Menu

imuno-alergológia

Alergie a alergia na pšenicu

Alergie a alergia na pšenicu – prakticky!

Celiakiu diagnostikuje gastroenterológ vyšetrením špecifických protilátok a biopsiou tenkého čreva.

Aký je rozdiel medzi intoleranciou a alergiou?

Klinicky abnormálna odpoveď na požité jedlo sa označuje ako nežiaduca reakcia na potraviny.

Vyskytuje sa buď ako:

  • prejav nealergickej hypersenzitivity, pre ktorú sa používa termín intolerancia potravín, alebo ako
  • prejav alergickej potravinovej hyperzenzitivity, ktorá sa nazýva potravinová alergia.

Intolerancia potravín je síce abnormálna, ale je to fyziologická odpoveď na požitú zložku jedla alebo na aditívum.

Potravinová alergia je imunologická reakcia, ktorá sa uskutočňuje hlavne prostredníctvom mechanizmu zapojenia imunoglobulínu IgE, a jej klasickým príkladom je anafylaxia.

Príklady intolerancie a jej príznaky

Príkladmi potravinovej intolerancie sú:

  • deficit laktázy
    • intolerancia laktózy,
  • intolerancia fruktózy
    • prítomnej v ovocí,
  • intolerancia fermentabilných uhľohydrátov s krátkym reťazcom
    • FODMAPs vyskytujúce sa najmä u pacientov so syndrómom dráždivého čreva
  • sulfitová senzitivita
    • víno,
    • sušené ovocie.

Najčastejšími príznakmi potravinovej intolerancie sú:

  • nafukovanie,
  • bolesti brucha a
  • hnačky.

Alergia

Kedy nastupuje alergická reakcia?

Alergie na potraviny sa rozdeľujú na:

včasné IgE sprostredkované, ktoré vznikajú v priebehu sekúnd až minút, resp. maximálne do dvoch hodín po požití jedla

a neskoré non-IgE-mediované reakcie, ktoré sprostredkúvajú T-lymfocyty a vyvíjajú sa obyčajne po viac ako dvoch hodinách.

Väčšina alergénov patrí chemicky medzi bielkoviny.

Čo je to anafylaxia?

Zriedkavou klinickou entitou je anafylaxia, ktorá sa dostaví po požití jedla a následnej telesnej aktivite.
Nazýva sa anafylaxia indukovaná cvičením, závislá od jedla.
Vyskytuje sa najčastejšie po obilninách, keď ako alergén pôsobí omega-5-gliadín, ale bola opísaná aj po kuracom mäse a garnátoch.

Alergia na potraviny sa vyskytuje aj v skríženej podobe, keď určitá bielkovina obsiahnutá v inej potravine, vyvolá alergiu aj na inú potravinu. Napr. alergia na ambróziu môže viesť k alergii na banány alebo melóny. Účasť potravín na vývoji alergie sa niekedy nazýva aj orálny alergický syndróm.

Ako sa diagnostikuje alergia?

Diagnostika potravinovej alergie sa opiera o anamnestický rozbor požitých jedál s nadväznosťou na nežiaducu reakciu na potraviny udávanú pacientom. Stanovenie správnej diagnózy potravinovej alergie je pre pacienta dôležité najmä kvôli predchádzaniu situácií ohrozujúcich zdravie, ktoré môžu nastať po opakovanom požití alergénu v jedle.

Celiakiu diagnostikuje gastroenterológ vyšetrením špecifických protilátok a biopsiou tenkého čreva. Neceliatická gluténová senzitivita je „vylučovacou“ diagnózou, ktorá zostáva po exklúzii celiakie, alergie na pšenicu a ďalších diagnóz, ktoré sú spojené s aktuálnymi klinickými príznakmi. Diagnózu stanovuje gastroenterológ v možnej spolupráci s alergiológom. Diagnostika IgE alergie na potraviny je plne v rukách alergiológa, ktorý využíva laboratórne a kožné testy.
Pacienti, ktorí hľadajú diagnostické potvrdenie svojej domnienky, že ich tráviace ťažkosti súvisia s prijímanou potravou, sami iniciujú takéto vyšetrenie, čím rastie trh s potravinovo špecifickými testami.

Testy nemusia hovoriť pravdu

Zistená pozitivita IgG4 však často nekoreluje s klinickými príznakmi. Takéto nálezy v kombinácii s absentujúcimi dôkazmi vychádzajúcimi z kontrolovaných štúdii svedčia o neopodstatnenosti používania potravinovo špecifických IgG4 testov.

