi malé množstvo alergénu.
Anafylaxia je závažná alergická reakcia s rýchlym nástupom a môže byť život ohrozujúca. V princípe sa môže objaviť po konzumácii akejkoľvek potraviny, ale najčastejšie sa objavuje po konzumácii orechov, mlieka, vajec, rýb a morských plodov, pšenici a sóji.
Pri podozrení na alergické reakcie po konzumácii určitého jedla je potrebné navštíviť alergológa, ktorý potvrdí alebo vyvráti alergiu na konkrétne potraviny.
Nealergické potravinové reakcie alebo tiež potravinová precitlivenosť je reakcia na konzumované jedlo bez imunitnej odpovede. Príčina a mechanizmus vzniku potravinových intolerancii sa líši. Avšak niektoré potravinové intolerancie nie je možné v súčasnosti vysvetliť.
Pri potravinových intoleranciách sa vo všeobecnosti najčastejšie objavujú ťažkosti s tráviacim systémom. Pri porovnaní s potravinovou alergiou má množstvo prijatej stravy priamy vplyv na závažnosť príznakov.
Prečítajte si tiež: Trvalé zmeny vplyvom nedostatku estrogénu,
Zdroj: Vademékum očkovania proti COVID- 19, Miloš Jeseňák, Ingrid Urbančíková, Radovan Košturiak, vydavateľstvo A-medi
Potravinová alergia je definovaná ako abnormálna imunitná odpoveď organizmu na potraviny. Na rozdiel od potravinovej alergie je potravinová intolerancia vyvolaná neimunologickými mechanizmami, pričom spôsobuje podobné klinické prejavy ako potravinová alergia.
Klinické prejavy potravinovej alergie sú rôznorodé, postihuje kožu, respiračný, gastrointestinálny a kardiovaskulárny systém. Prejavy môžu byť len mierne, ale aj závažné, najzávažnejšia je život ohrozujúca anafylaxia. Diagnostika potravinovej alergie je komplikovaná. Dôležitá je podrobná anamnéza doplnená o základné vyšetrenia ako kožné prick testy (SPT), atopické patch testy (APT), meranie špecifického IgE, čo je protilátka, ktorá sa tvorí hlavne pri alergickej reakcii. o väčšine prípadov je potrebné potravinovú alergiu potvrdiť expozičným testom. Dvojito zaslepený expozičný test (double blind placebo-controlled food challenge DBPCFC) sa považuje za zlatý štandard diagnostiky potravinovej alergie.
Prick test je najjednoduchšia metóda používaná na koži. Na vnútornú časť predlaktia sa nanesú kvapky podozrivého alergénu a následne sa cez tieto kvapky spraví vpich 1 milimetrovou ihličkou tak, aby sa narušila kožná bariéra a telo mohlo na túto látku reagovať.
Patch test je o niečo zložitejší ako Prick test nakoľko sa vykonáva väčšinou jeden pracovný týždeň. V pondelok sú testovacie látky nanášané na kožu pacienta pričom väčšinou sa využíva práve chrbát v oblasti medzi lopatkami. Tieto vzorky sa prelepia krycou páskou a odokryjú sa v stredu. Takéto testovanie sa robí ešte vo štvrtok a piatok. Vo finále zistíme, či je pacient alergický ak miesta, kde boli nanesené testovacie látky budú začervenané a svrbivé.
Expozičný test sa vykonáva tak, že telo priamo vystavíme alergénu a to tak, že pacient konzumuje potraviny naslepo. Napríklad pár dní je mliečne výrobky a ak sa mu prejaví alergická rekcia, tieto potraviny zo svojho jedálnička vysadí. Pred expozičným testom je potrebné realizovať eliminačnú diétu, ktorá má trvať 2-8 týždňov v závislosti od predpokladaného typu alergickej reakcie .
