Môžeme si za potravinové alergie sami? Vieme sa im vyhnúť?

Potravinová alergia je definovaná ako abnormálna imunitná odpoveď organizmu na potraviny. Na rozdiel od potravinovej alergie je potravinová intolerancia vyvolaná neimunologickými mechanizmami, pričom spôsobuje podobné klinické prejavy ako potravinová alergia.

Klinické prejavy potravinovej alergie sú rôznorodé, postihuje kožu, respiračný, gastrointestinálny a kardiovaskulárny systém. Prejavy môžu byť len mierne, ale aj závažné, najzávažnejšia je život ohrozujúca anafylaxia. Diagnostika potravinovej alergie je komplikovaná. Dôležitá je podrobná anamnéza doplnená o základné vyšetrenia ako kožné prick testy (SPT), atopické patch testy (APT), meranie špecifického IgE, čo je protilátka, ktorá sa tvorí hlavne pri alergickej reakcii. o väčšine prípadov je potrebné potravinovú alergiu potvrdiť expozičným testom. Dvojito zaslepený expozičný test (double blind placebo-controlled food challenge DBPCFC) sa považuje za zlatý štandard diagnostiky potravinovej alergie.

Prick test je najjednoduchšia metóda používaná na koži. Na vnútornú časť predlaktia sa nanesú kvapky podozrivého alergénu a následne sa cez tieto kvapky spraví vpich 1 milimetrovou ihličkou tak, aby sa narušila kožná bariéra a telo mohlo na túto látku reagovať.

Patch test je o niečo zložitejší ako Prick test nakoľko sa vykonáva väčšinou jeden pracovný týždeň. V pondelok sú testovacie látky nanášané na kožu pacienta pričom väčšinou sa využíva práve chrbát v oblasti medzi lopatkami. Tieto vzorky sa prelepia krycou páskou a odokryjú sa v stredu. Takéto testovanie sa robí ešte vo štvrtok a piatok. Vo finále zistíme, či je pacient alergický ak miesta, kde boli nanesené testovacie látky budú začervenané a svrbivé.

Expozičný test sa vykonáva tak, že telo priamo vystavíme alergénu a to tak, že pacient konzumuje potraviny naslepo. Napríklad pár dní je mliečne výrobky a ak sa mu prejaví alergická rekcia, tieto potraviny zo svojho jedálnička vysadí. Pred expozičným testom je potrebné realizovať eliminačnú diétu, ktorá má trvať 2-8 týždňov v závislosti od predpokladaného typu alergickej reakcie .

Ako sa alergie prejavujú?

Začiatkom 20. storočia viacero autorov zaznamenalo asociáciu medzi potravinovou alergiou a ekzematóznymi prejavmi . V súčasnosti sa s nežiaducimi reakciami na potraviny stretávame vo zvýšenej miere. Zároveň s nárastom všetkých alergických ochorení sa zvyšuje aj výskyt potravinovej alergie. Mnohí autori po prudkom náraste respiračných alergií hovoria o tzv. 2. vlne epidémie alergických ochorení, ktorá sa dotýka práve potravinovej alergie. Za posledné desaťročie bol zaznamenaný najmä v USA, UK a Austrálii desať násobný nárast potravinovej alergie hlavne u malých detí. Častejšie tiež dochádza k perzistencii príznakov, prítomný je zvýšený výskyt anafylaktických reakcií na potraviny . Potravinová alergia je spôsobená špecifickou imunologickou reakciou na požitú potravinu. Všetky neimunologicky podmienené nežiaduce reakcie na potraviny označujeme ako potravinová intolerancia.

Potravinová alergia- nazýva sa to ako hypersenzitívna reakcia, čo je vlastne reakcia imunitného systému na nežiadúci antigén v podobe potraviny. Cudzí antigén sa naviaže na biele krvinky tzv. B bunky. B bunky sa zmenia na plazmocyty, ktoré sú už vyspelé bunky a tak môžu tvoriť protilátky. V tomto prípade sa začnú tvoriť IgE protilátky, ktoré sú typické pri alergiách a následne sa pripoja na iné imunitné bunky nazývané mastocyty, ktoré začnú uvoľňovať histamín.