V súčasnosti nie sú k dispozícii validné klinické testy na diagnostiku intolerancie potravín.
Pacienti sa často uchyľujú k IgG testom (aj voľne predávaným), ktoré mylne používajú na rýchle stanovenie diagnózy intolerancie, pričom intolerancia je definovaná ako neimunitne sprostredkovaná odpoveď organizmu.
Používanie týchto testov teda nestojí na vedeckej báze, keďže im chýbajú dôkazy o efektivite podložené klinickými štúdiami.
Absencia korelácie medzi ich výsledkami a aktuálnymi príznakmi potravinovej intolerancie vedie k zbytočnému vyradeniu niektorých potravinových zložiek z jedálneho lístka s potenciálnou možnosťou poškodenia zdravia.

„Môžete mať rád jedlo, ale niektoré potraviny nemusia mať rady vás.“

Zatiaľ čo až 20 % populácie trpí rôznymi reakciami na potraviny, skutočné potravinové alergie sú zriedkavé (2 – 5 % dospelých a 8 % detí).
Ich závažnosť môže byť veľmi vysoká, keďže siaha až po anafylaktické reakcie ohrozujúce život.
Vznik a priebeh alergických reakcií na jedlo alebo jeho zložky je rovnaký ako pri alergiách na lieky, avšak sú ťažšie preventabilné.
Zatiaľ čo pacienta s alergiou na penicilín možno účinne vystríhať pred jeho užívaním. Pacient s takouto alergiou bude odporúčanie skutočne dodržiavať, alergia na lepok môže takémuto apelu uniknúť.

V duchu uvedených stanovísk jednotlivých národných alergiologických spoločností by mala gastroenterologická obec dôraznejšie varovať svojich pacientov pred nepravdivosťou záverov IgG testovania intolerancie na potraviny.

Alergia na pšenicu

Alergia na pšenicu je imunitá reakcia sprostredkovaná B-lymfocytmi, ktoré po kontakte so pšenicou produkujú IgE protilátky.
Reakcia trvá niekoľko minút až hodín a klinicky sa môže prejaviť spektrom príznakov:

  • od nauzey,
  • vracania,
  • bolestí brucha
  • cez pruritus,
  • Quinckeho edém,
  • bronchospazmus
  • až po anafylaktický šok.

Alergia, ktorá sa zistí v detstve, sa môže neskôr stratiť, ale jej akvizícia v dospelosti obyčajne pretrváva celý život.
Osoba postihnutá alergiou na pšenicu nemôže konzumovať pšenicu v akejkoľvek forme a množstve, avšak toleruje glutén z nepšeničných zdrojov.
Pšenica patrí medzi osem najčastejších zložiek potravy, ktoré vyvolávajú alergické reakcie.

Jedinou terapiou je diéta bez pšenice.

Nepochybná diagnóza

Diagnóza celiakie, neceliatickej gluténovej senzitivity alebo alergie na pšenicu sa stanovuje iba v čase, keď pacient konzumuje stravu s obsahom gluténu, nikdy nie pri bezgluténovej diéte.

Diagnostika celiakie zahŕňa známy trojlístok:

klinika – sérológia – biopsia, ktorý vyhodnocuje gastroenterológ.

Diagnostika alergie na pšenicu je doménou alergológa, ktorý sa opiera o výsledky testovania špecifických IgE protilátok a kožných testov, niekedy sa používa aj dvojité slepé testovanie alergénom.

Zdroj: prof. MUDr. Marian Bátovský, CSc., MPH, časopis Gastroenterológia pre prax 2018

rontgen

Spôsobuje zmena počasia zápal pľúc?

Pneumónie sú zápalové ochorenia dýchacích ciest s vysokou morbiditou.
Pacienti s týmto ochorením tvoria viac ako 30% pacientov praktických lekárov, v období epidémie je ich ešte viac.
Mortalita na pneumóniu je pomerne vysoká, je 3. najčastejšou príčinou smrti.

Ste ohrození zápalom pľúc?

Mortalita stúpa po 50. roku života.

Rizikovou skupinou sú tiež mladí ľudia so zníženou imunitou, fajčiari, pacienti s CHOCHP, onkologickí pacienti.

Preto včasná diagnostika a včas začatá liečba sú veľmi dôležité.

Toto ochorenie sa vyskytuje najmä v období teplotných zmien. Výskyt a príznaky sú ovplyvnené meniacim sa spektrom mikróbov a ich vyvolávajúcou príčinou. Napriek rôznym vyvolávateľom sú príznaky týchto ochorení veľmi podobné.

Rozdiel medzi zápalom priedušiek a pľúc

Z patologického hľadiska rozdeľujeme zápal pľúc na:

Zápal pľúcneho interstícia je vlastne priestor, v ktorom prebiehajú nervy a cievy.

