obezitológia

marec 18 2023

Štúdia: Adipokíny a obezita u stredoškolákov

Epidemiologické štúdie preukázali, že:

kardiovaskulárne ochorenia,
funkčné a štrukturálne zmeny srdca a ciev,

sa začínajú už v detstve.

Dlhodobé pôsobenie kardiovaskulárnych rizikových faktorov a epidémia detskej obezity zvyšujú naliehavosť primárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení už v detskom veku.

Dysregulovaná produkcia adipokínov sa podieľa na patogenéze obezity a s ňou spojených komplikácií, ako je:

porucha glukózového a lipidového metabolizmu,
chronický zápal,
zvýšený krvný tlak,
poruchy homeostázy a
angiogenézy
aj kardiovaskulárne ochorenia.

Produkcia adiponektínu za prítomnosti obezity je výrazne potlačená a jeho plazmatická koncentrácia je dobrým prediktorom rizika vzniku diabetes mellitus 2. typu.

Do štúdie sa zapojilo a sledovalo sa…

Súbor tvorilo 224 adolescentov zo 7 stredných škôl so sídlom v Košiciach.
U každého respondenta sme hodnotili antropometrické parametre a vypočítali body mass index (BMI) s následným stanovením percentilu v závislosti od veku a pohlavia.

Výsledky

Leptin bol signifikantne vyšší a adiponektín a ghrelín boli signifikantne nižšie u adolescentov s nadváhou/obezitou v porovnaní s adolescentmi s normálnou telesnou hmotnosťou.

Adiponektin negatívne koreluje:

s telesnou hmotnosťou,
telesnou výškou,
BMI,
BMI percentilom,
UA a ALT,
pozitívne s HDL a
ghrelínom.

Rezistin pozitívne koreluje s:

BMI,
TAG,
inzulínom,
HOMA indexom,
leptínom,

negatívne s telesnou výškou.

Leptin pozitívne koreluje s:

telesnou hmotnosťou,
BMI,
BMI percentilom,
glukózou,
celkovým cholesterolom,
TAG,
LDL,
Inzulínom,
HOMA indexom,

negatívne s telesnou výškou.

Ghrelín negatívne koreluje s:

telesnou hmotnosťou,
BMI percentilom,
BMI,
TAG,
inzulínom,
HOMA indexom,

a pozitívne s HDL.

Zhrnutie

U detí stúpa prevalencia obezity, a posúva sa do mladšej vekovej kategórie.

Cieľom práce je posúdiť vzťah medzi adipokínmi a obezitou a tradičnými kardiovaskulárnymi biochemickými rizikovými faktormi u adolescentov.

Súbor: U 52 (priemerný vek 17,67 ± 1,34) jedincov s obezitou a nadváhou a 171 (priemerný vek 17,74 ± 1,16) kontrolných respondentov sme vyšetrili hladinu glukózy, inzulínu, pečeňové enzýmy, UA (kyselina močová), adipokíny, hodnotili sme lipidový status po nočnom lačnení, a to konvenčnými klinicko-biochemickými metódami.

Výsledky: Adiponektin negatívne koreluje s BMI, BMI percentilom, UA a ALT, pozitívne s HDL a ghrelínom.
Rezistin pozitívne koreluje s BMI, TAG, inzulínom, HOMA indexom, leptínom, negatívne s telesnou výškou.
Leptin pozitívne koreluje s telesnou hmotnosťou, BMI, BMI percentilom, glukózou, celkovým cholesterolom, TAG, LDL, Inzulínom, HOMA indexom, negatívne s telesnou výškou.
Ghrelín negatívne koreluje s telesnou hmotnosťou, BMI percentilom, BMI, TAG, inzulínom, HOMA indexom, a pozitívne s HDL.

Záver: Dysregulovaná produkcia adipokínov sa môže podieľa na patogenéze obezity a s ňou spojených komplikácií, ako je porucha glukózového a lipidového metabolizmu.

Klučové slová: detská obezita, adiponektín, leptín, ghrelín, rezistín

Zdroj: Pediatria 2019, MUDr. Alžbeta Bánovčinová, PhD

marec 11 2023

Realita o cukrovke na Slovensku. Metabolický syndróm na Slovensku

Vera Móžiová obezitológia

Slovensko patrí spolu s krajinami strednej a východnej Európy medzi regióny s vysokým rizikom tzv. odvrátiteľných ochorení. Mnohé z nich, resp. riziko ich vzniku vplyvom spôsobu životného štýlu, sú výrazne bagatelizované ľuďmi.
Vysoká konzumácia ultraspracovaných potravín, pričastá konzumácia mäsových výrobkov, mäsa, sladkostí, sladených nápojov, alkoholu a naopak, nízka konzumácia zeleniny, strukovín a čistej vody – je slovenská norma.

Cukrovkári na Slovensku

Slovenská diabetologická spoločnosť zorganizovala v minulosti v rámci Národného diabetologického programu Ministerstva zdravotníctva SR projekt „Prevalencia diabetes mellitus na Slovensku“. Primárnym cieľom projektu bolo síce zistiť reálny počet diabetikov v dospelom veku, ale jeho súčasťou bolo aj mapovanie výskytu jednotlivých komponentov MS a ďalších rizikových faktorov ICHS na Slovensku. V rámci projektu bolo celkovo vyšetrených 1625 respondentov, z ktorých sa zhodnotilo 1517 v rámci kompletného súboru údajov, váženého podľa veku, pohlavia a krajov. Náhodne vybraní respondenti boli odosielaní na ďalšie vyšetrenie do 40 diabetologických centier, zriadených vo všetkých 8 krajoch a pokrývajúcich tým celé územie Slovenska.

Viete ako prebieha štúdia o cukrovke na Slovensku?

U respondentov sa v určených diabetologických centrách vykonali objektívne klinické vyšetrenia, zahŕňajúce:

výšku
telesnú hmotnosť s výpočtom BMI,
obvod pásu v cm a
tlak krvi (TK) podľa štandardných podmienok.

Odobrala sa 1 skúmavka s 5 ml venóznej krvi so stabilizátorom (fluorid) na vyšetrene glykémie a lipidogramu a odoslala kuriérnou službou do referenčného laboratória v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni.
U respondentov sa štandardne vyšetrovala:

hladina glykémie nalačno,
TG,
celkového a
HDL-cholesterolu.

Respondenti, ktorí nemali doteraz potvrdený DM a ich glykémia nalačno dosiahla hodnoty 5,6 – 6,9 mmol/l, t.j. mali pozitívne kritérium pre HGN, boli pozvaní na vyšetrenie orálneho glukózového testu (oGTT).

Na porovnanie sa použili aj kritériá Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) pre európsku populáciu:

so základným kritériom abdominálnej obezity s obvodom pásu nad 94 cm u mužov a nad 80 cm u žien a ďalšími pozitívnymi 2 z nasledujúcich 4 kritérií:
glykémia nalačno nad 5,6 mmol/l, alebo známy DM 2. typu,
hladina TG nad 1,7 mmol/l,
hladina HDL – cholesterolu pod 1,0 mmol/l u mužov a pod 1,3 mmol/l u žien a
zvýšeného TK nad 130/85 mmHg

Toto je realita na Slovensku?

Porucha metabolizmu glukózy

Prevalencia MS na Slovensku podľa kritérií bola 20,1 %, pričom bola významne vyššia u žien 23,9 % oproti mužom 15,9 %. Výskyt MS sa zvyšoval s nárastom BMI.

Prevalencia hyperglykémie podľa kritérií (nad 6,1 mmol/l) bola v našej populácii 10,4 %, bez štatisticky významnému rozdielu medzi mužmi 10,3 % a ženami 10,6 %. Jej výskyt sa progresívne zvyšoval s vekom.

Prevalencia hyperglykémie bola významne vyššia v skupine s centrálnou obezitou 17,3 %, s celkovou nadhmotnosťou s BMI 27-29 kg/m2 15,4 % a obezitou s BMI nad 30 kg/m2 16,3 %.