Začiatkom 20. storočia viacero autorov zaznamenalo asociáciu medzi potravinovou alergiou a ekzematóznymi prejavmi . V súčasnosti sa s nežiaducimi reakciami na potraviny stretávame vo zvýšenej miere. Zároveň s nárastom všetkých alergických ochorení sa zvyšuje aj výskyt potravinovej alergie. Mnohí autori po prudkom náraste respiračných alergií hovoria o tzv. 2. vlne epidémie alergických ochorení, ktorá sa dotýka práve potravinovej alergie. Za posledné desaťročie bol zaznamenaný najmä v USA, UK a Austrálii desať násobný nárast potravinovej alergie hlavne u malých detí. Častejšie tiež dochádza k perzistencii príznakov, prítomný je zvýšený výskyt anafylaktických reakcií na potraviny . Potravinová alergia je spôsobená špecifickou imunologickou reakciou na požitú potravinu. Všetky neimunologicky podmienené nežiaduce reakcie na potraviny označujeme ako potravinová intolerancia.
Potravinová alergia- nazýva sa to ako hypersenzitívna reakcia, čo je vlastne reakcia imunitného systému na nežiadúci antigén v podobe potraviny. Cudzí antigén sa naviaže na biele krvinky tzv. B bunky. B bunky sa zmenia na plazmocyty, ktoré sú už vyspelé bunky a tak môžu tvoriť protilátky. V tomto prípade sa začnú tvoriť IgE protilátky, ktoré sú typické pri alergiách a následne sa pripoja na iné imunitné bunky nazývané mastocyty, ktoré začnú uvoľňovať histamín.
Histamín je látka, ktorá spôsobuje zúženie priedušiek, edém v prieduškách a na koži urtikáriu a teda začervenanie a svrbenie. Preto pri alergiách najčastejšie pozorujeme začervenanú kožu alebo človeka, ktorý sa začne dusiť.
Jednou z najčastejších intolerancii 21.storočia je histamínová intolerancia. Histamínová intolerancia vzniká v dôsledku zníženej aktivity enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorý je zodpovedný za degradáciu nahromadeného histamínu. Klinické prejavy sú rôznorodé, môže byť prítomný ktorýkoľvek z prejavov ako pri potravinovej alergii – rinitída, bronchiálna astma, urtikária, pruritus, gastrointestinálne prejavy – hnačka, meteorizmus, bolesti brucha, búšenie srdca, arytmia, hypotenzia, ale aj bolesti hlavy. Tieto prejavy možno redukovať diétou so zníženým obsahom histamínu, antihistaminikami alebo podávaním prípravku s obsahom diaminooxidázy.
Ak si však myslíte, že alergie vznikajú len na základe porúch imunity pacienta a vy to dopredu neviete ovplyvniť, mýlite sa. Existuje totižto intolerancia, ktorú nazývame ako scombroid syndróm. Tento syndróm vzniká nesprávnym skladovaním a následnou konzumáciou olejnatých rýb (tuniak, makrela). Tieto ryby obsahujú histidín, ktorý sa pri nesprávnom skladovaní premieňa na histamín pôsobením baktérii. Vysoký obsah histamínu je zodpovedný za klinické prejavy, ako sú erytém, vazodilatácia, tachykardia, hypotenzia, gastrointestinálne prejavy. Po vylúčení ostatných príčin je potrebné vždy myslieť aj na psychogénnu averziu potravín.
Základom liečby potravinovej alergie je striktná eliminačná diéta s vylúčením alergénu zo stravy vo všetkých netolerovaných formách. Niektorí pacienti s výraznými klinickými prejavmi netolerujú ani stopové množstvá alergénu, na druhej strane mnohí pacienti malé množstvá alergénu tolerujú, prípadne ho tolerujú v tepelne upravenej forme. U detí po určitom období eliminácie často dochádza k nástupu tolerancie alergénu, preto je potrebné približne raz ročne prehodnotiť klinický stav. Aj keď u dospelých pacientov je alergia na potraviny väčšinou stále, opakované kontroly nám slúžia na posúdenie prípadných prekonaných alergických reakcií.
Každý pacient, ktorému bola diagnostikovaná alergia je potencionálne ohrozený začatím anafylaktického šoku, preto by mal so sebou nosiť adrenalín vo forme autoinjektora.