Nato, aby sme mohli povedať, že pacient má pneumóniu, treba prítomnosť čerstvého infiltrátu na skiagrame hrudníka a najmenej dva klinické príznaky zápalu respiračného aparátu, pričom jeden musí byť kašeľ.

Prečo vzniká zápal pľúc? Ste ohrození?

Etiologické faktory vzniku pneumónie:

  • znečistenie atmosféry látkami ako sú oxid siričitý, oxid dusičitý, častice prachu a toxické výpary
  • pracovníci rôznych fabrík alebo v prašnom prostredí
  • infekčná nákaza baktériami a vírusmi
  • fajčenie spôsobuje narušenie pohybu aparátu, ktorý napomáha vylučovaniu škodlivých látok a zároveň posun hlienu. Taktiež poškodzuje funkciu alveol, ktoré majú za úlohu výmenu kyslíka.

Toto ohrozenie sa netýka len aktívnych fajčiarov, ale taktiež pasívnych, ktorí sú vystavovaní veľkej koncentrácii plynu NO v krvi.

  • Postradiačné faktory
  • Poliekové faktory

Ako sa stanoví diagnóza: zápal pľúc?

Diagnostika pneumónie

V prvom rade musíme nachádzať prejavy, ktoré svedčia o infekcii dýchacích ciest ako sú:

  • dráždivý kašeľ,
  • teploty,
  • vylučovanie hlienov,
  • prítomnosť triašky,
  • bolesti svalov,
  • bolesti kĺbov,
  • únava,
  • dýchavičnosť,
  • zrýchlená dychová a
  • zrýchlená srdcová frekvencia.

Prítomná je aj pichavá bolesť na postihnutej strane hrudníka a pleurálny výpotok.

Faktory, ktoré môžu ovplyvniť vznik alebo priebeh zápalu pľúc sú:

  • onkologické ochorenia,
  • diabetes mellitus,
  • užívanie kortikoidov,
  • fajčenie,
  • alkohol,
  • prostredie obývania a
  • taktiež vek pacienta.

Komunitné pneumónie tvoria:

  • 90% všetkých prípadov
  • sú získané v bežnom životnom prostredí
  • väčšinou sú bakteriálneho pôvodu a dajú sa dobre liečiť antibiotikami

Nozokomiálne pneumónie:

  • infekcia, ktorá bola získaná v nemocničnom prostredí
  • pri výbere liečby je to komplikovanejšie, nakoľko tieto infekcie vzniká z baktérii, ktoré odolávajú na antibiotickú liečbu

Pneumónie u imunokompromitovaných pacientov:

  • sú to pacienti s imunodeficitom, onkologickí
  • pacienti, po transplantácii

Pneumónia u ľudí na pľúcnej ventilácii

Pneumónia v ústavoch sociálnej starostlivosti

Ako závažný môže byť zápal pľúc?

Rozdelenie podľa závažnosti

  1. Bez závažnejších príznakov:
    1. bez pridružených ochorení,
    2. nie sú prítomné žiadne rizikové faktory,
    3. liečba je vedená antibiotikami
  2. Pozorujeme závažnejšie príznaky typické pre respiračné ochorenie ako je:
    1. vysoká teplota,
    2. dýchavica,
    3. unavenosť.
    4. Morbidita je vyššia, preto je nutné zaviesť liečbu ihneď a to kombinovanou liečbou zavedením do žily.
  3. Prítomné sú závažné prejavy s deficitmi v životných funkciách s komplikáciami. Nutná je hospitalizácia v nemocnici a zavedenie antibiotík do žily

Zdroj: Interná medicína 6/2015 , doc. MUDr. Mária Tamášová, CSc

https://www.amedi.sk/files/files/im-62015_tamasova-pp_net.pdf

https://www.amedi.sk/files/files/koren2im1007.pdf

kniha-protedeutika

Informácia o novej publikácii

Milí rodičia, čitatelia, lekári, kolegovia,

Informácia o novej publikácii Moderná pediatrická propedeutika poteší všetkých, ktorí sa zaujímajú o zdravie.

Knihu vydalo naše vydavateľstvo A-medi management s.r.o.

Napísal ju kolektív vyše 50 autorov, pričom to bola spolupráca odborníkov zo všetkých slovenských lekárskych fakúlt a lekárov z praxe.

Kniha je určená pre pediatrov, pre pre- a post-graduálne štúdium, a teší aj nás, rodičov, že sa naši pediatri budú môcť vzdelávať z modernej odbornej literatúry.

Ďakujeme a gratulujeme!

