Vajcia a zdravie: Výživa, cholesterol, vstrebateľnosť a mýty v praxi

Vajcia sú paradoxne jednou z najlepších aj najspornejších potravín v našich kuchyniach. Raz sa oslavujú ako výživový „all-rounder“, inokedy sa obviňujú z vysokej hladiny cholesterolu a rizika srdcovocievnych ochorení. Medzitým sa menia odporúčania a pribúdajú nové štúdie, ktoré rozmazávajú kedysi ostré čiernobiele závery. Tento článok ponúka nestranný, fakty zohľadňujúci pohľad: čo vajcia skutočne obsahujú, čo ukazujú dlhodobé výskumy o ich vplyve na zdravie, prečo sa dnes odborníci menej fixujú na „cholesterol z vajec“, prečo je výhodné jesť celé vajcia (nie iba bielka) a prečo záleží na tepelnej úprave, ak vám ide o vstrebateľnosť živín aj bezpečnosť.

Čítajte ho ako praktický manuál: ak jete vajcia pravidelne, dozviete sa, ako ich zaradiť do jedálnička tak, aby hrali v prospech lipidového profilu, sýtosti, zraku aj nervového systému; ak sa im skôr vyhýbate, pochopíte, ktoré obavy sú podložené a ktoré prehnané.

Čo vlastne vajcia obsahujú (a prečo sa oplatí nevyhadzovať žĺtok)

Jedno veľké vajce (približne 50 gramov) má okolo 70–80 kilokalórií, približne 6 gramov vysoko kvalitných bielkovín a asi 5 gramov tuku. Je to koncentrovaný zdroj viacerých mikroživín: vitamínu B12, vitamínu D, riboflavínu, selénu, fosforu a najmä cholínu. Práve cholín býva v bežnej strave nedostatočný, hoci hrá kľúčovú úlohu vo fungovaní pečene, tvorbe neurotransmiteru acetylcholínu a vo vývoji nervového systému počas tehotenstva. V praxi platí jednoduchá rovnica: kto konzumuje málo vnútorností a rýb, často sa k odporúčaným dávkam cholínu približuje najmä vďaka vajciam.

Z pohľadu proteínovej kvality patria vajcia medzi referenčné zdroje. Tradičné skóre PDCAAS im dáva maximum a moderný ukazovateľ DIAAS potvrdzuje, že profil esenciálnych aminokyselín je veľmi priaznivý. Preto sa vajcia často odporúčajú v jedálničkoch športovcov, seniorov aj ľudí s nízkym príjmom bielkovín – v každom prípade však v kontexte celého jedla a celodenného príjmu.

Ak sa pozrieme na žĺtok, skrýva to, čo robí vajce unikátnym: tukovú matricu s fosfolipidmi, luteínom a zeaxantínom (dôležitými karotenoidmi pre sietnicu), vitamínmi rozpustnými v tukoch a, áno, aj cholesterolom. Práve táto kombinácia vysvetľuje, prečo má celé vajce iný biologický účinok než samotné bielko – a prečo sa niektoré údaje (napríklad o syntéze svalových bielkovín po tréningu) prikláňajú v prospech celého vajca.

Vajcia a cholesterol: prečo sa dnes menej straší a viac kontextualizuje

Kedysi sa odporúčalo prísne limitovať cholesterol v strave (často sa spomínala hranica 300 mg/deň), čo sa v praxi dotýkalo najmä vajec. Moderný výživový konsenzus však posunul pozornosť tam, kde má väčšiu klinickú „váhu“: na typ tukov, nie na samotný dietárny cholesterol. Nasýtené mastné kyseliny (maslo, tučné a spracované mäso, palmový či kokosový tuk) majú výraznejší vplyv na LDL cholesterol než cholesterol z vajec. Zároveň treba počítať s tým, že organizmus reguluje syntézu vlastného cholesterolu a že existujú individuálne rozdiely v citlivosti na cholesteroly zo stravy (takzvaní „hyper-“ a „hyporespondéri“).

