Schizofrénia a obezita

Už v ére pred zavedením psychofarmák si psychiatrickí klasici všimli, že schizofrenici majú sklon k obezite.

Bleuler popisuje schizofrenikov v akútnej fáze ochorenia ako chudých, avšak v rekonvalescencii, alebo v chronickej fáze ako obéznych jedincov.
Pripisovalo sa to a aj v súčasnosti sa to pripisuje viacerým príčinám, ako napr.:

• vplyvu určitých symptómov ochorenia
  • apatia,
  • motorická inhibícia a
  • iná negatívna symptomatológia,
• vplyvu utiahnutého spôsobu života,
• nedostatku pohybu.

Avšak aj iné faktory, ako nepravidelná a nekvalitná diéta, ako aj celková zlá ekonomická situácia schizofrenikov iste vplývali na nárast hmotnosti.

Obezita alebo zvýšená hmotnosť u pacientov so schizofréniou sa vyskytuje asi u 75-80 %, naopak redukcia hmotnosti sa pozoruje u 20-25 % pacientov.

Biologické príčiny vzostupu hmotnosti

Za nadváhu pri liečbe atypickými antipsychotikami sa obviňujú 3 farmakodynamické mechanizmy:

1. H1 (histamínový) antagonizmus.
2. 5-HT2C (sérotonínový) antagonizmus.
3. Zmena hladín neuropeptidov – leptín.

Látky, ktoré spôsobujú blokádu histamínových receptorov, vykazujú v krátkodobých aj dlhodobých štúdiách najvyšší vzostup hmotnosti.
Naopak, látky neúčinkujúce na histamínový receptorový systém, nezvyšujú hmotnosť. Sú však aj genetické príčiny.
Zatiaľ zistený polymorfizmus je však tiež viazaný na histamínové alebo sérotonínové receptory, resp. ich transportéry.

Leptín je polypeptid produkovaný tukovým tkanivom, jeho zvýšené hladiny spätnoväzobným mechanizmom potláčajú chuť do jedla.

Cukrovka ako dôsledok

Medzi dôsledky vzostupu hmotnosti všeobecne patrí diabetes mellitus 2. typu.

Ďalšie dôsledky sú:

• choroby žlčníka
• osteoartróza
• hypertenzia
• koronárna choroba

Prevláda presvedčenie, že schizofrénia sama o sebe podmieňuje zvýšené riziko diabetu. Prevalencia diabetu vo všeobecnej populácii vo veku 18-44 rokov je 1,2 %. V období pred zavedením antipsychotík bola prevalencia diabetu mellitu 2. typu u schizofrenikov 4,2 % (1956), ale po zavedení klasických antipsychotík stúpla na 17,8 %.
Schizofrenici liečení inzulínom sa stanú inzulinorezistentní je 2,26! Nezáleží pritom, či ide o liečbu typickými alebo atypickými antipsychotikami. Napriek zvýšenému výskytu diabetu u pacientov liečených atypickými antipsychotikami, je výskyt ketoacidózy zriedkavejší.
U pacientov liečených atypickými antipsychotikami nejde len o riziko diabetu a zvýšené riziko inzulínovej rezistencie.

Obezita a inzulínová rezistencia sú asociované aj s dyslipidémiou – vzostupom LDL cholesterolu a poklesom HDL cholesterolu.

• Dyslipidémia,
• hyperglykémia a iné
• metabolické zmeny

vedú k tomu, že sa čoraz častejšie hovorí o metabolickom syndróme u schizofrenikov. Metabolické zmeny výrazne zvyšujú riziko kardiovaskulárnej morbidity a mortality.

Ako sa liečiť?

Základnými cieľmi liečby je realistické zníženie telesnej hmotnosti a redukcia zdravotných rizík. Ciele majú byť prísne individualizované a chápané ako dlhodobé. Liečba musí byť celoživotná.
V prvom rade sa odporúča:

• diéta,
• fyzikálna aktivita,
• pohyb,

najmä pri miernej obezite.

Psychoterapeuticky sa odporúča:

• kognitívne-behaviorálny prístup a 
•  

Prevencia obezity u schizofrenikov?

Medzi najjednoduchšie odporúčané opatrenia u schizofrenikov patrí:

• pravidelné meranie hmotnosti, prípadne

Dôležité je takisto monitorovať:

• obvod pásu,
• glykémiu,
• lipidový profil.

Ešte pred nasadením lieku treba pátrať:

• v rodinnej a
• osobnej anamnéze po metabolických markeroch.

Zdroj: Všeobecné lekárstvo, prof. MUDr. Vladimír Novotný, CSc