Celková prevalencia DM na Slovensku bola 7,0 %, pričom v 5,3 % išlo o známy DM, 1,2 % o novozistený DM podľa ADA kritérií a 0,5 % o novozistený DM po vykonaní oGTT u respondentov s HGN. Prevalencia známeho a novozisteného DM podľa ADA kritérií bola iba nevýznamne vyššia u žien 7,2 % oproti mužom 5,9 %, progresívne sa zvyšovala s vekom. Výskyt DM bol významne vyšší u jedincov s celkovou 12,5 % a centrálnou 12,3 % obezitou.

Centrálna obezita

Centrálna obezita podľa kritérií sa u nás vyskytovala u 29,7 % jedincov a bola významne vyššia u žien 36,9 % oproti mužom 22,0 %. Je to ovplyvnené pravdepodobne rozdielnymi kritériami obvodu pásu pre obe pohlavia.

Prevalencia celkovej obezity s BMI nad 30 kg/m2 (20,4 %) sa v závislosti od pohlavia nelíšila a bola 20,6 % u mužov a 20,3 % u žien. V našej populácii parametre celkovej a centrálnej obezity úzko korelujú a jedinci s celkovou obezitou s BMI nad 30 kg/m2 majú zároveň centrálnu obezitu v 81 % (75 % mužov, 87 % žien) podľa kritérií a 93 % (92 % mužov, 94 % žien). Prevalencia centrálnej obezity sa zvyšovala s vekom a vyskytovala sa až u 55 % jedincov starších ako 60 rokov.

Prevalencia aterogénnej dyslipidémie

Prevalencia hypertriacylglycerolémie (HTG) nad 1,7 mmol/l u nás bola 25,4 % a bola významne vyššia u mužov (30,1 %) ako u žien (21,2 %). Progresívne sa zvyšovala s vekom, ale na rozdiel od iných komponentov MS výskyt HTG bol najnižší v skupine mužov so základným v porovnaní s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Podobne ženy so základným a stredoškolským vzdelaním mali oproti vysokoškolsky vzdelaným ženám nižšiu prevalenciu HTG.

Prevalencia HTG bola vyššia u jedincov s centrálnou obezitou (36,4 %) a v rovnakej miere u jedincov s nadhmotnosťou (36 %) a celkovou obezitou (34 %) v porovnaní s chudými jedincami s BMI pod 25 kg/m2 (14 %). Jej výskyt bol vyšší u chorých s DM (41 %) a HGN (48 %) v porovnaní s jedincami s normálnou homeostázou glukózy (20 %).

Máme problémy s cholesterolom – máme ho málo. Toho HDL.

Prevalencia nízkych hladín HDL podľa kritérií u nás bola prekvapivo veľmi vysoká – až 55,7 % (44,6 % mužov, 65,9 % žien).

Závislosť prevalencie nízkeho HDL od iných rizikových faktorov bola u oboch pohlaví rozdielna, pričom u mužov sa viac vyskytoval v skupine fajčiarov a paradoxne menej v skupine s HTG a HT.
U žien výskyt súvisel s celkovou a centrálnou obezitou, ako aj s prítomnosťou hyperglykémie podľa kritérií a celkovou prevalenciou DM a podobne ako u týchto komponentov MS bol najvyšší v skupine so základným vzdelaním.

Prevalencia zvýšených hodnôt tlaku krvi (TK) a hypertenzie (HT)

Prevalencia HT (TK nad 140/90) u nás bola 33,0 %, bez významných rozdielov medzi mužmi (33,9 %) a ženami (32,1 %).

Prevalencia zvýšených hodnôt TK podľa kritérií (nad 130/85) bola 43,8 % s významne vyšším výskytom u mužov (48,2 %) oproti ženám (39,9 %) a progresívnym nárastom v závislosti od veku až na hodnoty 74 % vo vekovej skupine nad 60 rokov.

U oboch pohlaví prevalencia zvýšených hodnôt TK, ako aj HT bola významne vyššia pri obezite, pričom jedinci s celkovou obezitou mali v 60 % HT a 72 % zvýšené hodnoty TK a s centrálnou obezitou podľa kritérií v 58 % HT a 70 % zvýšené hodnoty TK.

Aké sú závery o cukrovke na Slovensku voči EU?

Celková prevalencia MS (20 %) na Slovensku, ako krajine s vysokým výskytom ICHS, je porovnateľná s prevalenciou v európskej populácii v krajinách so stredným a nízkym rizikom jej výskytu.
Prevalencia jednotlivých komponentov MS však má v rámci európskej populácie svoje špecifiká.

Prevalencia DM podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy je na Slovensku vyššia, ako v krajinách západnej Európy a je porovnateľná s prevalenciou v stredozemných krajinách.
Naša populácia je tak vysoko riziková nielen z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení, ale aj z hľadiska metabolických komplikácií MS.
Podľa našich výsledkov 1,7 % dospelej populácie Slovenska (t. j. odhadom 70 tis. ľudí) má DM, o ktorom ešte nevie a je potrebný dôsledný skríning, ktorý by tieto nové prípady odhalil a mohla sa tak zahájiť včasná liečba ochorenia.
Prevalencia nízkeho HDL cholesterolu na Slovensku ďaleko prevyšuje publikované údaje z iných európskych krajín a bude si vyžadovať podrobnejšiu analýzu a intenzívnejšie intervenčné postupy. Výsledky potvrdzujúce relatívne vysokú prevalenciu izolovaného nízkeho HDL už u najmladšej vekovej skupine naznačujú možnosť genetickej predispozície k dyslipidemickému fenotypu aj u našej populácie.
Na západo-východnom gradiente výskytu ICHS sa môže podieľať aj vyššia prevalencia zvýšených hodnôt TK u nás a preto terapeutické ovplyvnenie HT podľa zásad medicíny založenej na dôkazoch by malo byť jedným z hlavných a kľúčových cieľov na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu.

Zdroj: Interná medicína 2007, Peter Galajda, Marián Mokáň, Dana Prídavková, Viera Tomášková, Ľudovít Šutarík, Ľudmila Kručinská, Andrea Bukovská, Gabriela Rusnáková

február 24 2023

Schizofrénia a obezita

Vera Móžiová obezitológia

Už v ére pred zavedením psychofarmák si psychiatrickí klasici všimli, že schizofrenici majú sklon k obezite.

Bleuler popisuje schizofrenikov v akútnej fáze ochorenia ako chudých, avšak v rekonvalescencii, alebo v chronickej fáze ako obéznych jedincov.
Pripisovalo sa to a aj v súčasnosti sa to pripisuje viacerým príčinám, ako napr.:

vplyvu určitých symptómov ochorenia
- apatia,
- motorická inhibícia a
- iná negatívna symptomatológia,
vplyvu utiahnutého spôsobu života,
nedostatku pohybu.

Avšak aj iné faktory, ako nepravidelná a nekvalitná diéta, ako aj celková zlá ekonomická situácia schizofrenikov iste vplývali na nárast hmotnosti.

Obezita alebo zvýšená hmotnosť u pacientov so schizofréniou sa vyskytuje asi u 75-80 %, naopak redukcia hmotnosti sa pozoruje u 20-25 % pacientov.

Biologické príčiny vzostupu hmotnosti

Za nadváhu pri liečbe atypickými antipsychotikami sa obviňujú 3 farmakodynamické mechanizmy:

H1 (histamínový) antagonizmus.
5-HT2C (sérotonínový) antagonizmus.
Zmena hladín neuropeptidov – leptín.

Látky, ktoré spôsobujú blokádu histamínových receptorov, vykazujú v krátkodobých aj dlhodobých štúdiách najvyšší vzostup hmotnosti.
Naopak, látky neúčinkujúce na histamínový receptorový systém, nezvyšujú hmotnosť. Sú však aj genetické príčiny.
Zatiaľ zistený polymorfizmus je však tiež viazaný na histamínové alebo sérotonínové receptory, resp. ich transportéry.