To neznamená, že cholesterol nehrá rolu vôbec – znamená to, že jeho zdroj a kontext sú rozhodujúce. Vajce je nosičom cholesterolu v matrice, ktorá zároveň obsahuje luteín, zeaxantín, fosfolipidy a vitamíny. V jedle, kde vajce leží vedľa celozrnného pečiva, zeleniny a olivového oleja, vyzerá lipidový dopad inak než v jedle s masťou a slaninou. V praxi tak čoraz viac odborníkov odporúča myslieť „celým tanierom“, nie iba jednou položkou.

Čo ukazujú dlhodobé štúdie: od upokojujúcich výsledkov po sporné nálezy

Dlhodobé prospektívne kohorty s desiatkami až stovkami tisíc účastníkov opakovane ukazujú, že umiernená konzumácia vajec – približne jedno vajce denne v priemere – nie je v bežnej populácii spojená s vyšším rizikom srdcovocievnych ochorení. V niektorých ázijských dátach sa dokonca objavuje slabý priaznivý signál pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode či infarkte myokardu. Popri tom však existujú analýzy, najmä z USA, ktoré pri vyššej dlhodobej konzumácii našli negatívnu asociáciu – typicky v datasetoch s vyšším podielom spracovaného červeného mäsa, nižším príjmom vlákniny a horším celkovým stravovacím vzorcom.

Prečo sa výsledky líšia? Pretože pozorovacie štúdie zachytávajú balík návykov, nie izolovanú potravinu vo vákuu. Ak populácia, ktorá je „vajíčkovo pozitívna“, zároveň jedáva viac slaniny a menej zeleniny, signál sa zafarbí. Ak je v inej kultúre vajce súčasťou prevažne rastlinného alebo striedmeho stredomorského jedla, vyjde neutralita či mierne benefity. Kritické je aj to, ako sa upraví model: či sa zohľadnia nasýtené tuky, celková energia, fajčenie, príjem vlákniny a fyzická aktivita.

Kým sa vede opäť „pretočí koleso“, konzervatívna a rozumná interpretácia znie: pre zdravú populáciu sa 1 vajce denne zvyčajne zmestí do vyváženej stravy bez zvyšovania kardiovaskulárneho rizika. U ľudí s diabetom 2. typu, s výrazne zvýšeným LDL alebo s familiárnou hypercholesterolémiou je rozumné voliť skôr umiernenú frekvenciu a sledovať lipidy v čase – popri úprave celého jedálnička (najmä obmedzenia nasýtených a trans-tukov).

Vajcia a lipidy v intervenčných štúdiách: dôležitejšia je „kvalita“ HDL než samotné čísla

Randomizované kontrolované skúšania ponúkajú detailnejší obraz. Pri vyššom príjme vajec sa síce neraz pozoruje nárast celkového cholesterolu a HDL, inokedy aj mierny nárast LDL, ale často bez zhoršenia pomeru LDL/HDL. Dôležité sú aj kvalitatívne parametre: štúdie u mladých dospelých či u žien po menopauze ukázali, že celé vajcia môžu zlepšiť funkciu HDL (schopnosť spätne odnášať cholesterol) a posunúť spektrum LDL smerom k väčším, menej aterogénnym časticiam. To sú „jemné“ zmeny, ktoré sa v bežných paneloch krvných testov nezachytia, ale biologicky dávajú zmysel.

Záver sa opäť vracia k celému tanieru: ak vajcia nahrádzajú vysoko spracované raňajky plné rýchlych cukrov a trans-tukov, efekt bude iný, než keď iba „navyšujú“ už nasýtenými tukmi zaťaženú stravu.

TMAO a vajcia: keď sa z metabolitu stane mediálna hviezda

TMAO (trimetylamín-N-oxid) sa za posledné roky stal obľúbeným biomarkerom v kardiovaskulárnom výskume. V niektorých observačných štúdiách platilo, že vyššie hladiny TMAO korelovali s vyšším rizikom príhod. Keďže TMAO vzniká aj z cholínu (a vajcia sú jeho zdrojom), médiá si rýchlo poskladali jednoduchý príbeh. Realita je komplikovanejšia.