Krst
črevná mikrobiota

Horúca téma: črevná mikrobiota

Jej úloha v rámci rozvoja imunitného systému a vznik alergických ochorení

Všeobecne sa udáva, že človek rozumný – Homo sapiens sa začal objavovať na Zemi asi pred 200 000 rokmi, pritom jeho predchodcovia sa tu vyvíjali asi posledný milión rokov.
Ak si však uvedomíme, že prvé živé organizmy, teda baktérie, vírusy…, sú na Zemi už viac ako 3 miliardy rokov, je zrejmé, že Homo sapiens „prišiel“ už do sveta kolonizovaného pestrým spektrom mikroorganizmov, a tak sa musel nejako vyrovnať s ich prítomnosťou.
Zo systematického pohľadu sa tak vyvinuli 3 formy vzájomnej interakcie a existencie:

  • a to parazitická forma – keď jeden druh získava výhody na úkor druhého,
  • komenzálna forma – keď benefit má jedna strana a druhý organizmus nie je poškodzovaný a
  • mutuálna forma – keď benefit majú obe strany.

Mutuálna forma spolužitia človeka a mikroorganizmov

Táto mutuálna symbióza ma veľký význam po celý život makroorganizmu a jej zloženie a postupná kolonizácia významne ovplyvňujú mnohé ľudské funkcie, najmä tráviace, imunologické, ba aj mentálne funkcie.

Kde a kedy sa formuje mikrobiota?

Kolonizácia mikroorganizmami a vznik jednotlivých ník mikrobiómu človeka sa začína už počas vnútromaternicového života, avšak najvýznamnejšia je kolonizácia počas pôrodu a v prvých 2 rokoch života. Celé toto obdobie zahŕňa približne 1 000 dní a v tomto čase máme aj najviac možností vhodne (ale aj nevhodne) zasiahnuť do tohto fyziologického procesu mikrobiálnej kolonizácie s jej želanými či neželanými následkami.

Najvýznamnejšou nikou mikrobioty je tá, ktorá je asociovaná s gastrointestinálnym traktom (GALT) a je vlastne najväčším imunologickým orgánom cicavcov. V tomto dynamickom systéme môžeme nájsť stovky druhov mikroorganizmov, ktoré majú špecifické funkcie, majú početné vzájomné interakcie, ale aj interakcie s receptormi sliznice tráviaceho traktu, a zároveň žijú v zložitej a krehkej rovnováhe. Túto skupinu mutualisticky pôsobiacich mikroorganizmov nazývame súhrnne probiotiká – telu prospešné baktérie.

  • Nerovnováha v zložení mikrobioty
  • nedostatok probiotických baktérií
  • či ich vzájomný nepomer

vedú k vzniku dysbiózy (dysmikróbie).

Následky sú smrteľné

Následky tejto dysbiózy môžu byť rôzne a môžu sa niekedy prejaviť skoro po ich vzniku alebo s odstupom času a môžu sa prejaviť aj na viacerých orgánoch vrátane imunitného, napr. vo forme alergií. Nedostatočná stimulácia imunitného systému nepatogénnymi mikroorganizmami v ranom živote je podstatou aj tzv. hygienickej teórie zvýšeného výskytu alergií a autoimunitných ochorení v súčasnosti.

Pre správny priebeh kolonizácie organizmu, najmä tráviaceho traktu, a tiež pre udržanie potrebnej krehkej fyziologickej rovnováhy je potrebná aj podpora „priateľskej“ probiotickej mikroflóry, a to najmä látkami, ktoré preferenčne probiotické baktérie metabolizujú:

  • komplex tzv. bifidového faktora,
  • oligosacharidy,
  • vláknina.

Z toho vyplýva aj význam samotnej výživy dojčaťa a batoľaťa, a to už od narodenia.

Ideálnou potravou v prvých 4 – 6 mesiacoch jeho života je materské mlieko vlastnej matky, avšak s potrebou zavádzania vhodných prídavkov už v období tzv. imunologického okna, ktoré sa otvára asi v 4. – 6. mesiaci života.

Jedlom determinujeme vlastný život

Z uvedeného zase logicky vyplýva, že práve prvé 2 roky postnatálneho života sú z pediatrického hľadiska obdobím, keď možno u dieťaťa významne – pozitívne, ale aj negatívne – ovplyvniť napr. výskyt alergií.
V súčasnosti má už veda poznatky o špecifických pozitívnych účinkoch niektorých konkrétnych kmeňov probiotík, taktiež o pozitívnych efektoch niektorých konkrétnych oligosacharidov, ba aj o biologických efektoch špecifických synbiotík. Synbiotiká sú zmes prebiotík, ktoré selektívne stimuluje rast určitého probiotického kmeňa.

