Výživa ako prevencia KVS chorôb

Poznáte Ōtziho – pračloveka z ľadu?

Máloktorý medicínsky odbor prekonal toľko protirečivých, vzájomne si odporujúcich názorov, ako vzťah výživy a zdravia. Framinghamská srdcová štúdia pri svojom začiatku v r. 1948 označila za škodlivé: alkohol a čiernu kávu. Postupne sa v tejto prospektívnej epidemiologickej štúdii ako rizikové faktory potvrdili: fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, diabetes mellitus, nedostatok pohybu a obezita.

Jedlo ako súčasť tradície a kultúry

Pravidelné prijímanie potravy, rozdelené na viaceré jedlá sa stáva pre mnohých už len spomienkou na archaické delenia dňa. Stále stúpa počet tých, ktorí nemajú na jedlo čas a ani poriadne nevnímajú kedy a čo vlastne jedia.
Vyvrcholením takého „stravovania“ je „fast food drive in“.
Po celom svete:

• rovnaké menu,
• rovnaký vzhľad,
• rovnaká „vôňa“ fritovania,
• rovnaká chuť,
• rovnaké plasty,
• rovnaké servírovanie s primeranou dávkou trans-foriem mastných kyselín (TFMK).

Paradoxne ešte stále jedlo slúži ako príležitosť pracovných, spoločenských, ale i rodinných stretnutí, keď sa očakáva biely obrus, biele servítky, žiadne plasty, ale biely porcelán, alpakový príbor, vyleštené poháre na stopke.
Nepoznáme udalosť, dôležitosť ktorej by nezdôrazňovalo práve jedlo, neraz i obradným charakterom. Jedlo je súčasťou tradície a kultúry.
Akokoľvek sa stravujeme, tak či onak, niet dňa, aby sme niečo nezjedli.
Väčšina autorov venujúcich sa prevencii chorôb, právom považuje stravovanie, najmä:

• jeho zloženie,
• časové rozloženie,
• energetickú hodnotu a
• pomer jednotlivých živín

za jeden z najvýznamnejších činiteľov ovplyvňujúcich ľudské zdravie.

Rastlinné či živočíšne?

Otvorených je viacero problémov: aký podiel majú mať v našej výžive živočíšne potraviny a aký rastlinné, aké množstvo potravy má byť v surovom a koľko v tepelne upravenom stave. Jednou z odpovedí je pohľad na anatomické usporiadanie zažívacieho traktu a fyziológiu procesov trávenia u človeka.

Karnivor alebo herbivor?

Všimnime si, veľkosť končatín, tvar prstov, rýchlosť a spôsob pohybu, veľkosť a tvar chrupu, veľkosť čeľustí, silu žuvacieho svalstva, veľkosť a usporiadanie žalúdka, dĺžku tenkého a hrubého čreva, tieto fakty hovoria jasne: človek nie je z anatomického hľadiska výlučným karnivorom, mäsožravcom. Potvrdzuje to aj spôsob pitia vody, ktorý je tichý, po dúškoch. Významné je zloženie slín, tráviacich štiav v žalúdku, dvanástniku a čas prechodu potravy zažívacím traktom. Všetky tieto údaje spolu svedčia o tom, že človek rovnako nie je ani výlučným herbivorom, bylinožravcom, a nie je ani pripravený na výlučne surovú stravu.
Odpoveď na otázku: aká má byť naša strava – je: strava má byť čo najpestrejšia a z čo najširšej palety jedál. Takto to radia aj odporúčania ESC pre KVS prevenciu.
Výlučne surová vitariánska strava, výlučne bezmäsitá vegetariánska, výlučne vegánska bez mlieka, masla, syrov a vajec môže a má, ako uvidíme, vďaka svojej jednostrannosti, škodlivé následky.

Poznáte Ōtziho?

Ako sa stravoval a žil človek pred 5 000 rokmi?