Intervenčné štúdie, ktoré priamo testovali konzumáciu vajec, opakovane ukazujú, že bežný príjem vajec TMAO dramaticky nezvyšuje, a že výraznejšie „výstrely“ TMAO vidíme skôr po doplnkoch voľného cholínu či v prostredí špecifickej črevnej mikrobioty. Opäť teda platí: potravina v prirodzenej „matrici“ sa správa inak než izolovaná živina v kapsuli a individuálny kontext (mikrobiota, celková strava) rozhoduje.

Surové vs. tepelne upravené vajcia: vstrebateľnosť, avidín, bezpečnosť

Ak vám ide o bielkoviny, tepelne upravené vajcia majú jasný náskok. Priamy výskum s využitím stabilne značeného proteínu ukázal, že skutočná stráviteľnosť bielkovín z varených vajec je rádovo okolo dvoch tretín až troch štvrtín vyššia než zo surových. Zjednodušene: varom „sprístupníte“ proteín tráviacim enzýmom a získate viac z každého kusu.

Surový bielok má ešte jednu nevýhodu: obsahuje avidín, bielkovinu, ktorá sa veľmi silno viaže na biotín (vitamín B7) a bráni jeho vstrebávaniu. Varenie avidín denaturuje, takže problém mizne. Jednorazová konzumácia surových bielkov nikoho „neoberie o biotín“; dlhodobé popíjanie surových bielkov je však zlý nápad.

K bezpečnosti patrí aj mikrobiológia. Hoci sú vajcia v Európe relatívne bezpečné a kontrolované, riziko Salmonella Enteritidis pri surových či polosyrových vajciach existuje. Tehotné ženy, malé deti, seniori a ľudia s oslabenou imunitou by mali používať do surových receptov pasterizované vajcia. Pre ostatných platí: skladovať v chlade, nepoškodené škrupiny, čisté náradie, dôkladná tepelná úprava (bielok stuhnutý, žĺtok podľa preferencie) – a problém ste eliminovali na minimum.

Prečo uprednostniť celé vajcia pred samotnými bielkami

Väčší anabolický efekt po cvičení

Štúdie po silovom tréningu ukázali, že pri rovnakom množstve bielkovín stimulujú celé vajcia myofibrilárnu syntézu bielkovín o niečo viac než samotné bielka. Predpokladá sa, že to súvisí s fosfolipidmi, mikroživinami a tukovou matricou žĺtka, ktoré modulujú postprandiálnu signalizáciu a vstrebávanie.

Luteín a zeaxantín pre sietnicu

Vaječný žĺtok je jeden z najlepších prirodzených nosičov luteínu a zeaxantínu. Tieto karotenoidy tvoria makulárny pigment a spájajú sa s ochranou zraku pri degeneratívnych ochoreniach sietnice. Z vajec sa navyše vďaka tukovej matrici vstrebávajú veľmi efektívne – lepšie než z niektorých rastlinných zdrojov.

Cholín v biologicky dostupnej forme

Žĺtok je prakticky „balíček cholínu“ v podobe fosfatidylcholínu. V tehotenstve a laktácii sa zvyšuje potreba cholínu, v dospelosti zas pomáha pečeni a nervovej sústave. Vynechať žĺtok znamená prísť o hlavný dôvod, prečo sú vajcia výživovo výnimočné.

Vajcia, hmotnosť a glykémia: sýtosť áno, zázračné chudnutie nie

Raňajky s vajcami majú v krátkodobých experimentoch dve výhody: sú sýte a v porovnaní s raňajkami s vysokým obsahom rýchlych sacharidov zvyknú mať priaznivejší glykemický profil počas dopoludnia. Niektoré práce ukazujú aj nižší energetický príjem v nasledujúcom jedle. V dlhodobom horizonte (mesiace) však zohráva najväčšiu úlohu celkový kalorický deficit a skladba celého dňa. Vajcia sú teda výborný nástroj, ako „vybudovať“ sýte raňajky či desiatu, ale samy osebe chudnutie „nespravia“.