Leptín je polypeptid produkovaný tukovým tkanivom, jeho zvýšené hladiny spätnoväzobným mechanizmom potláčajú chuť do jedla.

Cukrovka ako dôsledok

Medzi dôsledky vzostupu hmotnosti všeobecne patrí diabetes mellitus 2. typu.

Ďalšie dôsledky sú:

choroby žlčníka
osteoartróza
hypertenzia
koronárna choroba

Prevláda presvedčenie, že schizofrénia sama o sebe podmieňuje zvýšené riziko diabetu. Prevalencia diabetu vo všeobecnej populácii vo veku 18-44 rokov je 1,2 %. V období pred zavedením antipsychotík bola prevalencia diabetu mellitu 2. typu u schizofrenikov 4,2 % (1956), ale po zavedení klasických antipsychotík stúpla na 17,8 %.
Schizofrenici liečení inzulínom sa stanú inzulinorezistentní je 2,26! Nezáleží pritom, či ide o liečbu typickými alebo atypickými antipsychotikami. Napriek zvýšenému výskytu diabetu u pacientov liečených atypickými antipsychotikami, je výskyt ketoacidózy zriedkavejší.
U pacientov liečených atypickými antipsychotikami nejde len o riziko diabetu a zvýšené riziko inzulínovej rezistencie.

Obezita a inzulínová rezistencia sú asociované aj s dyslipidémiou – vzostupom LDL cholesterolu a poklesom HDL cholesterolu.

Dyslipidémia,
hyperglykémia a iné
metabolické zmeny

vedú k tomu, že sa čoraz častejšie hovorí o metabolickom syndróme u schizofrenikov. Metabolické zmeny výrazne zvyšujú riziko kardiovaskulárnej morbidity a mortality.

Ako sa liečiť?

Základnými cieľmi liečby je realistické zníženie telesnej hmotnosti a redukcia zdravotných rizík. Ciele majú byť prísne individualizované a chápané ako dlhodobé. Liečba musí byť celoživotná.
V prvom rade sa odporúča:

diéta,
fyzikálna aktivita,
pohyb,

najmä pri miernej obezite.

Psychoterapeuticky sa odporúča:

kognitívne-behaviorálny prístup a

Prevencia obezity u schizofrenikov?

Medzi najjednoduchšie odporúčané opatrenia u schizofrenikov patrí:

pravidelné meranie hmotnosti, prípadne

Dôležité je takisto monitorovať:

obvod pásu,
glykémiu,
lipidový profil.

Ešte pred nasadením lieku treba pátrať:

v rodinnej a
osobnej anamnéze po metabolických markeroch.

Zdroj: Všeobecné lekárstvo, prof. MUDr. Vladimír Novotný, CSc

február 17 2023

Nealkoholová steatohepatitída

Vera Móžiová obezitológia

V ostatných rokoch sme svedkami postupne narastajúceho záujmu hepatológov a ďalších klinikov o novú samostatnú nozologickú jednotku, ktorú začiatkom 80. rokov opísal Ludwig so spolupracovníkmi ako nealkoholovú steatohepatitídu (NASH).

Ludwigovo stanovisko sa prijímalo spočiatku s určitou dávkou obozretnosti, až skepsy. Nazhromaždilo sa však toľko dôkazov, že o oprávnenosti existencie tejto samostatnej nozologickej jednotky dnes už nemožno pochybovať.

Čo znamená NAFL? Nealkoholová tuková choroba pečene

Vymedzenie pojmov, ktoré sa v súčasnosti čoraz viac používajú, nie je vo svetových jazykoch ani v slovenčine celkom ustálené.
Najvšeobecnejší pojem je nealkoholové nahromadenie tuku v pečeni – stukovatenie pečene, non-alcoholic fatty liver, NAFL.
Choroba, ktorú nahromadenie tuku vyvoláva, sa označuje ako nealkoholová tuková choroba pečene – non-alcoholic fatty liver disease, NAFLD.
Nealkoholová tuková choroba pečene (NAFLD) predstavuje široké spektrum klinicko-patologických stavov, ktoré sa postupne rozvíjajú od jednoduchej steatózy pečene – nahromadenia tuku v hepatocytoch (NASP, NAFL) cez steatohepatitídu (NASH) až do štádia cirhózy pečene s jej komplikáciami a zlyhaním.
Nealkoholová steatohepatitída (NASH) predstavuje prognosticky najzávažnejšiu formu nealkoholovej tukovej choroby pečene.

Čo hovorí štatistika a čísla?

Vo vyspelých krajinách sa steatóza pečene vyskytuje až u 25 % dospelej populácie.- Vo vyspelých západných krajinách je jej výskyt v 7 – 9 %, ale v Japonsku iba v 1,2 %. Štúdie z ostatného desaťročia svedčia o možnom progresívnom trende výskytu pečeňovej fibrózy a cirhózy. Môže sa rozvinúť až u 20 – 40 % rizikových pacientov. Z týchto prác tiež vyplýva, že NASH môže byť relatívne častou príčinou kryptogénnej cirhózy pečene.

6 rizikových faktorov

Obezita
Diabetes mellitus, typ 2
Dyslipoproteinémia
Pohlavie
Etnická a rasová príslušnosť

Obezita je choroba

Obezita sa považuje za hlavný rizikový faktor v rozvoji pečeňovej steatózy a následne NASH dospelých aj detí.
Obezita je choroba s multisystémovým postihnutím, ktorá vzniká v dôsledku:

zlyhania homeostatických mechanizmov regulujúcich príjem potravy,
ukladanie tuku a
využitie energetických zdrojov.

Častým dôsledkom obezity:

je inzulínová rezistencia
z nej vyplývajúci diabetes mellitus (DM) typ 2,
dyslipoproteinémia (DLP),
artériová hypertenzia,
kardiovaskulárne choroby a ďalšie.

Literárne údaje nasvedčujú tomu, že pri hodnotení steatózy nie je dôležitý len stupeň obezity, ale predovšetkým množstvo intraabdominálneho viscerálneho tuku.

Chcete vedieť ako ste na tom? Zmerajte si obvod pásu!

Tento môžeme posúdiť zmeraním obvodu pása a bokov a vypočítať pomer pás/boky – waist-hip ratio, WHR.
Obezita býva jediným identifikovateľným a patologickým faktorom u 12 % pacientov s dokázanou kryptogénnou cirhózou pečene. Cirhóza pečene sa vyskytuje 6-krát častejšie u obéznych ako u ostatnej neobéznej populácie.

Cukrovka a ochorenie pečene

Diabetes mellitus, typ 2 je ďalšou známou a všeobecne akceptovanou príčinou pečeňovej steatózy. Steatózu nachádzame asi v 30 % prípadov pri autopsii pacientov s diabetom. Diabetes mellitus, typ 2 sa zistil v 34 % až 75 % pacientov s NASH.
Možno konštatovať, že ak sa pri ultrasonografickom vyšetrení zistí veľká svetlá pečeň, s veľkou pravdepodobnosťou zistíme aj viacmenej zjavnú poruchu glycidového metabolizmu.
Diabetes mellitus, typ 2 sa t. č. považuje za jeden z dôležitých etiologických faktorov pri rozvoji pečeňovej cirhózy.

Dyslipoproteinémia?

Dyslipoproteinémia sa vyskytuje v 20 až 81 % pacientov s NASH.
Dyslipoproteinémia predstavuje skupinu často sa vyskytujúcich metabolických ochorení, charakterizovaných kvantitatívnymi a kvalitatívnymi zmenami lipoproteínov v krvnej plazme, ktoré sú spôsobené poruchou syntézy alebo odbúravania lipoproteínov.
Pri rozvoji NASH zohráva komplexnú úlohu, jej dôsledky nemožno jednoznačne oddeliť od obezity a poruchy glycidového metabolizmu, môže však byť ich sprievodným prejavom.
Úloha pohlavia v rozvoji NASH sa v minulosti preceňovala, čo potvrdili:

epidemiologické štúdie,
CT vyšetrenia, ako aj
pitevné nálezy.

