Alergie a alergia na pšenicu – prakticky!
Celiakiu diagnostikuje gastroenterológ vyšetrením špecifických protilátok a biopsiou tenkého čreva.
Aký je rozdiel medzi intoleranciou a alergiou?
Klinicky abnormálna odpoveď na požité jedlo sa označuje ako nežiaduca reakcia na potraviny.
Vyskytuje sa buď ako:
- prejav nealergickej hypersenzitivity, pre ktorú sa používa termín intolerancia potravín, alebo ako
- prejav alergickej potravinovej hyperzenzitivity, ktorá sa nazýva potravinová alergia.
Intolerancia potravín je síce abnormálna, ale je to fyziologická odpoveď na požitú zložku jedla alebo na aditívum.
Potravinová alergia je imunologická reakcia, ktorá sa uskutočňuje hlavne prostredníctvom mechanizmu zapojenia imunoglobulínu IgE, a jej klasickým príkladom je anafylaxia.
Príklady intolerancie a jej príznaky
Príkladmi potravinovej intolerancie sú:
- deficit laktázy
- intolerancia laktózy,
- intolerancia fruktózy
- prítomnej v ovocí,
- intolerancia fermentabilných uhľohydrátov s krátkym reťazcom
- FODMAPs vyskytujúce sa najmä u pacientov so syndrómom dráždivého čreva
- sulfitová senzitivita
- víno,
- sušené ovocie.
Najčastejšími príznakmi potravinovej intolerancie sú:
- nafukovanie,
- bolesti brucha a
- hnačky.
Alergia
Kedy nastupuje alergická reakcia?
Alergie na potraviny sa rozdeľujú na:
včasné IgE sprostredkované, ktoré vznikajú v priebehu sekúnd až minút, resp. maximálne do dvoch hodín po požití jedla
a neskoré non-IgE-mediované reakcie, ktoré sprostredkúvajú T-lymfocyty a vyvíjajú sa obyčajne po viac ako dvoch hodinách.
Väčšina alergénov patrí chemicky medzi bielkoviny.
Čo je to anafylaxia?
Zriedkavou klinickou entitou je anafylaxia, ktorá sa dostaví po požití jedla a následnej telesnej aktivite.
Nazýva sa anafylaxia indukovaná cvičením, závislá od jedla.
Vyskytuje sa najčastejšie po obilninách, keď ako alergén pôsobí omega-5-gliadín, ale bola opísaná aj po kuracom mäse a garnátoch.
Alergia na potraviny sa vyskytuje aj v skríženej podobe, keď určitá bielkovina obsiahnutá v inej potravine, vyvolá alergiu aj na inú potravinu. Napr. alergia na ambróziu môže viesť k alergii na banány alebo melóny. Účasť potravín na vývoji alergie sa niekedy nazýva aj orálny alergický syndróm.
Ako sa diagnostikuje alergia?
Diagnostika potravinovej alergie sa opiera o anamnestický rozbor požitých jedál s nadväznosťou na nežiaducu reakciu na potraviny udávanú pacientom. Stanovenie správnej diagnózy potravinovej alergie je pre pacienta dôležité najmä kvôli predchádzaniu situácií ohrozujúcich zdravie, ktoré môžu nastať po opakovanom požití alergénu v jedle.
Celiakiu diagnostikuje gastroenterológ vyšetrením špecifických protilátok a biopsiou tenkého čreva. Neceliatická gluténová senzitivita je „vylučovacou“ diagnózou, ktorá zostáva po exklúzii celiakie, alergie na pšenicu a ďalších diagnóz, ktoré sú spojené s aktuálnymi klinickými príznakmi. Diagnózu stanovuje gastroenterológ v možnej spolupráci s alergiológom. Diagnostika IgE alergie na potraviny je plne v rukách alergiológa, ktorý využíva laboratórne a kožné testy.
Pacienti, ktorí hľadajú diagnostické potvrdenie svojej domnienky, že ich tráviace ťažkosti súvisia s prijímanou potravou, sami iniciujú takéto vyšetrenie, čím rastie trh s potravinovo špecifickými testami.