Základom liečby je intramuskulárne podanie adrenalínu a rýchly transport do zdravotníckeho zariadenia. Samozrejmé je zabezpečenie i. v. prístupu, podľa klinických príznakov sa podáva ďalšia medikamentózna liečba.
Zdroj:
Histamínová intolerancia (HIT) je komplexné ochorenie, ktoré v súčasnosti nie je dostatočne preskúmané. Príčinou vzniku HIT môže byť nadmerná akumulácia exogénneho alebo endogénneho histamínu v organizme a porucha na úrovni metabolickej degradácie histamínu. Klinický obraz HIT tvorí viacero nešpecifických príznakov a symptómov, ktoré sa často podobajú alergickým reakciám. Účinná diagnostická metóda pre HIT stále nie je k dispozícii, avšak v klinickej praxi sa najčastejšie používa stanovenie aktivity a koncentrácie diaminooxidázy (DAO) v sére a v bioptickej vzorke z črevného epitelu, pričom vo vybraných prípadoch možno použiť aj molekulovogenetické vyšetrenie génu pre DAO.
Barbora: „Mám 22 rokov.“
Adriána: „22.“
Marcel: „30.“
Barbora: „Vplyv histamínovej intolerancie som si na môj cyklus nevšimla , možno mám len väčšie bolesti ako ostatné ženy, ktoré poznám a mám vo svojom okolí.“
Adriána: „Zatiaľ som si žiadne zmeny nevšimla.“
Barbora: „Toto ochorenie som si začala všímať už okolo 13. roka, ale nevedela som vtedy, o aké ochorenie sa jedná . Oficiálne mám histamínovú intoleranciu potvrdenú od 14 rokov.“
Adriána: „Histamínovú intoleranciu mám od 18 rokov.“
Marcel: „Od 16 rokov.“
Barbora: „Moje úplne prvé symptómy boli vyrážky na koži a výrazné svrbenie kože. Okrem toho aj bolesti žalúdka a nevoľnosť po niektorých potravinách.“
Adriána: „Žalúdočné ťažkosti, kŕče, hnačky/zápcha, škvŕkanie vo vrchnej časti hrude akoby sa mi chcelo odgrgnúť, ale nejde to (veľmi nepríjemné), bolesť hlavy, hlieny v nose, pri veľmi veľkom množstve aj kožné prejavy ako červené fľaky a pár svrbivých vyrážok.“
Marcel: „Opuch sliznice, únava, bolesti brucha.“
Barbora: „Po zistení histamínovej intolerancie, som zo začiatku dodržiavala prísne odporúčanú diétu. Ale mimo domu sú tieto jedlá pomerne zložitejšie na prípravu a hlavne nie je odporúčané jesť už ohrievané jedlo, takže to bolo aj časovo náročné . Preto som s prísnou diétou prestala, a začala som si postupne spisovať potraviny, po ktorých som si sama všimla, že môj stav sa výrazne zhoršil a prispôsobila som svoje stravovanie tomu. Už teraz viem, čo môžem od ktorej potraviny očakávať.“
Marcel: „Dodržiavam diétu, ktorú mi nadstavila doktorka.“
Barbora: „Asi pre mňa najhoršia potravina sú orechy (všetky okrem kešu) , ktoré mi spôsobujú vyslovene alergickú reakciu, aj keď samostatnú alergiu na orechy som nemala nikdy potvrdenú. Bolo mi ale povedané, že je to spôsobené histamínovou intoleranciou. Ďalšou potravinou sú hlavne vyzreté syry ako čedar alebo parmezán, ďalej sú to mnohé konzervované potraviny a údené mäso. A z ovocia a zeleniny mne robia najhoršie rajčiny a citrusy. Vo všeobecnosti mi nerobí dobre alkohol, hlavne víno.“
Adriána: „Obmedzení je veľmi veľa, existuje množstvo zoznamov, ktoré majú v podstate každý skoro vo všetkom pravdu, niektoré potraviny ako sóju, paradajky, konzervanty a arómy, pivo, víno, kvasené výrobky nemôžem vôbec a iné môžem len v inom množstve, no v podstate každá z potravín na zozname mi robí aspoň minimálny problém.“