Tieto poznatky sa začínajú uplatňovať aj v praxi a je k dispozícii napr. vo forme hypoalergénnej formuly s obsahom synbiotika. Aktívne tak už dnes máme, vo forme funkčnej potraviny, možnosť využívať jednu z foriem prevencie alergických ochorení u detí.

Je to v našich rukách.

Zdroj: Pediatria 2019, doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.

vírus

Ako doliečiť vírusové ochorenia v domácom prostredí?

Z dlhodobo sledovaných epidemiologických šetrení vyplýva, že 85 % až 95 % infekcií dýchacích ciest je vírusového charakteru.
Väčšina týchto vírusových ochorení vyžaduje liečbu.
Dôležité je, aby bolo ochorenie správne a komplexne diagnostikované.

Nezriedka je ako liečba volená neindikovaná antibiotická liečba, čo môže spôsobiť pri reinfekcii superinfekciu!

Aké sú prejavy infekcií dýchacích ciest

Prejavy akútnych infekcií horných dýchacích ciest sú:

  • nádcha,
  • rinosinusitída,
  • faryngitída
  • tonzilitída,
  • zápal stredného ucha,
  • laryngitída,
  • epiglotitída.

Prejavy môžu byť

  • lokálne – podľa postihnutej časti dýchacích ciest alebo
  • systémové –
    • horúčka,
    • únava,
    • slabosť,
    • bolesti svalov a kĺbov,
    • nechutenstvo,
    • bolesti hlavy

Rozoznáte bežné prechladnutie?

Bežné prechladnutie (angl. common cold) je zvyčajne samo odznievajúce akútne respiračné ochorenie nezanechávajúce ochrannú imunitu. Opakovaná infekcia je možná, zvyčajne však má miernejšie prejavy.
Prípadné sú tu však aj komplikácie s dobou pretrvávania až jedného mesiaca (napr. bronchiálna hyperreaktivita).
Typickým patogénnym agensom sú respiračné vírusy:

  • rinovírusy,
  • koronavírusy,
  • influenza,
  • RSV,
  • parainfluenza,
  • adenovírusy,
  • enterovírusy.

Inkubačná doba je 1 až 3 dni.
Typická doba trvania príznakov 3 až 7 dní.
Liečba je výhradne symptomatická, t. j. spočívajúca v ovplyvnení jednotlivých prejavov.

Vždy je však potrebné odlíšiť/vylúčiť iné ochorenia:

  • najmä alergickú rinitídu/rinosinusitídu,
  • infekčnú sinusitídu,
  • chrípku,
  • Covid-19

Diagnostika infekcií dýchacích ciest by mala byť vždy maximálne komplexná.

Výsledok CRP nestačí

Mala by zohľadňovať:

  • vek pacienta,
  • pridružené ochorenia a zodpovedajúcu liečbu,
  • iné rizikové faktory,
  • anamnézu očkovania
    • neúplné očkovanie,
    • preočkovanie proti pertussis,
    • očkovanie proti chrípke,
    • proti COVID-19 – počet dávok, druh vakcín, booster dávka a pod.,
  • charakter príznakov a ich trvanie (ak trvajú dlhšie ako týždeň bez zlepšenia je vhodné vyhľadanie lekára, event. aj skôr),
  • výsledky vyšetrení (napr. C-reaktívny proteín), či
  • odpoveď na imunomodulačné prípravky v minulosti a ich zaznamenaný účinok (individuálna variabilita klinickej odpovede).

Práve spomínanú hodnotu C-reaktívneho proteínu (CRP) je potrebné interpretovať nielen vo vzťahu k možnej infekcii, ale tiež iným – neinfekčným ochoreniam.

Zvýšené hodnoty sú zisťované napr.

  • u osôb podstupujúcich operačný zákrok,
  • u popálenín,
  • u zlomenín,
  • vaskulitíd,
  • reumatických ochorení či
  • infarktu myokardu.

Naproti tomu negativita nemusí úplne vylúčiť infekciu v prípade, že ide o jej veľmi ranné štádium a odber bol zrealizovaný skoro.

Respiračné ochorenie má dlhý priebeh – rešpektujte to

Každé respiračné ochorenie máva svoj typicky dlhý priebeh.

Ohľadom liečby sú primárne odporúčané všeobecné režimové opatrenia:

  • domáca liečba,
  • hygiena,
  • vetranie,
  • obmedzenie fyzickej aktivity,
  • dezinfekčné prostriedky.