Ako súvisí ochorenie pečene s etnikou a rasou?

V ostatnom čase sa diskutuje o význame etnickej a rasovej príslušnosti.
Steatóza pečene a NASH sa v USA vyskytujú častejšie u Hispáncov, ako u bielej alebo čiernej rasy. Obezita, DM typ 2 a DLP sa v literatúre označujú ako rizikové faktory tzv. primárnej NASH Ženské pohlavie nie je rizikovým faktorom pečeňovej steatózy.

Zdroj: časopis Gastroenterológia pre prax, MUDr. Martin Zima

február 11 2023

Obezita ako príčina psychických porúch

Vera Móžiová obezitológia

Je obezita príčina psychických porúch alebo naopak?

Psychické poruchy u obéznych

Neustále stúpajúce percentá ľudí s nadhmotnosťou a obezitou (BMI viac ako 30), nás núti pozrieť sa bližšie na možné ochorenia spájané s obezitou. Okrem zvyšovania rizika výskytu srdcovo-cievnych ochorení, metabolických ochorení a ochorení kostrovo-svalového systému, sa pri obezite vyskytujú aj psychické poruchy.

Za posledné roky pozorujeme nárast psychických porúch, ktoré sú častým opomínaným problémom modernej spoločnosti. Psychické poruchy sú pre pacientov s obezitou podstatnou komplikáciou – zhoršujú kvalitu života, zvyšujú morbiditu aj počet úmrtí týchto pacientov.

Ktoré psychické poruchy sa u obéznych vyskytujú najčastejšie?

Periodická depresívna porucha
Bipolárna afektívna porucha
Generalizovaná úzkostná porucha
Panická porucha
Agorafóbia

U ľudí s obezitou sa až dvojnásobne častejšie objavujú psychické poruchy (hlavne afektívne a anxiózne) než vo všeobecnej populácii. Výskyt depresie je trojnásobne väčší u ľudí s diabetom 1.typu a dvojnásobne väčší u ľudí s diabetom 2.typu.

Pri súbežnom ochorení obezitou a diabetu (diabezite) sa zvyšuje aj riziko rozvoja demencií. Diabezita vedie k zhoršovaniu aterosklerózy ciev (aj mozgových), čo následne môže mať negatívny dopad na prekrvenie mozgu. Môžu vzniknúť lokálne ischemické zmeny, ktoré vedú k vzniku vaskulárnych demencií. Obezita u chorých v strednom veku života zvyšuje aj riziko vzniku Alzheimerovej choroby a súvisí aj s včasnejším nástupom prejavov tejto demencie.

Telo si je na vine samo…

Vysvetliť, či biologické procesy v organizme môžu byť príčinou vzniku depresii, nie je jednoduché. Predpokladá sa však, že medzi obezitou a psychickými poruchami môže byť aj biologické prepojenie.

„Leptínová hypotéza“ depresie

U zdravých ľudí po konzumácii jedla dochádza k zmenám hladiny leptínu a táto zmena navodí pocit sýtosti. U obéznych pacientov pravdepodobne vzniká leptínová rezistencia (podobne ako pri diabete inzulínová rezistencia), čo znamená, že po konzumácii jedla nedôjde k zmene hladiny leptínu a nenastúpi pocit sýtosti, ktorý fyziologicky zabraňuje prejedaniu. Kvôli tomu bola formulovaná tzv. „leptínová hypotéza“ depresie, ktorá hovorí, že leptínová rezistencia môže ovplyvňovať reguláciu nálady.

Obezita ako dôvod diskriminácie

Obezita pôsobí ako významný psychologický stresor. U pacientov je schopný vyvolať psychoreaktívne zmeny, ktoré môžu viesť k vzniku psychických porúch.

Obézni ľudia a ľudia s nadhmotnosťou sa oveľa častejšie stretávajú s diskrimináciou a šikanovaním kvôli svojej hmotnosti. Nevhodné zaobchádzanie udáva 30 – 50% obéznych (zatiaľ čo len 6% ľudí s normálnou váhou). Všeobecne majú ľudia s obezitou problém si nájsť zamestnanie, sú odcudzovaní za svoj „neprimeraný výzor“ a často sú vyčleňovaní z komunity.

Veľkým problémom je aj nevhodné správanie medzi mladšími ročníkmi na základných a stredných školách, kde sa často stretávajú obézne deti s verbálnou alebo až fyzickou formou šikany.

Prečítajte si aj: Keď chceme hladovať…

Obezita u psychicky chorých

Nadhmotnosť a obezita sa u psychicky chorých vyskytuje 2 až 3 krát častejšie ako vo všeobecnej populácii. Táto časť populácie je viac náchylná na včasný vznik obezity a často zostáva aj napriek správnej liečbe.

Pri ktorých psychických poruchách sa vyskytuje obezita najčastejšie?

Bipolárna afektívna porucha – obezitou trpí 25 – 60% pacientov
Schizofrénia – 30 – 70% pacientov je obéznych
Depresívna porucha – u 20 – 55% pacientov sa vyskytuje obezita

Kde je príčina obezity?

U psychicky chorých, či už na rozvoj obezity alebo diabetu (diabezity), vidíme jednoznačný vplyv nezdravého životného štýlu. Stravovacie návyky a sociálne dôsledky psychickej poruchy sú najväčším problémom. Ľudia s psychickou poruchou sú tiež často, ako aj obézni ľudia, vyčleňovaní z komunity kvôli tomu, že sú „podivní“.

Ľudia s depresiou či osoby, ktoré si prešli stresovými závažnými životnými situáciami majú vyššie riziko, že u nich vznikne obezita, metabolické ochorenie alebo ochorenie srdcovo-cievneho systému. Ich podkladom je chronický stres, ktorý negatívne ovplyvňuje fungovanie mozgu a iných orgánových sústav.

Zvyšovanie hmotnosti a riziko obezity je tiež spojené s liečbou psychických porúch. Pri liečbe sa používajú psychofarmaká, ktorých vedľajším účinkom je priberanie (buď zvyšovaním apetítu alebo útlmom metabolizmu). S priberaní na hmotnosti sa vyskytujú aj ďalšie problémy, najmä negatívny vplyv na rozvoj iných závažných ochorení súvisiacich s nadhmotnoťou a obezitou alebo estetické problémy, ktoré zhoršujú psychickú záťaž pacientov a následne odmietanie účinnej adekvátnej liečby.

Obojsmerná vzájomná súvislosť

Medzi obezitou (či diabezitou) existuje obojsmerná vzájomná súvislosť. Na tú vplývajú hlavne psychologické, sociálne a neurobiologické faktory. Výrazný je aj vplyv liekov (psychofarmák), ktoré často ovplyvňujú metabolizmus látok v organizme.

Nedá sa odpovedať na otázku či je obezita príčina psychických porúch alebo naopak. Avšak je dôležité poznať súvislosť medzi obezitou a psychickými poruchami, aby sme vedeli účinne predchádzať a liečiť tieto ochorenia, a dosiahli zlepšenie prognózy ochorení multidisciplinárnym prístupom.

Prečítajte si tiež rozhovor so psychologičkou PhDr. Karínou Pribišovou,

alebo 5 Freudových štádií sexuálneho vývoja dievčat.

február 4 2023

Vek je len číslo

Vera Móžiová obezitológia

Vek je len číslo. Naozaj?

Roky nezastavíme. Vek si nevyberáme. Ale vieme si vybrať, ako žijeme. Teraz po sviatkoch si mnohí dávajú nové predstavzatia. Väčšina z nich končí na jednom, rovnakom mieste, ako pominulé roky. Kým nás niečo nezačne bolieť. Alebo sa nám nestane niečo horšie. Až potom začneme zisťovať, čo je to, čo vieme ovplyvniť v prospech vlastného zdravia.

Vek je číslo, ktoré v dnešnej dobe ultraspracovaných potravín, sedavom životnom štýle a strese, sa posúva v neprospech nás všetkých. Ochorenia, s ktorými predošle generácie bojovali po 65tke trápia mladých ľudí už vo veku 40. Mnohí sa vyhovárajú na dobu, pritom riešenie majú vo vlastných rukách.

