Horúca téma: črevná mikrobiota

Jej úloha v rámci rozvoja imunitného systému a vznik alergických ochorení

Všeobecne sa udáva, že človek rozumný – Homo sapiens sa začal objavovať na Zemi asi pred 200 000 rokmi, pritom jeho predchodcovia sa tu vyvíjali asi posledný milión rokov.
Ak si však uvedomíme, že prvé živé organizmy, teda baktérie, vírusy…, sú na Zemi už viac ako 3 miliardy rokov, je zrejmé, že Homo sapiens „prišiel“ už do sveta kolonizovaného pestrým spektrom mikroorganizmov, a tak sa musel nejako vyrovnať s ich prítomnosťou.
Zo systematického pohľadu sa tak vyvinuli 3 formy vzájomnej interakcie a existencie:

• a to parazitická forma – keď jeden druh získava výhody na úkor druhého,
• komenzálna forma – keď benefit má jedna strana a druhý organizmus nie je poškodzovaný a
• mutuálna forma – keď benefit majú obe strany.

Mutuálna forma spolužitia človeka a mikroorganizmov

Táto mutuálna symbióza ma veľký význam po celý život makroorganizmu a jej zloženie a postupná kolonizácia významne ovplyvňujú mnohé ľudské funkcie, najmä tráviace, imunologické, ba aj mentálne funkcie.

Kde a kedy sa formuje mikrobiota?

Kolonizácia mikroorganizmami a vznik jednotlivých ník mikrobiómu človeka sa začína už počas vnútromaternicového života, avšak najvýznamnejšia je kolonizácia počas pôrodu a v prvých 2 rokoch života. Celé toto obdobie zahŕňa približne 1 000 dní a v tomto čase máme aj najviac možností vhodne (ale aj nevhodne) zasiahnuť do tohto fyziologického procesu mikrobiálnej kolonizácie s jej želanými či neželanými následkami.

Najvýznamnejšou nikou mikrobioty je tá, ktorá je asociovaná s gastrointestinálnym traktom (GALT) a je vlastne najväčším imunologickým orgánom cicavcov. V tomto dynamickom systéme môžeme nájsť stovky druhov mikroorganizmov, ktoré majú špecifické funkcie, majú početné vzájomné interakcie, ale aj interakcie s receptormi sliznice tráviaceho traktu, a zároveň žijú v zložitej a krehkej rovnováhe. Túto skupinu mutualisticky pôsobiacich mikroorganizmov nazývame súhrnne probiotiká – telu prospešné baktérie.

• Nerovnováha v zložení mikrobioty
• nedostatok probiotických baktérií
• či ich vzájomný nepomer

vedú k vzniku dysbiózy (dysmikróbie).

Následky sú smrteľné

Následky tejto dysbiózy môžu byť rôzne a môžu sa niekedy prejaviť skoro po ich vzniku alebo s odstupom času a môžu sa prejaviť aj na viacerých orgánoch vrátane imunitného, napr. vo forme alergií. Nedostatočná stimulácia imunitného systému nepatogénnymi mikroorganizmami v ranom živote je podstatou aj tzv. hygienickej teórie zvýšeného výskytu alergií a autoimunitných ochorení v súčasnosti.

Pre správny priebeh kolonizácie organizmu, najmä tráviaceho traktu, a tiež pre udržanie potrebnej krehkej fyziologickej rovnováhy je potrebná aj podpora „priateľskej“ probiotickej mikroflóry, a to najmä látkami, ktoré preferenčne probiotické baktérie metabolizujú:

• komplex tzv. bifidového faktora,
• oligosacharidy,
• vláknina.

Z toho vyplýva aj význam samotnej výživy dojčaťa a batoľaťa, a to už od narodenia.

Ideálnou potravou v prvých 4 – 6 mesiacoch jeho života je materské mlieko vlastnej matky, avšak s potrebou zavádzania vhodných prídavkov už v období tzv. imunologického okna, ktoré sa otvára asi v 4. – 6. mesiaci života.

Jedlom determinujeme vlastný život

Z uvedeného zase logicky vyplýva, že práve prvé 2 roky postnatálneho života sú z pediatrického hľadiska obdobím, keď možno u dieťaťa významne – pozitívne, ale aj negatívne – ovplyvniť napr. výskyt alergií.
V súčasnosti má už veda poznatky o špecifických pozitívnych účinkoch niektorých konkrétnych kmeňov probiotík, taktiež o pozitívnych efektoch niektorých konkrétnych oligosacharidov, ba aj o biologických efektoch špecifických synbiotík. Synbiotiká sú zmes prebiotík, ktoré selektívne stimuluje rast určitého probiotického kmeňa.

Tieto poznatky sa začínajú uplatňovať aj v praxi a je k dispozícii napr. vo forme hypoalergénnej formuly s obsahom synbiotika. Aktívne tak už dnes máme, vo forme funkčnej potraviny, možnosť využívať jednu z foriem prevencie alergických ochorení u detí.

Je to v našich rukách.

Zdroj: Pediatria 2019, doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.