Barbora: „Mám dni kedy diétu dodržiavam, hlavne keď som doma a mám všetky potraviny dostupné. Vtedy naozaj vidím zlepšenie, aj pleti, aj tráviacich ťažkostí. Počas týždňa na internáte skôr nedodržiavam, ale prispôsobujem sa tomu čo mám.“
Adriána: „Snažím sa vyhýbať vyššie spomínaným potravinám a ďalším, o ktorých viem, že obsahujú vysokú hladinu histamínu, pri niektorých si dám enzým diaminooxidáza pokiaľ mám veľkú chuť na danú potravinu. Plus dodržiavam aj diétu kvôli intolerancii na laktózu a mliečnu bielkovinu, takže skutočne veľké množstvo obmedzení.“
Barbora: „Pre mňa najhorší prejav sú vyrážky na koži a začervenanie spolu so svrbením. Zo svrbenia bývam sama nepokojná. Po mnohých jedlách mám aj kŕče v bruchu a všeobecne tráviace problémy.“
Adriána: „Najčastejšie sa mi to prejavuje ako kožné alebo tráviace ťažkosti.“
Marcel: Hlavné symptómy sú nádcha, opuch sliznice, bolesť žalúdka.“
Barbora: „Zo začiatku môžem povedať, že sa mi naozaj veľmi ťažko zvykalo hlavne preto, že vyrážky mávam aj na tvári a nepáčila som sa sama sebe. Tieto vyrážky veľmi nepríjemne svrbeli a ja som sa stále škriabala, bola som nepokojná, nevedela som sa ukľudniť. Veľakrát som sa bála jesť v reštaurácii, lebo som nevedela, čo mi ktoré jedlo spôsobí, a či mi nebude ťažko a nevoľno. Ale viem, že moja histamínová intolerancia nie je najzávažnejšia a sú ľudia, ktorí naozaj musia striktne dodržiavať diétu.“
Adriána: „Áno obmedzuje ma a veľmi. Povedala by som, že viac než moje ďalšie 2 spomínané intolerancie.“
Ďakujeme!
Jeseň je v plnom prúde, čo okrem krásne sfarbených listov, halloweenských kostýmov a vyrezávania tekvíc znamená, že sa vonku stále viac ochladzuje. Chladné počasie je ako stvorené pre množenie niektorých vírusov, ktoré spôsobujú ochorenia u detí. Okrem toho, dni sa skracujú a slniečko nás ohrieva lúčami čoraz menej, čo okrem psychiky vplýva aj na hladinu vitamínu D, ktorý je prospešný pre našu imunitu. Detské kolektívy sú ako miestom stvoreným pre rozširovanie a odovzdávanie si infekcií. Slovo choroba je pre deti, ale aj pre rodičov ako nočná mora, preto Vám prinášame rady, ako môžete podporiť imunitu svojich detí a tejto nočnej more sa vyvarovať.
1.Pestrá vyvážená strava
Dieťa si v predškolskom veku osvojuje stravovacie návyky pozorovaním ostatných členov rodiny. Vyvážená strava by mala pozostávať z 5 typov potravín, ktoré si pre lepšiu predstavivosť môžeme predstaviť pyramídu.
Pamätať treba na dostatočný pitný režim, najlepšie bez sladených nápojov. Pre deti je najvhodnejšia voda, ktorá nie je ochutená ani sýtená. Vhodné pre deti je tiež, aby posledné jedlo bolo 2 hodiny pred spaním.
V sekcii recepty, môžete nájsť nápady a inšpirácie na zdravé jedlá, ktoré môžete zaradiť do svojho jedálnička https://tyzdenprevencie.sk/category/recepty/
2.Pravidelný pohyb a pobyt vonku
Predškoláci by mali stráviť aspoň 180 minút denne rôznymi pohybovými aktivitami, vrátane aktívnej hry a hry vonku. Z tých 180 minút je vhodné každý deň absolvovať 60 minút miernej až intenzívnej fyzickej aktivity, ktorá by mala zahŕňať dva druhy aktivity:
Zaujímavou aktivitou je napríklad aj venčenie psa, plávanie, bicyklovanie, tanec. Pravidelné zúčastňovanie sa na telesnej výchove pomáha dieťaťu rozvíjať spoločenské návyky, kedy sa musí naučiť tímovej spolupráci pri hrách, ale aj zvládať prehry.
