Zdravie mozgu: Ako vyzerá mentálna prevencia vo veku informácií?
Kognitívne schopnosti sú jedným z najcennejších aktív, ktoré si nosíme celý život. V dobe, keď máme prístup k nekonečnému množstvu informácií, paradoxne čelíme aj rastúcemu tlaku na našu pozornosť, pamäť a duševnú odolnosť. Zdravie mozgu sa tak stáva čoraz dôležitejšou témou – nielen u starších ľudí, ale aj u mladšej generácie, ktorá denne čelí kognitívnemu preťaženiu.
Výskumy z posledných rokov ukazujú, že mentálne schopnosti sú do veľkej miery ovplyvniteľné životným štýlom. Podľa rozsiahlej analýzy Lancet Commission možno až 40–50 % prípadov demencie oddialiť alebo im predísťzmenou rizikových faktorov. Ide najmä o prevenciu stresu, fyzickú aktivitu, kvalitný spánok, kognitívnu stimuláciu a výživu.
V digitálnom veku sa však mení aj charakter mentálnej prevencie. Už to nie je len o lúštení krížoviek či učení sa básní. Dnes sa hovorí o „digitálnom trénovaní mozgu“, adaptívnom používaní technológií a aktívnej duševnej hygiene – teda schopnosti oddýchnuť si od neustáleho vstrebávania nových podnetov.
Čo všetko ovplyvňuje zdravie mozgu?
Zdravie mozgu je komplexný pojem – zahŕňa pamäť, pozornosť, schopnosť učiť sa, emocionálnu reguláciu aj rýchlosť spracovania informácií. Mnohé z týchto funkcií môžu prirodzene slabnúť vekom, no výskum ukazuje, že vieme tento proces spomaliť – niekedy dokonca zvrátiť.
Medzi najdôležitejšie ovplyvniteľné faktory patria:
Fyzická aktivita – aeróbne cvičenie podporuje prekrvenie mozgu, rast nových neurónových spojení a tvorbu BDNF (mozgového neurotrofického faktora).
Spánok – kvalitný a dostatočne dlhý spánok (najmä hlboký) je kľúčový pre konsolidáciu pamäte a čistenie mozgu od metabolických splodín (tzv. glymfatický systém).
Sociálny kontakt – komunikácia, empatia a medziľudské vzťahy stimulujú mozog a chránia pred kognitívnym úpadkom.
Mentálne výzvy – učenie sa nových zručností, jazykov či hier pomáha vytvárať nové neurónové dráhy.
Výživa – niektoré živiny, ako omega-3 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B, horčík a antioxidanty, podporujú neuroplasticitu a znižujú zápal v mozgu.
Odborníci dnes čoraz častejšie zdôrazňujú aj digitálnu rovnováhu – schopnosť vedome regulovať čas strávený online. Nie preto, že by technológie boli zlé. Práve naopak – mnohé aplikácie a nástroje môžu mozog stimulovať. Dôležité je však rozdiel medzi pasívnym a aktívnym používaním digitálneho priestoru.
Technológie a mozog: hrozba alebo príležitosť?
Verejnosť má často sklon vnímať technológie ako nepriateľa sústredenia a mentálneho zdravia. Je pravda, že nadmerné scrollovanie na sociálnych sieťach, neustále notifikácie a multitasking môžu viesť k zníženej pozornosti a únave mozgu. No moderné štúdie zároveň ukazujú, že digitálny svet môže – ak sa používa vedome – priniesť aj významné výhody.
Výskum publikovaný v Nature Human Behaviour (2025) ukazuje, že správne zvolené aplikácie na tréning pamäti, učenie jazykov, priestorové hry alebo matematické úlohy môžu pomôcť udržať mentálne schopnosti aj vo vyššom veku. Navyše, interaktívne formy učenia zvyšujú zapojenie mozgových centier viac než pasívne sledovanie obsahu.
Najväčší rozdiel však tkvie v tom, ako technológie používame. Pasívne prijímanie informácií – sledovanie videí, bezcieľne surfovanie – je pre mozog vyčerpávajúce a málo stimulujúce. Naopak, aktívna činnosť – riešenie problémov, písanie, tvorba obsahu, interakcia – pomáha mozgovým štruktúram zostať aktívne a flexibilné.
Výživa a doplnky pre zdravie mozgu
Zdravie mozgu je úzko späté s výživou. Mozog je metabolicky veľmi aktívny orgán a neustále potrebuje kvalitné palivo aj ochranu pred oxidatívnym stresom. Výskumy ukazujú, že existujú konkrétne živiny, ktoré majú významný dopad na kognitívne funkcie, náladu aj prevenciu neurodegeneratívnych ochorení.
Medzi najdôležitejšie patria:
omega-3 mastné kyseliny (najmä DHA) – podporujú integritu bunkových membrán a komunikáciu medzi neurónmi,
vitamíny skupiny B – najmä B6, B9 (folát) a B12 – dôležité pre tvorbu neurotransmiterov a prevenciu zmršťovania mozgu,
vitamín D – ovplyvňuje neuroplasticitu a imunitné procesy v centrálnom nervovom systéme,
horčík – znižuje úzkosť, podporuje pokojný spánok a zlepšuje koncentráciu,
antioxidanty – najmä flavonoidy (napr. z bobuľového ovocia, čaju a kakaa) chránia mozog pred poškodením voľnými radikálmi.