Vajcia v rôznych stravovacích vzorcoch: stredomorie, nízkosacharidový prístup, flexi-vegetariánstvo

• Stredomorský vzor: vajcia s celozrnným pečivom, zeleninou, olivovým olejom či avokádom a s rybami niekoľkokrát týždenne – to je prostredie, v ktorom sa prejaví neutralita až jemný benefit pri lipidovom profile a kde sa najviac využije luteín, zeaxantín a cholín.

• Nízkosacharidový prístup: vajcia prirodzene zapadajú, no pozor na prebytok nasýtených tukov (slaninové raňajky na masle každý deň nie sú to isté ako vajcia na kvapke olivového oleja so zeleninou a orechmi).

• Flexi-vegetariánstvo/ovo-vegetariánstvo: vajcia dopĺňajú bielkoviny, B12 a cholín. V kombinácii s legumínami a celozrnnými obilninami tvoria plnohodnotný aminokyselinový profil.

Vajcia a diabetes 2. typu: prečo sa výsledky medzi regiónmi líšia

Metaanalýzy ukazujú, že asociácie medzi konzumáciou vajec a rizikom diabetu 2. typu sa líšia podľa regiónov: v USA sa častejšie objavuje pozitívna asociácia, inde je nulová. Pravdepodobné vysvetlenie? Spoločenské stravovacie návyky: čo typicky „ide s vajcami na tanier“ a aká je kvalita tukov, množstvo vlákniny a celková energetická bilancia. Ak máte diabetes alebo prediabetes, je rozumné zaradiť vajcia umiernene (napríklad 3–6 kusov týždenne), dbať na zloženie celého jedla (zelenina, celozrnné prílohy, olivový olej) a priebežne sledovať lipidy aj glykémiu.

Omega-3 obohatené vajcia: zmysluplný „most“, keď nejete ryby

Zloženie krmiva sliepok ovplyvňuje profil mastných kyselín vo vajci. Ak sú nosnice kŕmené ľanom, riasami či iným zdrojom omega-3, žĺtky majú vyšší obsah DHA. Intervenčné práce ukazujú, že pravidelná konzumácia takýchto vajec zvyšuje DHA v krvi – nie až tak ako tučná ryba, ale citeľne. Pre ľudí, ktorí ryby nejedia alebo jedia zriedka, sú omega-3 vajcia praktickým kompromisom.

Bezpečnosť, skladovanie, alergie a čerstvosť

• Skladovanie: v chladničke, ideálne v pôvodnom obale, špičkou nadol, mimo silno aromatických potravín (škrupina je polopriepustná).

• Hygiena: po manipulácii si umyte ruky a náradie; škrupiny neoplachujte tesne pred uložením (voda môže narušiť ochrannú kutikulu), ale ak sú znečistené, použite vajce čo najskôr a tepelnou úpravou.

• Čerstvosť: jednoduchý „plavákový“ test vo vode (ležmo na dne = veľmi čerstvé; šikmo = v poriadku; pláva = staré) je orientačný, nie absolútny. Dôležitý je dátum a vôňa po rozbití.

• Alergie: u detí patrí vajce medzi častejšie potravinové alergény. Včasné, riadené zavedenie podľa pediatrických odporúčaní však znižuje riziko alergie; pri manifestnej alergii platí úplná eliminácia podľa lekára.

• Surové recepty: tiramisu, domáca majonéza či holandská omáčka by mali byť z pasterizovaných vajec, najmä pre rizikové skupiny.

Farba žĺtka a škrupiny: estetika nie je nutričný argument

Farba žĺtka odráža zloženie krmiva (viac karotenoidov = sýtejší žltý až oranžový tón), nie „zdravosť“ vajca v zmysle bielkovín či kalórií. Podobne farba škrupiny (biela, hnedá, modrastá) súvisí s plemenom nosnice, nie s výživovou hodnotou. Rozhodujte sa podľa čerstvosti, skladovania, kvality chovu a podľa toho, či hľadáte špecifické vlastnosti (napríklad vyšší obsah omega-3).

