Nepodceňujete duševné zdravie
Duševné problémy skracujú život v priemere o 7,5 roka. Na dĺžku života tak majú rovnaký vplyv ako fajčenie na vznik kardiovaskulárnych ochorení. Ľudia so závažnými formami duševných porúch zomierajú v priemere až o 20 rokov skôr. To všetko vyplýva zo záverov metaštúdie, ktorú uverejnila Liga za duševné zdravie.
Duševné zdravie znamená viac, ako len absenciu duševnej poruchy. Svetová zdravotná organizácia definuje duševné zdravie ako stav, keď je človek spokojný so svojím životom, dokáže využívať svoje schopnosti a potenciál, zdravým spôsobom zvládať bežný životný stres, vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy, konštruktívne sa rozhodovať, vie riešiť problémy a prispievať k rozvoju svojej komunity. Podľa Svetovej zdravotnej organizácie trpí duševnou poruchou každý 8. človek na svete, podľa našich odborníkov je to na Slovensku každý 7. človek.
Duševná porucha negatívne ovplyvňuje emócie človeka, jeho myšlienky, správanie a schopnosti. Zasahuje aj do vzťahov s ostatnými. Ľudia s duševnými poruchami majú častejšie fyzické ochorenia, najčastejšie kardiovaskulárne, poruchy metabolizmu, ale aj autoimunitné ochorenia. Celkovo majú slabšiu imunitu. Majú tiež horší životný štýl a dožívajú sa nižšieho veku.
Úzkosť a depresia na vzostupe
Duševnými chorobami na Slovensku trpelo v roku 2018 minimálne 15 % populácie. Najviac zastúpené sú úzkostné a depresívne poruchy. Úzkostné poruchy sú najčastejšie sa vyskytujúce duševné poruchy v Európe. Postihujú takmer všetky vekové kategórie. Prejavujú sa väčšinou v adolescencii alebo ranej dospelosti. V detstve začínajú najmä separačná úzkosť, špecifické fóbie, sociálne fóbie, vo vyššom veku generalizovaná úzkostná porucha.
Depresia je závažné psychické ochorenie, ktoré patrí medzi afektívne poruchy, teda také, kde v popredí klinického obrazu je porucha nálady. Depresia predstavuje nielen dôležitý medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický problém. Ide o jedno z najčastejších psychických ochorení (nejakú formu depresívnej poruchy zažije celoživotne takmer 15 % ľudí na svete), ktoré prináša chorému mimoriadne psychické utrpenie a má tendenciu vracať sa či prebiehať chronicky (až u 13 % pacientov).
Pandémia ovplyvnila duševný stav ľudí na Slovensku. Štvrtina respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? si myslí, že ich duševný stav sa za posledné dva roky zhoršil. Na duševné zdravie vplýva aj vojna na Ukrajine. V súčasnosti prežíva depresívne pocity až 34 % ľudí na Slovensku.
V posledných piatich rokoch narastal počet novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách, ako sú poruchy príjmu potravy a psychického vývinu.
Problematický alkohol
Spotreba alkoholu na jedného Slováka za rok je 11 litrov. Problémovým pitím sa na Slovensku vyznačuje takmer 600 tisíc ľudí. Podľa prieskumu lekárenskej spoločnosti Pilulka a výskumnej agentúry Behavio konzumujú alkohol denne 2 % a niekoľkokrát do týždňa 12 % populácie SR. Spolu je na hranici problémového pitia 14 % dospelej populácie SR. Niektoré zdroje uvádzajú, že konzumácia alkoholu je príčinou viac ako 200 typov chorôb a úrazov, vrátane duševných porúch a porúch správania, cirhózy pečene, rakoviny a srdcovocievnych ochorení. Ročne umiera vyše tisíc Slovákov na zlyhanie pečene spôsobenej včas neliečeným alkoholizmom.
Liga za duševné zdravie v metaštúdii upozorňuje, že väčšina pacientov s duševnými poruchami nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Dôvodom je najmä obava zo stigmatizácie, ale aj nízke celospoločenské povedomie o duševných poruchách. Ľudia, ktorí trpia psychickou poruchou, nevedia rozpoznať jej príznaky a často ani nepoznajú spôsob, ako a kde vyhľadať odbornú pomoc.