Zastavme toto nezmyslené „starnutie“ iba preto, že jeme príliš veľa a nekvalitne a iba preto, že sa nehýbeme, nešportujeme. Zahoďme „tradície“ a prispôsobme sa dobe. Inak nás zabije skôr, ako neskôr.

Vek ako významný faktor kardio ochorení

Vek je významným neovplyvniteľným rizikovým faktorom kardio-cerebrovaskulárnych ochorení podmienených aterosklerózou aj v populácii staršieho veku. V klinickej praxi sa musíme snažiť o minimalizáciu ovplyvniteľných kardiovaskulárnych rizikových faktorov vrátane dyslipidémie. U staršej populácie sú poruchy metabolizmu lipidov často podceňované a suboptimálne liečené. Na základe súčasných odporúčaní vek nie je kontraindikáciou správnej hypolipidemickej liečby, aj starší pacienti profitujú z redukcie individuálneho kardiovaskulárneho rizika.

Kľúčové slová: dyslipidémia v séniu, nefarmakologická liečba, farmakologická liečba, primárna a sekundárna prevencia, statíny, ezetimib, inhibítory PCSK9, fibráty, omega-3 mastné kyseliny, kombinovaná hypolipidemická liečba.

Dyslipidémia – v našich rukách

Dyslipidémie sú známe ako hlavný ovplyvniteľný rizikový faktor rozvoja kardiovaskulárneho ochorenia podmieneného aterosklerózou a ich vzájomný vzťah je veľmi dobre zdokumentovaný. Dyslipidémia je metabolické ochorenie, ktoré najčastejšie poznáte v spojení s vyšetrením „cholesterolu“. Významným neovplyvniteľným rizikovým faktorom pre AS KVO je vek (populácia starších ľudí ≥ 65 rokov narastá nielen celosvetovo, ale aj na Slovensku). Starnutie zvyšuje záťaž „aterosklerózou“ a s ňou spojenými KV komplikáciami.

Skóre cholesterol-roky sa s narastajúcim vekom zvyšuje

Prevalencia kardiovaskulárnych (KV) ochorení vrátane ischemickej choroby srdca (ICHS) a cievnej mozgovej príhody (CMP) podstatne narastá zo 40 % vo veku 40 – 59 rokov na 70 – 75 % vo veku 60 – 79 rokov a na 79 – 86 % vo veku ≥ 80 rokov.
Fakt, že s vekom klesá celkový cholesterol a cholesterol v LDL (lipoproteíny s nízkou hustotou, ten „zlý“ cholesterol) časticiach (LDL-C) viedol k predstave, že dyslipidémia stráca u seniorov svoj rizikový potenciál. Hoci sa význam zvýšenia celkového cholesterolu pre odhad KV rizika s vekom zmenšuje, je absolútne riziko spojené s hypercholesterolémiou u osôb starších ako 65 rokov v porovnaní s mladšou populáciou zvýšené. Vek ovplyvňuje funkčnosť HDL častíc (HDL je ten „dobrý“ cholesterol) a znižuje kapacitu efluxu cholesterolu. Koncentrácie lipoproteínu sú vyššie u starších žien ako u mužov.

Ako na to bez liekov?

(nefarmakologické liečba dyslipidémie)

Nuž, nič nové pod Slnkom. Snáď najčastejšie ignorované odporúčenia, ktoré skutočne vedú k výsledkom, ak sa dodržiavajú. Diétne a režimové intervencie sú základom terapeutického prístupu pri všetkých metabolických ochoreniach vrátane manažmentu dyslipidémií, či už pred, alebo súčasne s farmakoterapiou hypolipidemikami. Platí to aj pre populáciu starších osôb. Súčasné odporúčania nabádajú k stravovaciemu režimu, ktorý zdôrazňuje príjem zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, zdravých zdrojov bielkovín (nízkotučné mliečne výrobky, nízkotučné hydinové mäso bez kože, ryby/morské plody a orechy s obsahom prirodzených omega-3 mastných kyselín), netropických rastlinných olejov a obmedzuje príjem sladkostí, sladených nápojov a červeného mäsa. Tento stravovací režim by mal odrážať primerané požiadavky na kalorický príjem (s ohľadom na hmotnosť), osobné a kultúrne preferencie aj obmedzenia vo výžive pre zdravotné ťažkosti (napr. diabetes mellitus).

Stredomorské a nízkosacharidové stravovanie

Nízkosacharidová diéta (konzumácia potravín s nízkym glykemickým indexom), konzumácia mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín, redukcia nadhmotnosti/obezity, zvýšenie pohybovej aktivity a vynechanie konzumácie alkoholu predstavujú efektívnu stratégiu pre manažment dyslipidémie charakterizovanej nízkymi hladinami HDL-C a/alebo hypertriacylglycerolémiou (h-TAG). Stredomorská strava účinne ovplyvňuje všetky typy dyslipidémií a v súčasnosti máme k dispozícii dôkazy o jej KV benefitoch v primárnej aj sekundárnej prevencii, aj vo vyššom veku(4,5).

Treba schudnúť! Hýbte sa!

Redukcia nadhmotnosti/obezity je prospešná pri každom type dyslipidémie. Obavy máme z „paradoxu obezity“ – lepšie prežívanie starších pacientov s vyšším BMI (body mass indexom, indexom telesnej hmotnosti). Pri kontrole hmotnosti u seniorov je základným cieľom zabrániť úbytku svalovej (rozvoju sarkopenickej obezity) a kostnej hmoty, čo docielime zvýšenou pohybovou aktivitou. Aj mierne zvýšenie pohybovej aktivity sa prejaví zlepšením lipidového spektra. Pri uplatňovaní diétnych a režimových intervencií musíme taktiež rešpektovať zvláštnosti vyššieho veku.

Farmakologická liečba

Hypolipidemickú liečbu používame ako preventívnu liečbu zameranú nielen na ovplyvnenie dyslipidémie, ale najmä na zníženie aterotrombotických cievnych príhod, ovplyvnenie prognózy a predĺženie kvalitného života.

Liečba musí byť čo najviac individualizovaná

Pri preskripcii hypolipidemík seniorom musíme brať do úvahy predpokladanú dĺžku a kvalitu života, polyfarmáciu, zúženie terapeutického rozmedzia, klesajúcu complianciu, interindividuálnu variabilitu účinku aj zvýšené riziko liekových interakcií a nežiaducich udalostí. Základnou požiadavkou na akúkoľvek farmakoterapiu – aj hypolipidemickú terapiu, v séniu je jednoduchosť, účelnosť a účinnosť. Do popredia vystupuje nutnosť zhodnotenia celkového stavu pacienta z hľadiska prínosu hypolipidemickej terapie (komplexné geriatrické zhodnotenie). Toto zhodnotenie zahŕňa posúdenie celkovej chorobnosti, prítomnosť geriatrických syndrómov:

poruchy mobility,
stability,
pády,
malnutrícia,
inkontinencia,
kognitívne a afektívne poruchy,
senzorické poruchy,
zhodnotenie celkovej zdatnosti a sebestačnosti,
revíziu užívaných liekov.

Celkom ináč budeme postupovať v indikácii hypolipidemickej (statínovej) liečby u 80-ročného zo všetkých stránok sebestačného seniora a ináč u imobilného pacienta rovnakého veku s kognitívnym deficitom.

Hrozí vám kardiovaskulárne riziko?

Ďalšou dôležitou otázkou je určenie celkového KV rizika u starších osôb, v súčasnosti používame SCORE (Systematic Coronary Risk Estimation) systém. Pre osoby vo veľmi vysokom alebo vysokom KV riziku nie sú potrebné žiadne modely odhadu rizika; vyžadujú okamžitý dôsledný manažment všetkých rizikových faktorov (v kontexte sekundárnej prevencie). Pre ostatné osoby sa odporúča odhad celkového KV rizika (SCORE systém). Na odhad celkového KV rizika budeme využívať SCORE tabuľky pre vysokorizikové regióny v Európe. SCORE tabuľky, samozrejme, zohľadňujú vek, ktorý je závažným rizikovým faktorom. V odporúčaniach z roku 2019 bol vek rozšírený zo 65 na 70 rokov, bola zhodnotená interakcia medzi vekom a ďalšími rizikovými faktormi, čím sa znížilo nadhodnotenie rizika u starších osôb oproti pôvodnému SCORE systému.

