Prečo ľuďom s obezitou hrozí viac ochorení?

Obezita a metabolický syndróm

Obezita je nadmerné patologické množstvo tuku v organizme, ktoré poškodzuje zdravie človeka. Je výsledkom nesprávneho pomeru medzi príjmom a výdajom energie, ktorý je zapríčinený najmä nesprávnym životným štýlom. Na jednoduchú a rýchlu diagnostiku rizikovej androidnej obezity v populácii sa ako najperspektívnejší antropometrický parameter javí pomer pás/výška. Poznáme ho aj pod skratkou WHR, waist hips ratio.

Aká je norma a prečo sa toto stalo?

Fyziologický podiel tuku na celkovej telesnej hmotnosti je u žien 25 až 28 % a u mužov by nemal tuk predstavovať viac ako 15 až 20 %.
Na vznik obezity majú dnes rozhodujúci vplyv:

• psychologické,
• sociálne a
• ekonomické faktory,

ktoré spôsobujú odklon od zdravého spôsobu stravovania a zníženie pohybovej aktivity. Aj po zohľadnení genetického podielu na vzniku obezity je súčasná populácia s nadmernou hmotnosťou jednoznačne výsledkom zlého pomeru medzi príjmom a výdajom energie, nakoľko genóm populácie sa za posledné desaťročia natoľko nezmenil, ako dramaticky stúpla prevalencia a incidencia obezity.

Celosvetovo je pandémia obezity zodpovedná až za:

• 58 % prípadov diabetu (DM),
• 21 % prípadov ischemickej choroby srdca,
• v závislosti od typu za 8-42 % malignít a
• za viac ako 10 % úmrtí.

V rozvinutých krajinách je obezita najčastejšou metabolickou chorobou a vzhľadom na jej vysokú prevalenciu je dnes najčastejším rizikovým faktorom predčasnej smrti.

Až 12-násobne viac umierajú obézni

U osôb vo veku 15-35 rokov je závažná obezita spojená s dvanásťnásobným nárastom úmrtnosti v porovnaní s chudými osobami. Obezita je tiež mimoriadne významným rizikovým faktorom rozvoja diabetu 2. typu (DM2T); okolo 90 % chorých s DM2T je obéznych, alebo má nadváhu.
V štúdii Nurses Health Study bolo riziko vzniku DM2T počas 16-ročného sledovania 20-krát vyššie u osôb s indexom telesnej hmotnosti (BMI) 30-35 v porovnaní s populáciou s BMI < 23.
Tlak krvi stúpa s BMI a výskyt hypertenzie je 6-8-krát vyšší u obéznych osôb. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza obezitu ako jeden z hlavných medicínskych problémov od roku 1997.

Prečo BMI neplatí pri diagnostikovaní obezity?

Dnes známy index telesnej hmotnosti (angl. body mass index, BMI) zaviedol belgický polyhistor Adolf Quetelet pred viac ako 160 rokmi.
Je definovaný ako hmotnosť jedinca vydelená druhou mocninou výšky: BMI = motnosť(kg)/výška(m)2 a je najpoužívanejším výškovo-hmotnostným parametrom na stanovenie stupňa obezity v medicíne. Obezita je však definovaná ako zvýšené množstvo tuku v organizme, nie zvýšená hmotnosť vo vzťahu k výške. Všetky výškovo-hmotnostné indexy preto pracujú s určitou chybou, ktorá je daná najčastejšie zvýšeným alebo zníženým podielom svalovej hmoty na celkovom zložení organizmu. Na presnú diagnostiku obezity je preto potrebné stanoviť podiel tuku v organizme.

Ako odmerať obezitu?

V obezitologickej praxi sa najčastejšie využíva metóda bioelektrickej impedancie (angl. bioelectric impedance analysis – BIA). BIA technika meraním odporu elektrických prúdov prechádzajúcich telom vypočíta telesnú vodu. Pomocou vypočítaného množstva telesnej vody sa dá zistiť množstvo beztukovej hmoty a odpočítaním beztukovej hmoty od celkovej hmotnosti tela dostaneme hmotnosť tukovej hmoty. Moderné BIA prístroje vedia rozdeliť telo do 5 valcov a stanoviť segmentálne množstvo tuku zvlášť pre jednotlivé končatiny a zvlášť v centrálnom segmente. Napriek presnosti a jednoduchosti BIA techniky je jej využitie obmedzené skôr na špecializované obezitologické pracoviská.

WHR, WHtR

Pre potreby každodennej lekárskej praxe sa preto hľadajú jednoduchšie, lacnejšie, a teda širšie využiteľné metódy diagnostiky rizikovej obezity. Vzhľadom na rozdielnu metabolickú aktivitu malých a veľkých adipocytov sa pozornosť sústredila na antropometrické parametre, ktoré by čo najpresnejšie vymedzili rizikovú androidnú (abdominálnu) obezitu voči gynoidnej obezite. Patrí sem obvod pása, pomer pás/boky (angl. waist to hip ratio – WHR) a pás/výška (angl. waist to height ratio – WHtR).

Darmo máme dobré BMI, keď máme veľké brucho!

Pri porovnaní BMI s obvodom pása a WHR antropometrické parametre charakterizujúce abdominálnu obezitu mali tesnú koreláciu s rizikom úmrtnosti a zachovávali si prediktívnu hodnotu aj v pásme nízkeho BMI. Táto veľká štúdia v rámci EÚ potvrdila zvýšené riziko úmrtnosti tak pre abdominálnu, ako aj pre celkovú obezitu. Najvyššiu prediktívnu hodnotu malo hodnotenie BMI spolu s obvodom pása.

Všeobecné odporúčanie: „Udržujte svoj obvod pása tak, aby bol menej ako polovica vašej výšky“ – predstavuje zároveň jednoduché a zrozumiteľné globálne posolstvo v rámci verejného zdravia.

Obezita nebola súčasťou prvej definície metabolického syndrómu (MS).
Do pojmu „metabolický syndróm X“ Reaven v r. 1988 zahrnul:

1. inzulínorezistenciu
2. poruchu glukózovej tolerancie alebo diabetes mellitus
3. hyperinzulinémiu
4. zvýšenú hladinu lipoproteínov s veľmi nízkou hustotou (VLDL)
5. zníženu hladinu lipoproteínov s vysokou hustotou (HDL)
6. esenciálnu artériovú hypertenziu

Aké sú normálne hodnoty?

1. Obvod pása v cm u mužov 102 a viac a u žien 88 a viac
2. Triacylglyceroly nad 1,7 mmol/l
3. HDL u mužov pod 1,03 mmol/l, u žien pod 1,3 mmol/l alebo hypolipidemická liečba
4. Tlak krvi 130/85 mmHg a viac
5. Glykémia nalačno nad 5,6 mmol/l alebo liečba diabetes mellitus

Aká je odporúčaná liečba obezity?

Dočítate sa v našom ďalšom článku.

Kľúčové slová: obezita, metabolický syndróm, obvod pása, WHR, WHtR, liečba obezity, zmena životného štýlu, dietoterapia

Zdroj:  MUDr. Ivan Majerčák, Kardiológia pre prax 2011