Musíme si uvedomiť, ako sa stravovali a žili naši predkovia. Analýzy pri sekvenácii ľudského genómu potvrdzujú, že jednou z najvýznamnejších vlastností DNA je jej stálosť, vďaka čomu je najpresnejším, najdokonalejším indikátorom identity jedinca. Jedna mutácia jadrovej DNA za jeden milión rokov. Dnešný človek sa od doby kamennej prakticky nezmenil.
Dôkazom je kompletne zachovalá mŕtvola muža nájdená v zamrznutom, prakticky lyofilizovanom stave v alpskom ľadovci. Mŕtvola má podľa rádiouhlíkovej metódy 5320 rokov. Je najstarším predstaviteľom ľudského rodu z konca doby kamennej. Patrí do haploskupiny K1, ktorá sa doteraz vyskytuje južne od Álp. V iných častiach Európy je zriedkavosťou.

Ōtziho posledná večera

V tráviacom trakte tohto muža sa identifikovalo jeho posledné jedlo:

• pšenično-jačmenný chlieb z celozrnnej múky zomletej na kamennom žarnove a
• pečené jelenie mäso.

Náš predok nebol vitariánom a ani vegetariánom.

Ako vyzeral Ōtziho chrup?

Jedným z indikátorov kvality stravovania je stav chrupu. Tento asi 48-ročný muž mal kompletný chrup, bez jediného zubného kazu.
Mal vynikajúcu fyzickú kondíciu – v deň svojej smrti vystúpil z údolia, (kde naposledy podľa peľových zrniek jedol) do priesmyku Tisenjoch v nadmorskej výške 3120 m, pričom zvládol prevýšenie viac ako 2000 m.

Ako zomrel?

• Nezablúdil,
• nezomrel od hladu,
• vyčerpania,
• na podchladenie,
• na zápal pľúc,
• nedostal infarkt myokardu,
• nezomrel ani na zlyhanie srdca.

Muž z ľadovca bol zozadu, zákerne zastrelený.
Kamenný hrot šípu z pazúrika preletel cez jeho ľavú lopatku, prenikol pľúcami a v šírke 1,5 cm perforoval ľavú artériu subclaviu. Zomrel náhle v hemoragickom šoku.

Ak sa prizrieme na črty tváre spred 5320 rokov, nezisťujeme žiadne rozdiely v porovnaní so súčasníkmi. Na koži mal početné tetovania, nie okrasné, ale označujúce akupresúrne body na tlmenie bolesti. Výnimočná fyzická kondícia potvrdzuje výbornú výkonnosť srdcovocievneho systému. Posledné hodiny jeho života, a najmä zákerná smrť, pripomínajú súčasnosť. Odlišný je len spôsob prenasledovania a použitá smrteľná zbraň.

V čom sa líši dnešný muž od Ōtziho?

Už na prvý pohľad je jasné, v čom sa zásadne odlišuje dnešný 48-ročný muž už od svojho dávneho predchodcu – je to fyzická kondícia. Zdolať prevýšenie viac ako 2000 m za jeden deň, dnes dokáže len veľmi úzka skupina alpinistov. Zároveň máme návod, ako najjednoduchšie získať a udržať si fyzickú kondíciu. Je to chôdza v kopcovitom teréne, prípadne chôdza po schodoch. Zabudnite na výťah, choďte po schodoch.
Sila kolenných flexorov je rozhodujúca aj u pacientov s najťažšími formami srdcovej nedostatočnosti. Za minimálny počet krokov sa považuje 10 000/deň (asi 5-6 km). Tento počet krokov možno rozdeliť, napr. do 4 dávok v priebehu dňa, výborne po jedle, čím bránime postprandiálnej hyperglykémii. Výsostne dôležité je uskutočňovať túto aktivitu vonku, nie vo fitnes centre.