Statíny

Liečba statínmi sa odporúča u starších osôb s AS KVO rovnakým spôsobom ako u mladších pacientov. Iniciáciu liečby statínmi môžeme zvážiť v primárnej prevencii u starších ľudí vo veku > 75 rokov s vysokým alebo veľmi vysokým KV rizikom. Statíny – inhibítory HMG-CoA (3-hydroxy-3-metyl-glutaryl koenzým A) reduktázy, znižujú hladinu LDL-C, čím zabraňujú kardio-cerebrovaskulárnym komplikáciám v primárnej i sekundárnej prevencii. Okrem hypolipidemického efektu sú dlhodobo známe mnohopočetné pleiotropné účinky statínov ako:

zlepšenie funkcie endotelu,
redukcia zápalu,
redukcia oxidačného stresu,
antiproliferačné a
antitrombotické účinky,
neoangiogenéza.

V staršej populácii sú poruchy metabolizmu lipidov často podceňované a suboptimálne liečené. Na základe súčasných odporúčaní vek nie je kontraindikáciou správnej hypolipidemickej liečby, aj starší pacienti profitujú z redukcie individuálneho kardiovaskulárneho rizika, musíme však väčší dôraz klásť na personalizáciu a bezpečnosť hypolipidemickej liečby, pri zohľadňovaní viacerých faktorov, ako sú komorbidity a kvalita života.

Zdroj: Interná medicína 2021, vydav. A-medi, MUDr. Ľubomíra Fýbryová, Phd., MPH, garantka tém o obezite v projekte Týždeň prevencie.

Prečítajte si tiež mýty o starnutí a sexe,

alebo koho postihuje skleróza multiplex najčastejšie.

február 1 2023

GDM -Gestačný Diabetes Mellitus

Vera Móžiová obezitológia, diabetológia

AKÉ KOMPLIKÁCIE HROZIA PACIENTKAM S GESTAČNÝM DIABETES MELLITUS?

Najrozšírenejším typom cukrovky je cukrovka 2. typu, diabetes mellitus. Označuje sa aj ako DM2 alebo T2D. V minulosti sa tento typ cukrovky nazýval „starecká“, to však už dnes neplatí.
Vplyvom životného štýlu vrátane enviromentálneho prostredia, absencie pohybu a virtuálneho sveta so sedavým spôsobom života toto ochorenie postihuje kohokoľvek bez ohľadu na vek.

Ďalším typom cukrovky je cukrovka 1.typu. Objavuje sa väčšinou už v detstve, nakoľko ide o autoimunitné ochorenie. Jeho rozvoj teda nie je ovplyvnený životným štýlom, no práve ten môže radikálne ovplyvniť jeho ďalší progres a dôsledky. DM1, alebo T1D postihuje iba malé percento obyvateľov, menej ako 10%.

Ďalšou skupinou diabetikov sú tehotné mamičky. Tie môžu získať tzv. tehotenskú cukrovku, GDM alebo gestačnú cukrovku, gestačný diabetes mellitus.

Čo je tehotenská cukrovka?

Gestačný diabetes mellitus (GDM) môžeme definovať ako akýkoľvek stupeň glukózovej intolerancie, ktorý vznikol počas tehotenstva a zvyčajne vymizol krátko po pôrode.
Patofyziologicky má GDM mnoho spoločných znakov s diabetom 2. typu (DM 2). Najznámejším spoločným znakom GDM a DM 2 je inzulínová rezistencia.

Ste v ohrození?

Rizikovými faktormi vzniku tohto ochorenia sú najmä vek nad 35 rokov a pozitívna rodinná anamnéza DM2. U mladších primigravíd s GDM sa predpokladá skôr vplyv genetickej zložky a životného štýlu pri jeho rozvoji.
Môže byť sprevádzaný rôznymi komplikáciami. Z časového hľadiska sú to krátkodobé a dlhodobé komplikácie či už pre matku, alebo pre potomka. Komplikácie, ktoré môžu vzniknúť, sú predmetom tohto článku. Dobrou správou je, že pri správnej kontrole a liečbe GDM možno komplikácie minimalizovať a pozitívne ovplyvniť život matky a plodu. Dôležitá je prísna prevencia budúceho DM2.

Aké sú presné čísla, ktoré potvrdzujú tehotenskú cukrovku?

Podľa najnovších odporúčaní ADA (Americká diabetologická spoločnosť) a SDS (Slovenská diabetologická spoločnosť) za rok 2018 je GDM potvrdený, ak je splnené aspoň jedno z nasledujúcich kritérií pomocou oGTT (orálneho glukózového tolerančného testu) po 8-hodinovom lačnení:

glykémia nalačno ≥ 5,1 mmol/l,
glykémia po 1. hodine ≥ 10 mmol/l,
glykémia po 2. hodine ≥ 8,5 mmol/l(1).

IDF (Medzinárodná federácia diabetu) uvádza, že jeden zo šiestich pôrodov je pôrod matky jednou z foriem hyperglykémie v gravidite.
Väčšiu časť, teda 84 %, týchto prípadov tvoria ženy s GDM, zvyšok, 16 %, pripadá na preexistujúci diabetes mellitus 1., prípadne 2. typu.
Toto vysoké percento si vysvetľujeme globálnym nárastom nadváhy až obezity aj stúpajúcim vekom rodičiek.

Riziká, ktoré vedú k GD?

Rizikové z hľadiska gestačného diabetu sú:

tehotné s BMI (index telesnej hmotnosti) nad 30 kg/m2 ,
predchádzajúci pôrod ≥ 4,5 kg dieťaťa,
gestačný diabetes v predchádzajúcej gravidite,
preeklampsia,
pozitívna rodinná anamnéza diabetu a etnikum s vyššou prevalenciou GDM.

Z ďalších rizikových faktorov možno uviesť:

syndróm polycystických ovárií,
predchádzajúci abortus,
mŕtvonarodený plod či
viacplodovú graviditu

Krátkodobé komplikácie plodu pri GDM

Zahŕňajú množstvo nepriaznivých okolností týkajúcich sa:

intrauterinného života,
pôrodu aj včasného popôrodného obdobia
rôzne kongenitálne abnormalíty
fetálnu makrozómiu,
ramienkovú dystokiu,
poranenie brachiálneho plexu,
respiračný distres syndróm či
novorodeneckú hypoglykémiu.

V krátkosti o týchto nepriaznivých okolnostiach:

Makrozómia je definovaná ako pôrodná hmotnosť nad 4000 – 4500 gramov alebo vyššia ako 90. – 95. percentil pre daný gestačný týždeň a pohlavie. Makrozómia plodu sa u gravidných s GDM vyskytuje až desaťnásobne častejšie v porovnaní so zdravou populáciou matiek. Môže ju sprevádzať fetálna nezrelosť, pôrodné poranenia, respiračný distres syndróm až smrť novorodenca.

Dystokia ramienok plodu:
Aj keď je ramienková dystokia častejšia u novorodencov s makrozómiou, približne jedna polovica ramienkových dystokií sa vyskytuje u novorodencov s hmotnosťou menšou ako 4 000 gramov.
Treba poznamenať, že novorodenci matiek s diabetom majú špecifickú distribúciu tuku pri priberaní, veľký obvod ramien a dolných končatín a menší pomer hlava – ramená, väčšie množstvo telesného tuku a hrubšiu kožnú riasu na horných končatinách v porovnaní s novorodencami rovnakej hmotnosti zdravých matiek.

„Novorodenci matiek s diabetom priberajú inak“

Pri nesprávne liečenom GDM je hlavička nedostatočne veľká vzhľadom na veľkosť ramienok a brucha.