Histamín je látka, ktorá spôsobuje zúženie priedušiek, edém v prieduškách a na koži urtikáriu a teda začervenanie a svrbenie. Preto pri alergiách najčastejšie pozorujeme začervenanú kožu alebo človeka, ktorý sa začne dusiť.

Iné základné prejavy alergie:

1. A) gastrointestinálny trakt: nevoľnosť, kolikovitá bolesť brucha, reflex, vracanie, hnačka, prítomnosť krvi alebo hlienu v stolici, odmietanie stravy, strata hmotnosti
2. B) ústna dutina: svrbenie úst, angioedém pier, jazyka, podnebia
3. C) kardiovaskulárny systém: tychykardia, závraty, porucha vedomia
4. D) oči: začervenanie, slzenie, opuch viečok
5. E) dýchacie cesty: kýchanie, kašeľ, edém hlasiviek, sekrét z nosa

Intolerancie:

Jednou z najčastejších intolerancii 21.storočia je histamínová intolerancia. Histamínová intolerancia vzniká v dôsledku zníženej aktivity enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorý je zodpovedný za degradáciu nahromadeného histamínu. Klinické prejavy sú rôznorodé, môže byť prítomný ktorýkoľvek z prejavov ako pri potravinovej alergii – rinitída, bronchiálna astma, urtikária, pruritus, gastrointestinálne prejavy – hnačka, meteorizmus, bolesti brucha, búšenie srdca, arytmia, hypotenzia, ale aj bolesti hlavy. Tieto prejavy možno redukovať diétou so zníženým obsahom  histamínu, antihistaminikami alebo podávaním prípravku s obsahom diaminooxidázy.

 Ak si však myslíte, že alergie vznikajú len na základe porúch imunity pacienta a vy to dopredu neviete ovplyvniť, mýlite sa. Existuje totižto intolerancia, ktorú nazývame ako scombroid syndróm. Tento syndróm vzniká nesprávnym skladovaním a následnou konzumáciou olejnatých rýb (tuniak, makrela). Tieto ryby obsahujú histidín, ktorý sa pri nesprávnom skladovaní premieňa na histamín pôsobením baktérii. Vysoký obsah histamínu je zodpovedný za klinické prejavy, ako sú erytém, vazodilatácia, tachykardia, hypotenzia, gastrointestinálne prejavy. Po vylúčení ostatných príčin je potrebné vždy myslieť aj na psychogénnu averziu potravín.

Liečba

Základom liečby potravinovej alergie je striktná eliminačná diéta s vylúčením alergénu zo stravy vo všetkých netolerovaných formách. Niektorí pacienti s výraznými klinickými prejavmi netolerujú ani stopové množstvá alergénu, na druhej strane mnohí pacienti malé množstvá alergénu tolerujú, prípadne ho tolerujú v tepelne upravenej forme. U detí po určitom období eliminácie často dochádza k nástupu tolerancie alergénu, preto je potrebné približne raz ročne prehodnotiť klinický stav. Aj keď u dospelých pacientov je alergia na potraviny väčšinou stále, opakované kontroly nám slúžia na posúdenie prípadných prekonaných alergických reakcií.

Každý pacient, ktorému bola diagnostikovaná alergia je potencionálne ohrozený začatím anafylaktického šoku, preto by mal so sebou nosiť adrenalín vo forme autoinjektora.

Základom liečby je intramuskulárne podanie adrenalínu a rýchly transport do zdravotníckeho zariadenia. Samozrejmé je zabezpečenie i. v. prístupu, podľa klinických príznakov sa podáva ďalšia medikamentózna liečba.

Zdroj:

• https://www.amedi.sk/files/files/im52013rennerov.pdf
• Základná a klinická imunológia- Milan Buc
• https://dermnetnz.org/topics/patch-tests
• https://www.amedi.sk/files/files/gas42012_havlicekova.pdf