Okrem symptomatickej liečby existuje aj liečba imunomodulačná, a dôraz sa kladie na hygienu horných dýchacích ciest.

Kedy znižovať teplotu?

Znižovať teplotu sa neodporúča za každých okolností. Antipyretiká – lieky na znižovanie teploty odporúčame pri telesnej teplote nad 38 °C v závislosti na celkových príznakoch a diskomforte pacienta.
Volíme:

  • paracetamol,
  • ibuprofén,
  • kyselina acetylsalicylová.

Vždy treba rešpektovať odporúčané vhodné dávkovanie!

Odporúčané sú aj:

  • stopové prvky
    • najmä zinok,
    • Selén
    • a meď
  • vitamíny
    • C a
    • D, event. iné,
  • fytofarmaká (majú skôr akútne liečivé ako preventívne účinky; napríklad
    • extrakty z Pelargonium sidoides,
    • Echinacey,
    • bazy,
    • cesnaku a i.),
  • biologicky aktívne polysacharidy (beta-glukány),
  • bakteriálne lyzáty či
  • topické prípravky s aplikáciou do ústnej dutiny
    • na báze kolostra,
    • nukleotidov,
    • probiotík.

Zdroj: časopis Všeobecný lekár 2, prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. Ric., MHA, FAAAAI, MEDICUS news 2022; číslo 4, ročník III, 4/2021: 36-38

Moraxella cattarhalis

Volám sa Moraxella cattarhalis! Škôlkarska choroba

Opakované zápaly nosohltanovej oblasti a stredného ucha obyčajne vyvolávajú tri patogénne baktérie:

  • Streptococcus pneumoniae,
  • Haemophilus influenzae a
  • Moraxella catarrhalis.

Bežné antibiotiká sú proti nim neúčinné.

Nevýhodou antibiotickej liečby je, že redukuje všetky baktérie, čiže aj saprofytické kmene, a súčasne oslabuje sliznicu. Tá je potom náchylnejšia na vznik opakovaných infekcií.

Éra antibiotík sa pomaly chýli ku koncu

Nielen pre bakteriálnu rezistenciu sa čoraz častejšie hovorí o probiotickej terapii ochorení, a to aj v súvislosti so zápalmi horných dýchacích ciest.

Kľúčové slová: antibiotiká, Moraxella catarrhalis, otitída, probiotiká, rezistencia, rinosínusitída

Čo chráni horné dýchacie cesty?

Na nosovej a nosohltanovej sliznici žijú tisíce baktérií – saprofytické, potenciálne patogénne aj patogénne.

Saprofytické baktérie – to sú baktérie, ktoré sú pre nás potrebné. Chránia horné dýchacie cesty a zvyšujú ich odolnosť. Keď si uvedomíme, že nos je vstupnou bránou pre všetky mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu, ich význam je jasný. V prípade, že dieťa alebo dospelý užíva antibiotiká, táto prirodzená ochranná flóra v nose sa začne meniť. Okrem toho, že antibiotiká môžu vyničiť „zlé baktérie“, zničia aj mnoho „dobrých“. Sliznica nosa je po antibiotickej liečbe často oslabená. Je náchylná na útoky nových patogénnych mikroorganizmov, čo môže viesť k novej infekcii a niekedy aj novej nutnosti znova použiť antibiotiká.
Opakované zápaly nosohltanovej oblasti a stredného ucha obyčajne vyvolávajú tri patogénne baktérie: Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae a Moraxella catarrhalis.

Moraxella catarrhalis, predtým tiež

  • Neisseria catarrhalis a
  • Branhamella catarrhalis,

je súčasťou fyziologickej flóry horných ciest dýchacích. Je dosť častým nálezom kultivačných vyšetrení z nosohltana u detí, patrí k bežným a častým vyvolávateľom respiračných infekcií. Ide o podmienený patogén vyvolávajúci zápaly horných aj dolných dýchacích ciest. Spôsobuje zápaly horných dýchacích ciest u detí (akútna bakteriálna rinosínusitída, zápal stredného ucha, recidivujúce otitídy), u dospelých jedincov môže spôsobovať zápaly dolných dýchacích ciest (pneumónia) a exacerbáciu chronickej obštrukčnej choroby pľúc.

Môže byť pôvodcom sepsy. Ak je však dieťa bez chorobných príznakov, môže ísť o prechodný stav, keď je Moraxella catarrhalis na jeho sliznici usídlená len dočasne. U dojčiat je obvyklá kolonizácia nosohltana s prevalenciou 30 a viac %.
Túto baktériu môžeme identifikovať mikroskopicky ako G-koky až krátke tyčky, je to gramnegatívny anaeróbny diplokok.