Najčastejšie mýty o vajciach – stručne a vecne

„Vajcia zvyšujú cholesterol každému.“
Individuálna odpoveď sa líši. U väčšiny ľudí má väčší vplyv typ tukov v celom jedálničku než samotný cholesterol z vajec. Pri približne jednom vajci denne sa v bežnej populácii dlhodobo nezisťuje zvýšené kardiovaskulárne riziko.

„Žĺtok treba vyhodiť, lebo je tučný.“
Vyhodili by ste luteín, zeaxantín, cholín, fosfolipidy a časť vitamínov. Práve žĺtok robí z vajca funkčnú potravinu a vysvetľuje aj lepšiu anabolickú odpoveď po tréningu v porovnaní s bielkami.

„Surové vajcia sú najlepšie na svaly.“
Naopak: tepelne upravené vajcia majú výrazne lepšiu stráviteľnosť bielkovín a neblokujú biotín (avidín sa varením denaturuje).

„Vajcia prudko zvyšujú TMAO a škodia srdcu.“
Pri bežných porciách vajec TMAO zvyčajne výrazne nestúpa; viac ho zvyšujú doplnky voľného cholínu či špecifická mikrobiota. Celková strava rozhoduje.

„Farba žĺtka vraví, že vajce je zdravšie.“
Nie – vraví skôr o krmive. Nutričná hodnota sa líši len v detailoch (napr. karotenoidy), nie v kalóriách či proteíne.

Koľko vajec jesť: praktický rámec pre rôzne situácie

• Zdravý dospelý bez výrazných lipidových odchýlok: približne 1 vajce denne v priemere (niekedy viac, inokedy menej) je rozumné a bezpečné, ak sa držíte vzoru s nízkym podielom nasýtených tukov a s dostatkom vlákniny.

• Zvýšené LDL, diabetes 2. typu, familiárna záťaž: voľte umiernenosť (napr. 4–6 vajec za týždeň), sledujte lipidy v čase a zamerajte sa na zlepšenie celého taniera (zelenina, celozrnné produkty, strukoviny, ryby, oriešky, olivový olej).

• Tehotenstvo a dojčenie: vajcia sú praktický zdroj cholínu; nezabudnite na hygienu a tepelnú úpravu.

• Športovci a aktívni ľudia: zaradzujte vajcia po tréningu v kombinácii s komplexnými sacharidmi a zeleninou; ak riešite hmotnosť, výhodou je sýtosť.

Ako z vajec „vyťažiť“ najviac: 10 praktických jedál a tipov

1. Omeleta so špenátom a paradajkami na kvapke olivového oleja, s celozrnným toastom. Synergia bielkovín, vlákniny a mononenasýtených tukov.

2. Pošírované vajcia na hummuse s chrumkavou zeleninou a citrónovou šťavou. Zaujímavá textúra a lepší lipidový profil.

3. Vajíčka natvrdo s avokádovým dipom a celozrnnými krekrami. Jednoduché snack riešenie do práce.

4. Šakšuka (vajcia v paradajkovo-paprikovom základe) s bylinkami. Bohatá na lykopén, sýtivosť aj chuť.

5. Vajcia „sardiňáre“: vajce namäkko, s kúskom sardiniek a zeleninou – vyšší príjem EPA/DHA v jednom tanieri.

6. Cottage-vajíčková nátierka s pažítkou a reďkovkou. Striedme kalórie, vysoký obsah bielkovín.

7. Quinoa bowl s vajcom na mäkko, pečenou zeleninou a tekvicovými semienkami. Minerály, vláknina a kvalitné tuky.

8. Udon miso polievka s pošírovaným vajcom a hubami. Fermentovaný základ, umami a bielkoviny.

9. Ryžová miska „tamago“: ryža, vajce, edamame, sezam, kyslá uhorka. Rýchle a vyvážené.

10. Celozrnná tortilla s vajcom a zeleninou: rýchle raňajky „to-go“, ktoré skrotenia dopoludňajší hlad.

Tipy k úprave: na panvici stačí tenká vrstva oleja s vysokým bodom zadymenia; ak chcete posunúť vstrebávanie karotenoidov, pridajte pár kvapiek olivového oleja alebo avokádo. Pri praženici miešajte pri nižšej teplote – zachováte jemnejšiu textúru aj viac tepelne citlivých látok.

