Obezita ako príčina psychických porúch
Je obezita príčina psychických porúch alebo naopak?
Psychické poruchy u obéznych
Neustále stúpajúce percentá ľudí s nadhmotnosťou a obezitou (BMI viac ako 30), nás núti pozrieť sa bližšie na možné ochorenia spájané s obezitou. Okrem zvyšovania rizika výskytu srdcovo-cievnych ochorení, metabolických ochorení a ochorení kostrovo-svalového systému, sa pri obezite vyskytujú aj psychické poruchy.
Za posledné roky pozorujeme nárast psychických porúch, ktoré sú častým opomínaným problémom modernej spoločnosti. Psychické poruchy sú pre pacientov s obezitou podstatnou komplikáciou – zhoršujú kvalitu života, zvyšujú morbiditu aj počet úmrtí týchto pacientov.
Ktoré psychické poruchy sa u obéznych vyskytujú najčastejšie?
- Periodická depresívna porucha
- Bipolárna afektívna porucha
- Generalizovaná úzkostná porucha
- Panická porucha
- Agorafóbia
U ľudí s obezitou sa až dvojnásobne častejšie objavujú psychické poruchy (hlavne afektívne a anxiózne) než vo všeobecnej populácii. Výskyt depresie je trojnásobne väčší u ľudí s diabetom 1.typu a dvojnásobne väčší u ľudí s diabetom 2.typu.
Pri súbežnom ochorení obezitou a diabetu (diabezite) sa zvyšuje aj riziko rozvoja demencií. Diabezita vedie k zhoršovaniu aterosklerózy ciev (aj mozgových), čo následne môže mať negatívny dopad na prekrvenie mozgu. Môžu vzniknúť lokálne ischemické zmeny, ktoré vedú k vzniku vaskulárnych demencií. Obezita u chorých v strednom veku života zvyšuje aj riziko vzniku Alzheimerovej choroby a súvisí aj s včasnejším nástupom prejavov tejto demencie.
Telo si je na vine samo…
Vysvetliť, či biologické procesy v organizme môžu byť príčinou vzniku depresii, nie je jednoduché. Predpokladá sa však, že medzi obezitou a psychickými poruchami môže byť aj biologické prepojenie.
„Leptínová hypotéza“ depresie
U zdravých ľudí po konzumácii jedla dochádza k zmenám hladiny leptínu a táto zmena navodí pocit sýtosti. U obéznych pacientov pravdepodobne vzniká leptínová rezistencia (podobne ako pri diabete inzulínová rezistencia), čo znamená, že po konzumácii jedla nedôjde k zmene hladiny leptínu a nenastúpi pocit sýtosti, ktorý fyziologicky zabraňuje prejedaniu. Kvôli tomu bola formulovaná tzv. „leptínová hypotéza“ depresie, ktorá hovorí, že leptínová rezistencia môže ovplyvňovať reguláciu nálady.
Obezita ako dôvod diskriminácie
Obezita pôsobí ako významný psychologický stresor. U pacientov je schopný vyvolať psychoreaktívne zmeny, ktoré môžu viesť k vzniku psychických porúch.
Obézni ľudia a ľudia s nadhmotnosťou sa oveľa častejšie stretávajú s diskrimináciou a šikanovaním kvôli svojej hmotnosti. Nevhodné zaobchádzanie udáva 30 – 50% obéznych (zatiaľ čo len 6% ľudí s normálnou váhou). Všeobecne majú ľudia s obezitou problém si nájsť zamestnanie, sú odcudzovaní za svoj „neprimeraný výzor“ a často sú vyčleňovaní z komunity.
Veľkým problémom je aj nevhodné správanie medzi mladšími ročníkmi na základných a stredných školách, kde sa často stretávajú obézne deti s verbálnou alebo až fyzickou formou šikany.
Prečítajte si aj: Keď chceme hladovať…
Obezita u psychicky chorých
Nadhmotnosť a obezita sa u psychicky chorých vyskytuje 2 až 3 krát častejšie ako vo všeobecnej populácii. Táto časť populácie je viac náchylná na včasný vznik obezity a často zostáva aj napriek správnej liečbe.
Pri ktorých psychických poruchách sa vyskytuje obezita najčastejšie?
- Bipolárna afektívna porucha – obezitou trpí 25 – 60% pacientov
- Schizofrénia – 30 – 70% pacientov je obéznych
- Depresívna porucha – u 20 – 55% pacientov sa vyskytuje obezita
Kde je príčina obezity?
U psychicky chorých, či už na rozvoj obezity alebo diabetu (diabezity), vidíme jednoznačný vplyv nezdravého životného štýlu. Stravovacie návyky a sociálne dôsledky psychickej poruchy sú najväčším problémom. Ľudia s psychickou poruchou sú tiež často, ako aj obézni ľudia, vyčleňovaní z komunity kvôli tomu, že sú „podivní“.
Ľudia s depresiou či osoby, ktoré si prešli stresovými závažnými životnými situáciami majú vyššie riziko, že u nich vznikne obezita, metabolické ochorenie alebo ochorenie srdcovo-cievneho systému. Ich podkladom je chronický stres, ktorý negatívne ovplyvňuje fungovanie mozgu a iných orgánových sústav.
Zvyšovanie hmotnosti a riziko obezity je tiež spojené s liečbou psychických porúch. Pri liečbe sa používajú psychofarmaká, ktorých vedľajším účinkom je priberanie (buď zvyšovaním apetítu alebo útlmom metabolizmu). S priberaní na hmotnosti sa vyskytujú aj ďalšie problémy, najmä negatívny vplyv na rozvoj iných závažných ochorení súvisiacich s nadhmotnoťou a obezitou alebo estetické problémy, ktoré zhoršujú psychickú záťaž pacientov a následne odmietanie účinnej adekvátnej liečby.
Obojsmerná vzájomná súvislosť
Medzi obezitou (či diabezitou) existuje obojsmerná vzájomná súvislosť. Na tú vplývajú hlavne psychologické, sociálne a neurobiologické faktory. Výrazný je aj vplyv liekov (psychofarmák), ktoré často ovplyvňujú metabolizmus látok v organizme.
Nedá sa odpovedať na otázku či je obezita príčina psychických porúch alebo naopak. Avšak je dôležité poznať súvislosť medzi obezitou a psychickými poruchami, aby sme vedeli účinne predchádzať a liečiť tieto ochorenia, a dosiahli zlepšenie prognózy ochorení multidisciplinárnym prístupom.
Prečítajte si tiež rozhovor so psychologičkou PhDr. Karínou Pribišovou,
