Životný štýl dnes a pred 30 rokmi
Koľkokrát ste počuli niečo v tomto zmysle:
„Veď aj môj starý otec jedol slaninu s chlebom a nebol ani tučný, ani chorý…“
Poďme spolu uvažovať o tom, či je vhodné porovnávať stravovanie a životný štýl dnes a v minulom storočí? Výsledkom tejto úvahy bude uvedomenie si mnohých vecí o dnešnom stravovaní a stravovaní našich rodičov, či prarodičov.
Rozdiely „vtedy“ a dnes
V dnešnej dobe je veľmi veľa stravovacích smerov. Všetky sľubujú zdravie a energiu.
A schudnutie.
Mnoho ľudí sa však s nechuťou odvracia po neúspechoch drastických diét a vracia sa späť k tradičným jedlám a k tradičnému spôsobu stravovania. Odvolávajúc sa na generáciu starých rodičov, ktorí sa dožili pekného veku. A nemali civilizačné ochorenia, metabolický syndróm už v „štyridsiatke“. Tak, ako je tomu nezdriedka dnes.
Treba si však uvedomiť, že v období, keď žili naši prastarí alebo starí rodičia, nebola ani polovica jedál priemyselne spracovaná, tak ako je tomu dnes. Mali domáce šunky – čo znamenalo vyúdené bravčové stehno vcelku (to si pamätám dodnes aj ja), domáce vlastnoručne robené konzervy bez pridávaných látok a možno, ale len možno mali občas suchú salámu, spod pultu, ale inak jedli mäso. Nie mäsové výrobky, v ktorých je množstvo aditív, soli, cukru…
Vymeňte výrobky za skutočné „tradičné“ jedlo takto:
Nasledovné kroky Vám pomôžu vymeniť „výrobky“ za skutočné jedlo. Zmeňte ich vo svojom živote:
- Povedzte nie mäsovým výrobkom – alespoň ich obmedzte na 1-2 príležitosti vmesiaci a veľmi dbajte na kvalitu výrobku.
- Preferujte čerstvé mlieko amliečne výrobky! Vyberajte kefírové, zakysané, smotanové, tvarohové. Čisté, neochutené. Mali ich naši prarodičia ochutené? Ochutené glukózovo – fruktózovým sirupom…? Ochutili si ich ovocím. Nebolo sto druhov na pultoch a oni ich nemali denno denne na stole.
- Jedli kváskový chlieb, ktorý si piekli doma. Aj pekárne piekli kváskový chlieb zúplne jednoduchého dôvodu. Droždie neexistovalo. Nejedli sa pekárenské výrobky s použitím droždia a zrejme ani pekárenské výrobky predpripravené, zamrazené a znova upečené. A nemali na výber toľko pečiva ako dnes – čo už zrejme ani nie je výhoda doby. Čo myslíte? Jedine, ak by boli všetky kvalitné, však? Lenže tu ide o kvantitu a nie o kvalitu.
- Preferujte sezónne ovocie a zeleninu. Aj oni jedli sezónne ovocie a Kto mohol, tak si ich dopestoval a kto mohol, aj predal ostatným. Na poliach nestáli bytové domy a nákupné strediská, ale pestovalo sa tam obilie, kukurica, melóny, ovocné stromy,…
Takéto sme mali detstvo ešte aj my, dnešní štyridsiatnici…. Chodili sme na brigády na polia, do vinohradov, na zbery… Takmer každá domácnosť na vidieku chovala hydinu, ošípané, králiky či hovädzí dobytok. Tieto zvieratá jedli kvalitnú potravu, prevažne zvyšky z kuchýň, seno z lúky, pokosenú trávu, bioodpad zo záhrady alebo obilie z vtedajších polí.
Ako by toto mohol niekto porovnať s tým, čo je dnešná rutina?
Nemôžeme sa porovnávať s našimi praotcami zo začiatku minulého storočia, ktorí jedli masťový chlieb a nepriberali, či nemali cukrovku. Lebo jedli svoj vlastný kváskový chlieb bez droždia a iných prísad, s domácou bravčovou, či kačacou masťou. Nejedli chlebový výrobok s margarínom, či s nátierkou….
Dobra drožďová
Vedeli ste, že je to ultraspracovaný priemyselný výrobok? Doba drožďová postihla, žiaľ, našich aktuálnych seniorov.
Faktom je, že vyše polovica ľudí na Slovensku má cukrovku. Najčastejšie vyskytujúca sa cukrovka 2. typu alebo diabetes mellitus 2 (DM2 alebo občas označovaná aj ako T2D – type 2 diabetes) bola donedávna označovaná ako starecká. Ale už to tak nie je. Čoraz častejšie sa vyskytuje už aj u mladých ľudí, dokonca u detí. Tento typ cukrovky je podmienený hlavne stravou.
Nielen cukrom!!!
Nový cukrovkár sa čuduje svojej diagnóze, pretože vôbec nie je konzumentom sladkostí. Ale zato veľmi ľúbi salámky, pizzu, hambáče, čipsy, lístkové cesto a jedlá, pre ktoré je spoločným menovateľom ich priemyselné spracovanie a rafinácia. Okrem stravovania má obrovský vplyv na naše zdravie pohyb. Vidíte ešte nejaký výrazný medzigeneračný rozdiel? Medzi „nami“ a našimi starými rodičmi v och mladosti? Áno – pohyb!
Pohyb je jedným z najvýraznejších činiteľov zdravia
Pred niekoľkými desiatkami rokov svet nebol motorizovaný ako teraz. Počet áut bol výrazne nižší a ľudia veľa chodili, peši alebo na bicykloch. A dnes? V rodinách je niekoľko áut. A kde sa to prejaví? Na našom zdraví. Nielen preto, lebo je menej času ísť niekam pešo a oberá nás to o prirodzený pohyb, ale aj preto, lebo je oveľa viac stresu. Mentálneho stresu a z nečinnosti tela – aj fyzického stresu.
Ešte pred 30-40 rokmi väčšina z nás chodila v rámci dennej rutiny do obchodu bicyklom, či po vlastných. Ak nebolo čerstvé mlieko v jednom obchode, prešli sme do ďalšieho, prípadne tretieho. Do školy sme chodili pešo – alebo aspoň na autobus tam aj naspäť – nikto nás nevozil.
Mali sme telesnú výchovu – poriadnu. Dnes deti píšu na telesnej výchove písomku o atletike. Vážne. Máme to doma.
Výťahy, eskalátory – mnoho-mnoho vecí, ktoré nám uľahčujú a zrýchľujú život. Zrýchlia však aj jeho minutie v zdraví.
Zamýšľali ste sa niekedy v takýchto súvislostiach? Možno ani nie, lebo veď heslom dnešného moderného človeka je síce „Be calm“, hoci v podstate nikdy nič nestíha.
Zaveďte viac pohybu do svojich dní. Do každého jedného z nich. Nie. Nehovorme, že začnime športovať. Nezačnite športovať, keď nemáte k športu pozitívny vzťah. DNES ešte nie. Ale začnite sa hýbať.