Respiračný distres syndróm (RDS)
Novorodenci matiek s GDM majú vyššie riziko vzniku RDS v porovnaní s novorodencami zdravých žien. Dôvod nie je celkom známy, keďže sú ním postihnuté deti matiek s GDM narodené v termíne, a toto ochorenie sa zvykne prejaviť typicky u nezrelých novorodencov. Predpokladá sa, že hyperglykémia spomaľuje dozrievanie pľúc u nedostatočne liečených pacientiek.

Novorodenecká hypoglykémia
Rozvíja sa zvyčajne krátko po pôrode, v prvých hodinách ako reakcia novorodenca na prechádzajúcu materskú hyperglykémiu.
Potvrdilo sa, že existuje signifikantná asociácia medzi glykémiou novorodencov po pôrode, výsledkom oGTT (orálneho glukózového tolerančného testu) matky a koncentráciou C peptidu v pupočníkovej krvi.
Z toho vyplýva, že väčšie deti a deti s vyšším podielom telesného tuku mali vyššie riziko vzniku hyperinzulinémie a následnej hypoglykémie.

Dlhodobé komplikácie plodu

Závažný GDM môže vyústiť až do smrti plodu, ktorá je 1,5- až 3x častejšia u plodov matiek s GDM. Príčinami smrti plodu sú najmä:

RDS,
kongenitálne malformácie či
extrémna nezrelosť plodu. Príčiny korelujú aj s:
obezitou matky
vyšším vekom matky a
skorým nástupom diabetu u matky.

Aké sú dôsledky GDM pre budúcnosť dieťaťa?

Vplyv plodu na matku a matky na plod pri GDM Vedci sa domnievajú, že plod vystavený nepriaznivému intrauterinnému prostrediu, má vyššie riziko rozvoja chronických ochorení v budúcnosti. Toto tvrdenie je známe ako koncept fetálneho programovania. U potomka sa vďaka nemu vytvára takzvaná metabolická pamäť. Tehotenský diabetes môže programovať plod na budúci DM 2 (diabetes mellitus 2. typu) a obezitu spolu s metabolickým syndrómom (MS).

Toto spôsobíme vlastnému dieťaťu pri zanedbanej cukrovke:

Tieto ochorenia majú svoj počiatok už „in utero“:

Metabolický syndróm
Diabetes 2. typu
Obezita
Hypertenzia
Kardiovaskulárne ochorenia

Prevencia diabetu týchto pacientok nesmie byť naďalej podceňovaná. Dlhodobé komplikácie diabetu v tehotenstve sa raz môžu stať bremenom ďalších generácií.
Na záver treba zdôrazniť dôležitosť interdisciplinárneho prístupu k tejto rozširujúcej sa skupine pacientok a spoluprácu gynekológa, diabetológa, neonatológa, prípadne internistu a ďalších špecialistov.

Ochorenia, ktoré sú takto determinované in utero sú u verejnosti ešte stále bagatelizované. Vzdelávajte sa a meňme spoločne prístup k zdraviu.

Zdroj: MUDr. Martina Gáborová, časopis Slovenská gynekológia a pôrodníctvo 1/2019

Prečítajte si tiež: Čo môže pomôcť pri PCOS ?,

alebo tiež náš článok o neplodnosti.

január 20 2023

Predstavujeme Vám

Vera Móžiová obezitológia

Predstavujeme Vám pani docentku doc. MUDr. Ľubomíru Fábryovú PhD., MPH, ktorá je garantkou obezitologických príspevkov a tém. Veríme, že sa spani docentnkou stretnete aj cez naše pripravované webináre, či už pre verejnosť alebo pre lekárov.

Pani docentka je vice-prezidentkou pre Európsku spoločnosť pre štúdium obezity pre strednú Európu EASO, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie SOA a predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Je autorkou mnohých kníh pre verejnosť, ktoré Vám postupne predstavíme v spolupráci s vydavateľstvom RAABE.

december 12 2022

Hypotyreóza ako sprievodný jav diabetes mellitus a začiatok obezity

Vera Móžiová obezitológia

Čo je to hypotyreóza?

Je to stav, pri ktorom je nadmerná hladina tzv. TSH. TSH je hormón, ktorý pochádza z mozgu a predáva signál na uvoľnenie ďalšieho hormónu, tentokrát v štítnej žľaze a to trijodtyronín T3 a tyroxín T4.

Primárna hypotyreóza môže byť spôsobená v detskom veku, preto ju budeme označovať ako infantilná choroba. Avšak môže to byť aj autoimunitnou poruchou, ťažkým deficitom jódu, či ako popôrodná tyreoitída.

Existuje však aj tzv. iatrogénna hypotyreóza a teda získaná po zdravotníckom zásahu, napríklad pooperačná alebo po rádiojóde, po lítiu, či nadmernom vystavení imunitných prozápalových cytokínov.

Ako sa hypotyreóza prejavuje?

Pri chronickom hypotyreoizme dochádza ku nezápalovým ochoreniam svaloviny srdca a jeho obmedzeniu funkcií. Taktiež sa vyskytujú slabosti dýchacích svalov, čím sa v krvi znižuje obsah kyslíka a zvyšuje sa množstvo plynu CO2, ktorý je vo veľkých dávkach smrteľne nebezpečný.

Hormóny štítnej žľazy sú rovnako dôležité pri vývoji CNS, kedy sa to môže prejaviť už v detstve a to nedokonalým vývojom nervových buniek, z čoho následne vznikne mentálna retardácia. Okrem toho dochádza k zníženiu rastu, nakoľko rastový hormón somatotropín sa syntetizuje za prítomnosti T3/4, ktorého je pri hypotyreóze nedostatok. Koža je často suchá, chladná, niekedy žltooranžová.

U žien sa to prejavuje aj nepravidelným cyklom až úplnou stratou menštruácie alebo poruchou tvorby mlieka.

Avšak jeden z hlavných prejavov hypotyreózy je aj obezita.

Hypotyreóza a diabetes mellitus typu 2

Tieto ochorenia sú dve z najčastejšie sa vyskytujúcich a ich súvis môžeme sumarizovať. DM2 je metabolické ochorenie definované ako chronické zvýšenie glukózy v krvi nad normálne hodnoty pri kombinácii inzulínovej rezistenii alebo jeho zníženej sekrécie spôsobenej poruchou pankreasu. Inzulín je hormón, ktorý sprostredkováva vstup glukózy do buniek a nakoľko hovoríme o rezistencii a nedostatku, naše telo na inzulín nereaguje a teda glukóza ostáva v krvi.

Predtým než prejdeme ďalej, je potreba si vysvetliť zopár pojmov. Ako je vyššie spomínané, máme viacero hormónov, ktoré sa navzájom pri týchto ochoreniach ovplyvňujú.

TRH – hormón, ktorý ovplyvňuje vylučovanie TSH

TSH – hormón vylučovaný v hypotalame, ktorý následne ovplyvňuje vylučovanie T3/4

T3 a T4 – hormóny štítnej žľazy

Syntéza TRH pri diabete klesá. Rozdielom u zdravých ľudí a diabetikov je aj to, že fyziologická sekrécia TSH prebieha cez deň v určitých postupnostiach, pričom vrchol je medzi polnocou a štvrtou hodinou ráno. U diabetikov je nočný peak hladín TSH neostrý a odpoveď TSH na TRH je oslabený.

Sprievodným javov hypotyreózy je inzulínová rezistencia, tzv. hyperinzulinémia pri zníženej utilizácii glukózy v periférnych tkanivách. Pri takýchto pacientoch je potreba dávať pozor na dávky inzulínu, aby nedošlo k vzniku hypoglykémie z nadmerného množstva inzulínu v tele.

Ako súvisí diabetes mellitus 2. typu, obezita a hypotyreóza?