Testy nemusia hovoriť pravdu
Zistená pozitivita IgG4 však často nekoreluje s klinickými príznakmi. Takéto nálezy v kombinácii s absentujúcimi dôkazmi vychádzajúcimi z kontrolovaných štúdii svedčia o neopodstatnenosti používania potravinovo špecifických IgG4 testov.
V súčasnosti nie sú k dispozícii validné klinické testy na diagnostiku intolerancie potravín.
Pacienti sa často uchyľujú k IgG testom (aj voľne predávaným), ktoré mylne používajú na rýchle stanovenie diagnózy intolerancie, pričom intolerancia je definovaná ako neimunitne sprostredkovaná odpoveď organizmu.
Používanie týchto testov teda nestojí na vedeckej báze, keďže im chýbajú dôkazy o efektivite podložené klinickými štúdiami.
Absencia korelácie medzi ich výsledkami a aktuálnymi príznakmi potravinovej intolerancie vedie k zbytočnému vyradeniu niektorých potravinových zložiek z jedálneho lístka s potenciálnou možnosťou poškodenia zdravia.
„Môžete mať rád jedlo, ale niektoré potraviny nemusia mať rady vás.“
Zatiaľ čo až 20 % populácie trpí rôznymi reakciami na potraviny, skutočné potravinové alergie sú zriedkavé (2 – 5 % dospelých a 8 % detí).
Ich závažnosť môže byť veľmi vysoká, keďže siaha až po anafylaktické reakcie ohrozujúce život.
Vznik a priebeh alergických reakcií na jedlo alebo jeho zložky je rovnaký ako pri alergiách na lieky, avšak sú ťažšie preventabilné.
Zatiaľ čo pacienta s alergiou na penicilín možno účinne vystríhať pred jeho užívaním. Pacient s takouto alergiou bude odporúčanie skutočne dodržiavať, alergia na lepok môže takémuto apelu uniknúť.
V duchu uvedených stanovísk jednotlivých národných alergiologických spoločností by mala gastroenterologická obec dôraznejšie varovať svojich pacientov pred nepravdivosťou záverov IgG testovania intolerancie na potraviny.
Alergia na pšenicu
Alergia na pšenicu je imunitá reakcia sprostredkovaná B-lymfocytmi, ktoré po kontakte so pšenicou produkujú IgE protilátky.
Reakcia trvá niekoľko minút až hodín a klinicky sa môže prejaviť spektrom príznakov:
- od nauzey,
- vracania,
- bolestí brucha
- cez pruritus,
- Quinckeho edém,
- bronchospazmus
- až po anafylaktický šok.
Alergia, ktorá sa zistí v detstve, sa môže neskôr stratiť, ale jej akvizícia v dospelosti obyčajne pretrváva celý život.
Osoba postihnutá alergiou na pšenicu nemôže konzumovať pšenicu v akejkoľvek forme a množstve, avšak toleruje glutén z nepšeničných zdrojov.
Pšenica patrí medzi osem najčastejších zložiek potravy, ktoré vyvolávajú alergické reakcie.
Jedinou terapiou je diéta bez pšenice.
Nepochybná diagnóza
Diagnóza celiakie, neceliatickej gluténovej senzitivity alebo alergie na pšenicu sa stanovuje iba v čase, keď pacient konzumuje stravu s obsahom gluténu, nikdy nie pri bezgluténovej diéte.
Diagnostika celiakie zahŕňa známy trojlístok:
klinika – sérológia – biopsia, ktorý vyhodnocuje gastroenterológ.
Diagnostika alergie na pšenicu je doménou alergológa, ktorý sa opiera o výsledky testovania špecifických IgE protilátok a kožných testov, niekedy sa používa aj dvojité slepé testovanie alergénom.
Zdroj: prof. MUDr. Marian Bátovský, CSc., MPH, časopis Gastroenterológia pre prax 2018