Aktivity, ktoré posilňujú svaly a kosti sú gymnastika, bojové umenia, futbal, prípadne postupne aj posilňovacie odporové cvičenia s posilňovacími pásmi.
Pobyt vonku je výhodný, pretože slniečko nám pomáha zaktívniť vitamín D a tak naše telo môže ostať zdravé a silné. Samozrejme pobyt vonku je pre deti častokrát aj zaujímavejší, a tak deti môžu rozvíjať aj svoju kreativitu a zvedavosť.
Čomu sa radšej vyhnúť?
Pozeranie televízie, cestovanie autom, autobusom alebo dlhodobé pripútanie sa v kočíku nie je vhodné pre zdravie a vývoj dieťaťa. Dlhé sedenie spomaľuje metabolizmus, môže spôsobiť oslabenie svalov a kostí.
3.Dostatočný a kvalitný spánok
Spánok je dôležitý pre regeneráciu mozgu a celého tela dieťaťa po prežitom dni. Počas spánku sa telo zotaví a je pripravené vnímať a zapamätávať si nové vedomosti a učiť sa nové veci ďalší deň.
Pravidlá spánkovej hygieny:
4.Očkovanie
Vďaka očkovaniu sme dosiahli, že niektoré život ohrozujúce ochorenia ako napríklad variola úplne vymizli. Vakcíny každoročne zabránia až 3 miliónom úmrtí na celom svete. Vakcíny učia imunitný systém vytvárať protilátky, ktoré chránia pred chorobami dostatočne včas. Je to pre imunitný systém bezpečnejšie, pretože keď sa stretne s ochorením, telo už vie, ako má bojovať. Zároveň vakcinácia prospieva celej komunite. Ak je zaočkovaný dostatočný počet ľudí, je ťažšie, aby sa choroba rozšírila potom na ostatných ľudí. Všetky vakcíny sú dôkladne testované, často trvá veľa rokov, kým vakcína prejde všetkými skúškami a testami.
Prehľad o očkovaní pre deti aj dospelých nájdete na našej stránke v sekcii Očkovanie https://tyzdenprevencie.sk/ockovanie/
Dojčenie, ak je chcené a možné, je ideálnou výživou pre deti v prvých mesiacoch. Obsahuje veľa prospešných látok s probiotickým účinkom, ktoré pomáhajú deťom so správnym vývojom črevnej mikroflóry. Je dokázané, že dojčenie počas prvých 4 mesiacov život znižuje riziko potravinových alergií a aj atopického ekzému.
6.Vyhýbanie sa priestorom, kde sa fajčí
Priestor, kde sa fajčí môže u dieťaťa oslabiť jeho imunitu a často môže neskôr získať viac infekcií. Tieto deti sú viac náchylné aj na alergie. Snažte sa deťom vysvetliť, že priestor, kde sa fajčí, nie je pre nich vhodný, pretože okrem iného zvyšuje aj riziko vzniku astmy.
7.Psychická pohoda
Deti sa často stretávajú so stresovými udalosťami či už je to nátlak v škole, prípadne od rodičov. Často však môže byť pre deti stresujúce aj cestovanie alebo napríklad životné udalosti ako prvý deň v škole, veľké narodeniny. Každé dieťa je iné a každému dieťaťu vyvoláva stres iná situácia. Rodičia- vy však môžu deťom poskytnúť podporu a stabilitu, tým že sa porozprávate so svojim dieťaťom a ukážte mu, že ho počúvate a ste ochotní ho vždy podporiť. Pomôžte deťom cítiť sa bezpečne a poskytnite im svoju oporu. Ak potrebujete radu terapeuta alebo lekára obráťte sa na www.ipcko.sk