V posledných rokoch sa dostáva do popredia aj takzvaná MIND diéta – kombinácia stredomorskej a DASH diéty, zameraná na prevenciu demencie. Štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí sa stravujú podľa MIND princípov, majú nižšie riziko Alzheimerovej choroby a pomalšie zhoršovanie pamäti.
Strava však nie je len o živinách. Je aj o stabilite hladiny cukru v krvi, pravidelnosti jedla, kvalite tukov a hydratácii. Mentálna výkonnosť totiž trpí nielen pri nedostatku vitamínov, ale aj pri výkyvoch energie, chronickej dehydratácii a nadmernej konzumácii spracovaných potravín.
Mentálna rezerva: budúcnosť, ktorú budujeme dnes
Jednou z najdôležitejších myšlienok modernej neurovedy je pojem mentálna alebo kognitívna rezerva. Znamená to, že náš mozog si v priebehu života vytvára sieť schopností, návykov a kompenzačných mechanizmov, ktoré ho chránia pred poklesom výkonu. Ľudia s vyššou mentálnou rezervou dokážu dlhšie odolávať prejavom demencie, zvládať záťaž a prispôsobovať sa zmenám.
Táto rezerva však nevzniká náhodne – buduje sa v každodenných činnostiach, často aj úplne nenápadných. Nejde o výnimočné momenty, ale o konzistentnosť.
K činnostiam, ktoré ju podporujú, patria:
učenie sa nových vecí (napr. cudzie jazyky, hudobný nástroj, tanec),
písanie rukou, vedenie denníka alebo tvorivé činnosti,
pravidelné rozhovory, diskusie, verbálne prejavy,
pestovanie zvedavosti, čítanie a práca s informáciami (nie pasívna konzumácia).
Dôležité je aj nechať mozog občas „vypnúť“. Výskum ukazuje, že nuda, ticho a chvíle bez obrazoviek sú pre zdravie mozgu rovnako dôležité ako stimulácia. Počas týchto momentov sa aktivuje tzv. „default mode network“ – mozgový režim, v ktorom prebieha introspekcia, konsolidácia pamäte a spracovanie emócií.
Mozog potrebuje rovnováhu, nie výkon
Moderný svet často glorifikuje neustálu produktivitu. No mozog nie je stroj – jeho zdravie nestojí na tom, ako veľa stíhame, ale na tom, či mu dávame priestor na obnovu. Spánok, ticho, pohyb, kontakt so sebou aj s inými – to všetko je mentálna prevencia v praxi.
Zdravie mozgu sa preto nedá oddeliť od bežného života. Nevzniká v jednej aplikácii ani v jednej hodine meditácie týždenne. Je výsledkom mnohých malých rozhodnutí: či sa dnes prejdeme, či venujeme niekomu plnú pozornosť, či si dáme pauzu od obrazoviek alebo si vypneme notifikácie.
Mentálna prevencia je ako starostlivosť o záhradu – nezáleží len na tom, čo zasadíme, ale ako sa o to staráme. A najlepší čas začať je práve dnes.
Zdroje
LIVINGSTON, Gill, et al. Dementia prevention, intervention, and care: 2020 report of the Lancet Commission. The Lancet, 2020, 396(10248), s. 413–446. ISSN 0140-6736. Dostupné z: https://www.thelancet.com/article/S0140-6736(20)30367-6/fulltext
RESNICK, Susan, et al. How to keep your memory sharp as you age. The Washington Post, 31. 3. 2025. Dostupné z: https://www.washingtonpost.com/wellness/2025/03/31/alzheimers-dementia-prevention-exercise-engagement/
TAYLOR-PHILLIPS, Sian, et al. Brain health and dementia prevention: getting the message across. International Journal of Geriatric Psychiatry, 2025. ISSN 0885-6230. Dostupné z: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13607863.2025.2478157
SCULLIN, Michael K., et al. Could Technology Use Help Lower the Risk of Dementia? A New Study Says Yes. Nature Human Behaviour, 2025. Dostupné z: https://www.kiplinger.com/retirement/could-technology-use-lower-risk-of-dementia
CALDER, Philip C. Omega-3 fatty acids and brain health: from mechanisms to clinical evidence. Journal of Lipid Research, 2020, 61(5), s. 535–554. ISSN 0022-2275. Dostupné z: https://www.jlr.org/article/S0022-2275(20)30205-5/fulltext
BAILLIE, Joanna, et al. The role of population-level preventive care for brain health in ageing. Dementia and Geriatric Cognitive Disorders, 2024. ISSN 1420-8008. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC10339354/
MORRIS, Martha C., et al. MIND diet slows cognitive decline with aging. Alzheimer’s & Dementia, 2015, 11(9), s. 1015–1022. ISSN 1552-5260. Dostupné z: https://www.alzheimersanddementia.com/article/S1552-5260(15)00085-7/fulltext