Slnko, voda a vitamín D

Časť slnečného UV žiarenia preniká aj vtedy, keď nie je celkom jasno a v našej pokožke – pokiaľ je odhalená a nenatretá krémom s vysokým UV filtrom, sa syntetizuje vitamín D3 .
Vitamín D3 je dôležitý nielen v detstve v boji s rachitídou, ale po celý ľudský život v prevencii a liečbe obávanej osteoporózy, pre normálnu funkciu imunity a podľa najnovších zistení aj na prevenciu srdcovocievnych chorôb, vysokého TK (zasahuje do systému RAAS) a zlepšuje inzulínovú rezistenciu. V letných horúčavách je optimálny čas pobytu na slnku ráno a neskoro popoludní. Pri jasnej oblohe postačuje denne asi 30 minút. Ľuďom so svetlou pokožkou postačí kratšia expozícia, u ľudí s tmavšou pokožkou je potrebný dlhší pobyt. Vekom schopnosť syntézy vitamínu D v koži klesá, preto je pre starších ľudí nevyhnutnosťou byť na čerstvom vzduchu každý deň. Staré príslovie – kam nechodí slnko, chodí lekár, sa stalo výsostne aktuálnym. Všetky ľudské príbytky sa budovali pri riekach a vodných zdrojoch.

Bez vody niet života. Naše telo obsahuje 60-65 % vody. Za bazálnych okolností je nevyhnutnosťou prijať 1,5-2,0 litre vody, nezávisle od pocitu smädu, vrátane polievok, ovocných štiav, kyslomliečnych nápojov, čaju a kávy. Mnoho ľudí pije málo. Zaťažuje si tak najdôležitejší orgán vnútorného prostredia – obličky. Pri zvýšenej telesnej teplote, horúčke, letných horúčavách, telesnej námahe, vracaní, hnačkách, pobyte vo vysokých nadmorských výškach, kde je suchý vzduch (lyžovanie na ľadovcoch), pobytoch v klimatizovaných priestoroch, je nevyhnutné príjem tekutín úmerne zvýšiť spolu s doplnením minerálnych látok.
Klasickým príznakom nedostatku tekutín sú:

• bolesti hlavy,
• pocity slabosti,
• vertigo

Pitná voda je ideálne tvrdá. Tvrdosť pitnej vody závisí od množstva rozpusteného vápnika a horčíka (pomer 3:1). Tieto minerály spolu s mierne kyslým pH (malé množstvo CO2 ) zabezpečujú „chuť vody“, zároveň umožňujú ľahšiu rozpustnosť ostatných zložiek potravy. Všetky tuhé zložky potravy sa musia pred vstrebaním rozpustiť. Tvrdá pitná voda má ochranný účinok pred srdcovocievnymi ochoreniami. Svedčia o tom epidemiologické štúdie a aj naša vlastná experimentálna práca.

Mäkká pitná voda sa vyskytuje v miestach s nerozpustnými horninami, akými je žula (u nás napr. vo Vysokých Tatrách). Mäkká pitná voda, aj keď je ideálne chladná, neuhasí smäd, chýba jej „chuť vody“. Pri umývaní rúk vzniká pocit prítomnosti mydla, mäkká voda sa hodí na umývanie a pranie, nie na pitie. Pri varení nevytvára vodný kameň. Vodný kameň je ochranou pred toxickými látkami. Zmäkčovače vody sú na úpravu pitnej vody nevhodné, najmä tam, kde vodovodná voda je ideálne tvrdá. Extrémom mäkkej vody je destilovaná voda, akýkoľvek nápoj (čaj, káva) pripravené v takejto vode majú nepríjemnú chuť.

Pokračovanie nabudúce, sledujte nás!

Kľúčové slová: výživa, nasýtené tuky, trans-formy mastných kyselín, vitamín D3 , ovocie a zelenina

Zdroj: prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., Kardiológia pre prax 2/2009

Prečítajte si tiež Zuzkin príbeh s rakovinou prsníka,

alebo Veronikin príbeh so sklerózou multiplex.