Nakoľko pri DM2 nedochádza k dostatočnému prenikaniu glukózy do buniek, nemá sa v nich z čoho tvoriť energia a teda si ten zdroj energie začnú pýtať a to pocitom hladu. Okrem toho tu dochádza k zníženej absorpcii glukózy gastrointestinálnym traktom, k zníženému výdaju glukózy z pečene a taktiež jej zníženej tvorbe.

Obezita nemusí byť spojená vždy len s prejedaním. Pri hypotyreóze je pacient často unavený a má zníženú fyzickú výkonnosť.

Prídavné zdroje: Patologická fyziologie orgánových systému- Emanuel Nečas

https://www.amedi.sk/nove-pohlady-na-obezitu-obezita-ako-dominantny-fenomen-v-etiopatogeneze-metabolickeho-syndromu-a646,639,1.html?search

https://www.amedi.sk/liecba-hypotyreozy-dospelych-a189,187,1.html?archiv=12,2004&search

https://www.amedi.sk/diabetes-mellitus-2-typu-a-ochorenia-stitnej-zlazy-a1540,1539,1.html?search

december 5 2022

Čo má spoločné črevný superorgán a obezita?

Vera Móžiová obezitológia

Vedeli ste, že v našom čreve môže žiť až 100 triliónov mikroorganizmov, čo je až 10 krát viac ako všetkých ľudských buniek? V živom svete existujú mikroorganizmy, ktoré sú pre nás škodlivé, ale existujú aj také, ktoré nás naopak ochránia. K takejto situácii dochádza aj v našich črevách, kde sa nachádza približne 500 druhov baktérií, ale aj huby a vírusy. Zloženie mikroorganizmov nášho čreva a teda črevný mikrobióm závisí od stravy, cvičenia, vplyv majú aj lieky. Zmes týchto mikróbov sa podieľa na imunitných reakciách a môže nás chrániť aj pred infekciami. A nielen to. Dokonca je pozorovaný súvis črevného mikrobiómu s rozvojom autizmu, alergií, kolorektálneho karcinómu, ale aj obezitou a diabetom.

Črevný superorgán

Črevný mikrobióm, niekedy označovaný aj ako superorgán, má významnú úlohu pri vstrebávaní živín a minerálov, výrobe rôznych enzýmov potrebných pre fungovanie tela, ale aj vitamínov a mastných kyselín. Podieľa sa aj na správnom pohybe potravy našimi črevami a aj efektívnom prekrvení celého tráviaceho traktu. Mikrobióm, ako už bolo spomínané, tvoria rôzne mikroorganizmy, ktoré vplývajú jednak blahodárne na naše zdravie, ale oproti tomu nájdeme v ňom aj také, ktoré sú naopak rizikové. Dôležitý je pomer a zastúpenie týchto mikróbov. Nebezpečná je dysbióza, kedy sa naruší priaznivý stav pre naše zdravie a dôjde k zmene zloženia mikrobiómu.

Črevný mikrobióm sa tvorí už pred narodením

Osídľovanie tráviaceho traktu mikroorganizmami sa začína už počas tehotenstva. Jednotlivé fázy na seba nadväzujú. Prerušiť ich napríklad môže predčasný pôrod, pôrod sekciou, aj to, ak nie je dieťa dojčené, prípadne ak sa v skorom veku podávajú dieťaťu antibiotiká.

Ďalšie úlohy črevného mikrobiómu

Vďaka tomu, že baktérie rozkladajú potravu, vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré tiež podporujú vstrebávanie a pohyb čriev a stimulujú imunitu človeka. Dokonca mastné kyseliny môžu prechádzať krvou až do mozgu a potláčať chuť do jedla. Taktiež môžu podporovať aj zvýšený výdaj energie, čo môže pozitívne vplývať na hmotnosť človeka.

Obézni ľudia majú iné zloženie črevnej mikroflóry

Zistilo sa, že obézni ľudia majú iné zloženie črevnej mikroflóry ako neobézni. U obéznych ľudí sa vo väčšom počte nachádzajú také baktérie, ktoré produkujú látky podporujúce tvorbu tukov a cukrov v pečeni a to postupne vedie k rozvoju obezity. Ak nastane dysbióza a teda budú prevažovať pre nás tieto nevýhodné baktérie, dochádza k produkcii zápalových látok, ktoré zmenia napríklad aj priepustnosť čreva.

Črevá a diabetes

Podľa štúdií črevná mikroflóra súvisí aj s rozvojom diabetu. Ak v našich črevách nastane dysbióza, môže dôjsť k zápalu, ktorý ovplyvňuje inzulínové receptory. Tieto receptory sú na viacerých orgánoch v tele a sú veľmi dôležité, pretože práve vďaka nim a ich citlivosti dokáže inzulín fungovať. Ak však dôjde už k spomínanému zápalu, potom sú tieto receptory menej citlivé na inzulín, rozvíja sa inzulínová rezistencia a dôjde k tomu, že glukóza sa nevstrebáva správne z krvi do buniek. Výsledkom čoho je postupne cukrovka.

Čo črevám ubližuje?

Umelé sladidlá
Alkohol prispieva k dysbióze
Vysmážané tukové jedlá
Červené mäso
- odporúča sa nejesť viac ako jednu až dve porcie týždenne
Trvanlivé, spracované potraviny
- obsahujú aditíva a veľa soli
Užívanie antibiotík bez probiotík
- antibiotiká nám pomohli získať kontrolu nad bakteriálnym svetom, pomohli vyliečiť od infekcií, treba však k liečbe antibiotikami pristupovať zodpovedne a správne posúdiť ich význam, aby neboli napríklad využívané na vírusové infekcie, kde neúčinkujú
- dochádza totiž aj k usmrteniu baktérii, ktoré sú v črevách prospešné
Sedavý spôsob života
Fajčenie cigariet
Nedostatok spánku alebo narušený biorytmus

Ako črevám pomôcť?

Odporúča sa vyvarovať tukovej strave.
Stredomorská strava ( vitamíny B, omega 3 mastné kyseliny, jód)
Dostatok živín (zinok, vitamin D, vitamin A, kyselina listová)
Prerušované hladovanie podporuje diverzitu a antioxidačné funkcie
Užívanie probiotík a prebiotík

Čo jesť a čo nejesť? To je večná otázka.. Prečítajte si náš článok https://tyzdenprevencie.sk/co-jest-a-co-nejesttoto-je-vecna-otazka/

Probiotiká vs. Prebiotiká

Probiotiká sú živé organizmy, ktoré sú podávané vo vhodnom množstve a poskytujú zdravotné výhody. Môžeme ich nájsť aj vo forme potravín ako napríklad niektoré jogurty, ale aj liekov a výživových doplnkov.

pomáhajú zlepšovať imunitný systém čreva
znižujú rast zlých patogénov
Znižovať môžu aj akumuláciu tuku.
produkujú aj niektoré vitamíny skupiny B.

Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré sú potravou aj pre tie naše prospešné baktérie, ktoré práve vďaka prebiotikám môžu žiť a tak napomáhať fungovaniu čriev a všetkých funkcií, ktoré črevný mikrobióm má. Medzi takéto potraviny zaraďujeme špargľu, cesnak, pór, cibuľu, banány, čakanku, jačmeň.

V štúdiách sa zistilo, že prebiotiká:

priaznivo vplývajú na zníženie telesnej hmotnosti,
znižujú množstvo tuku a tukových buniek
redukovali chuť do jedla.
Pôsobia aj preventívne
liečivo pri niektorých typoch hnačiek.

Aby dosiahli tento účinok treba zjesť 4-10 gramov prebiotík za deň, to znamená napríklad 34,3 gramov surového cesnaku, 51,3 gramov surového póru, 70 gramov surovej cibule.

Ako to teda je s tou obezitou?

Úplne dokázateľná súvislosť medzi črevným mikrobiómom a obezitou je stále predmetom štúdií. Ukazuje sa však, že správne fungujúci črevný systém a správne zastúpenie mikroorganizmov v ňom by mohli pomôcť a prispieť k liečbe obezity. Predpokladá sa, že by mohli podporiť aj udržanie zdravej hmotnosti.