Virulentný kmeň Moraxelly

Moraxella catarrhalis je podmienený patogén, problémy robí pri masívnom premnožení.
Existujú dva geneticky príbuzné kmene s rôznou virulenciou, menej virulentný kmeň je často príčinou sekretorickej otitídy (tekutina v strednom uchu bez príznakov zápalu) s prevodovou poruchou sluchu. Najčastejšou infekciou horných dýchacích orgánov, ktorú spôsobuje moraxela, je rinosínusitída (RS). Sliznica nosovej dutiny a prinosových dutín spolu úzko súvisia, preto sa v súčasnosti odporúča pre ich zápal označenie rinosínusitída a nielen označenie nádcha/rinitída.

V prípade rozvoja infekcie sliznica opuchne, tvorí sa belavý vodnatý hlien. Dutiny nie sú dostatočne vetrané a hlien sa začne hromadiť. Stáva sa skvelou živnou pôdou pre množenie škodlivých baktérií a vírusov. Nastane zápal, ktorý sa prejaví hnisavým žltým, žltozeleným alebo zelenkastým hlienom.

K najčastejším symptómom RS patria:

  • hlieny z nosa,
  • zatekanie hlienov do hrdla,
  • mierne zvýšená teplota,
  • dýchanie ústami,
  • opuch tváre, c
  • bolesť v oblasti dutín (pri tlaku alebo zmene polohy),
  • zhoršenie čuchu, sluchu, chuti,
  • hnisavý pach z úst.

Keď bolia ušká

Najčastejšími komplikáciami RS hlavne u detí predškolského veku bývajú ušné komplikácie. U detí predškolského veku je to:

  • tubotympanický katar – OMS = otitis media secretorica, catarrhus tubulotympanicus, glejové ucho alebo
  • stredoušný zápal – otitis media acuta = OMA.

Akútne zápaly stredného ucha patria medzi najčastejšie ochorenia detí v prvých piatich rokoch života. Približne 60 % detí aspoň raz prekoná otitídu vo svojom detstve, s pribúdajúcim vekom ich početnosť klesá.

Ako vznikne „glejové ucho“?

OMS vzniká opuchom sliznice sluchovej trubice (Eustachova trubica = ET) alebo upchatím jej nosohltanového ústia.
Sluchová trubica je za fyziologických okolností zodpovedná za vyrovnávanie atmosférického tlaku s tlakom v stredoušnej dutine. Vďaka tejto funkcii ET sa pri zmenách atmosférického tlaku (ako je let lietadlom alebo potápanie) vyrovná tlak v bubienkovej dutine a človek nemá nepríjemné pocity zaľahnutia v uchu, bolesti ucha, zhoršené počutie, prípadne tinitus a závraty.
Tieto príznaky sa môžu prejaviť aj pri nesprávne liečenej akútnej infekcii sliznice nosovej dutiny a prinosových dutín.

Ako vzniká stredoušný zápal?

Môže za to aj nesprávne smrkanie, kvapky do nosa a spôsob kvapkania kvapiek!

Mechanizmus vzniku OMA je v prestupe infekcie pri akútnej rinosínusitíde z nosovej dutiny, resp. nosohltana cez ET do bubienkovej dutiny.
Prestup infekcie vzniká zatekaním, resp. poťahovaním hlienov. Zápal stredného ucha u detí predškolského veku je teda komplikácia infekcie horných dýchacích orgánov, vzniká aj nevhodným druhom nosových kvapiek, prípadne nesprávnou technikou kvapkania a smrkania.

Ako liečiť Moraxellu?

Kmene baktérie Moraxella catarrhalis produkujú vo viac ako 90 % betalaktamázu, ktorá hydrolyzuje molekulu penicilínových antibiotík. Z toho dôvodu liečba nechráneným antibiotikom zlyháva. Antibiotická liečba je indikovaná pri manifestácii ochorenia a vtedy sú vhodné lokálne alebo celkové antibiotiká.
Ak je potrebná cielená terapia, výber účinnej látky závisí od klinického syndrómu, závažnosti infekcie, reakcie organizmu, resp. intolerancie a komorbidít lieku pre pacienta.
M. catarrhalis je všeobecne citlivá na nasledujúce antibiotiká:

  • Amoxicilín-klavulanát
  • Trimetoprim-sulfametoxazol
  • Cefalosporíny druhej a vyššej generácie
  • Fluorochinolóny
  • Chloramfenikol
  • Makrolidy
  • Tetracyklíny

M. catarrhalis je bežne citlivá na piperacilín, tikarcilín a aminoglykozidy, väčšina infekcií M. catarrhalis nevyžaduje intravenózne podanie antibiotík.

Takmer všetky kmene moraxely produkujú betalaktamázu a sú rezistentné proti penicilínu, ampicilínu a amoxicilínu. Moraxella catarrhalis je tiež rezistentná proti klindamycínu a vankomycínu, preto by sa nemali tieto antibiotika používať na liečbu.

Čo je to bakteroterapia?

Bakterioterapia je nová stratégia liečby častých infekcií horných dýchacích ciest pomocou tzv. prirodzenej biologickej bariéry, teda pomocou nosových probiotík.

Princípom liečby je obnovenie a posilnenie mikrobiota nosohltanovej sliznice, aby dokázala odolávať patogénom v ovzduší.

Čo odporúčame?

  • Diagnostika infekcií v oblasti horných dýchacích ciest musí byť komplexná.
    Konečná diagnóza vyžaduje spoluprácu ošetrujúceho lekára a klinického mikrobiológa.
  • Interpretácia laboratórnych nálezov by sa mala opierať aj o klinický stav pacienta, zváženie, či sú izolované mikroorganizmy príčinou infekcie alebo ide len o nosičstvo, prípadne kontamináciu.
  • Výsledky testovania citlivosti izolovaných mikroorganizmov na antibiotiká pomáhajú lekárovi zvoliť správnu terapiu.
  • Treba brať do úvahy závažnosť ochorenia, vek pacienta a prípadné komorbidity.
  • Ak sme napokon museli užívať antibiotiká, respektíve ich podávať dieťaťu, je veľmi dôležité, aby sme mu pomohli pri obnove prirodzenej biobariéry.

Ak sa tak nestane, hrozí ďalšia infekcia.

Zdroj: Pediatria 2020, MUDr. Alexandr Dobrovanov, MBA

pomazánka

Pomazánka

,

Pomazánka– inak a zdravšie

(vegan, vhodné aj pre alergikov na laktózu a mliečne bielkoviny)

Vegan suroviny sú veľkou pomocou pre alergikov ABKM. Nekupujú ich len vegáni.

Na silvestra, na narodeniny, „len tak pre zmenu“ alebo najideálnejšie na desiatu deťom do školy… Túto naozaj milujeme. Vyskúšajte!

Potrebujeme:

  • 1 konzerva zeleného hrášku aj s nálevom
  • 1 malá červená cibuľa alebo šalotka
  • 1 malý cesnak
  • ½ bieleho cottage syru, my sme použili RAJO*
  • Hrsť čerstvej mäty
  • 50 g masla Rajo**
  • 4 PL krému na varenie Rajo***
  • Citrónová šťava, soľ, čierne korenie
  • Lahôdkové droždie alebo parmezán

Postup a vysvetlivky *

  1. Postupne všetko pridáme do mixéra alebo sekáča, aby sme zo surovín vyrobili relatívne hladký krém.
  2. Najprv pridáme hrášok s polovicou nálevu a zbytok pridávame postupne, aby sme dokázali regulovať hustotu pomazánky. Ak pridáme viac a z pomazánky sa stane „dip“, tiež sa nič hrozné nestalo, však?
  3. Potom pridáme cibuľu, cesnak, mätu, mäkké maslo, krém na varenie a koreniny.
  4. Ak chceme zachovať štruktúru cottage, tak pridáme až po zmixovaní, ale rovnako môžeme syr zapracovať do krému.
  5. Nakoniec dochutíme citrónom a lahôdkovým droždím alebo parmezánom.

Vysvetlivky:

*Cottage syry rôznych značiek sú odlišnej chuti. Na slané pokrmy používame cottage od Rajo, lebo nie je sladké a je skôr neutrálnej chuti. Cottage samozrejme môžeme aj vynechať, na chuti pomazánky to nič nepokazí.

**Môžeme použiť aj Rajo vegan maslo, ak chceme robiť vegánsku pomazánku.

***My sme použili Vegan Rajo krém na varenie. Nie kvôli tomu, že by sme chceli mať vyslovene a striktne vegan jedlo, ale kvôli alergii na mliečne bielkoviny.

 

Vegan suroviny sú veľkou pomocou pre alergikov ABKM. Nekupujú ich len vegáni.

Load More

×
Cookies
Používame cookies. Ak si myslíte, že je to v poriadku, kliknite na "Prijať všetko". Kliknutím na "Nastavenia" si tiež môžete vybrať, aký druh súborov cookie chcete povoliť.
Nastavenia Prijať všetko
Cookies
Vyberte, aké súbory cookie chcete prijať. Váš výber sa uloží na jeden rok.
Uložiť Prijať všetko