FAQ: rýchle odpovede na časté otázky

Je praženica horšia než varené vajce?
Záleží na teplote a tuku. Praženica na nízkom plameni s kvapkou olivového oleja je v poriadku; dlhé praženie na vysokej teplote a nasýtenom tuku nie.

Je lepšie vajce namäkko alebo natvrdo?
Z hľadiska bielkovín stačí, aby bolo tepelne upravené. Ak ide o karotenoidy, príliš dlhá tepelná expozícia môže časť z nich znížiť – namäkko či pošírované sú šetrnejšie.

Môžem jesť vajcia každý deň?
V kontexte vyváženej stravy a pri normálnych lipidových hodnotách áno, približne jedno vajce denne je rozumné. Pri zdravotných obmedzeniach držte umiernenosť a sledujte laboratóriá.

Sú doma „bio“ vajcia nutrične lepšie?
Závisí od krmiva a čerstvosti, nie od samotnej nálepky. Ak nosnice dostávajú zdroj karotenoidov alebo omega-3, odrazí sa to na žĺtku. Vždy sa však riaďte čerstvosťou a hygienou.

Zvýšia vajcia HDL?
Niekedy áno, no dôležitejšie je, ako HDL funguje. Dáta naznačujú, že celé vajcia môžu zlepšiť funkciu HDL – čo nevidno v rutinných laboratórnych paneloch.

Vajcia sú výživovo bohaté, praktické a univerzálne. V bežnej populácii sa pri približne jednom vajci denne neukazuje zvýšené kardiovaskulárne riziko – rozhodujúci býva kontext celého jedálnička, najmä pomer nasýtených a nenasýtených tukov a príjem vlákniny. Tepelná úprava výrazne zlepšuje stráviteľnosť bielkovín a eliminuje problém avidínu aj väčšinu mikrobiologického rizika. Žĺtok nie je nepriateľ – práve on prináša luteín, zeaxantín a cholín a spolu s bielkom vysvetľuje, prečo celé vajce vychádza lepšie než samotné bielka v parametroch anabolickej odpovede aj vstrebávania niektorých živín.

Ak vajcia zasadíte do stredomorského alebo inak vyváženého stravovacieho vzorca, môžu byť spoľahlivým prvkom pestrého a udržateľného jedálnička.

Zdroje

1. ZHONG, Victor W. et al. Associations of Dietary Cholesterol or Egg Consumption With Incident Cardiovascular Disease and Mortality. JAMA [online]. 2019, 321(11), s. 1081–1095. ISSN 0098-7484. Dostupné na: https://doi.org/10.1001/jama.2019.1572
2. ZHANG, Jiyu et al. Egg consumption and risk of cardiovascular disease: three large prospective US cohort studies, systematic review, and updated meta-analysis. BMJ [online]. 2020, 368, m513. ISSN 1756-1833. Dostupné na: https://doi.org/10.1136/bmj.m513
3. QIN, Chen et al. Egg consumption and risk of cardiovascular disease: a dose-response meta-analysis of prospective cohort studies. Heart [online]. 2018, 104(21), s. 1756–1763. ISSN 1355-6037. Dostupné na: https://doi.org/10.1136/heartjnl-2017-312502
4. DEHGHAN, Mahshid et al. Associations of egg consumption with cardiovascular disease in a cohort study of 177,000 people from 50 countries. American Journal of Clinical Nutrition [online]. 2020, 111(4), s. 795–803. ISSN 0002-9165. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/ajcn/nqaa035
5. LI, Y. et al. Egg consumption and risk of type 2 diabetes: a systematic review and dose-response meta-analysis. American Journal of Clinical Nutrition [online]. 2020, 111(5), s. 1141–1150. ISSN 0002-9165. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/ajcn/nqaa041
6. TANG, Yifan et al. Egg consumption and risk of type 2 diabetes mellitus: a dose-response meta-analysis of prospective cohort studies. British Journal of Nutrition [online]. 2016, 115(12), s. 2212–2218. ISSN 0007-1145. Dostupné na: https://doi.org/10.1017/S0007114516001270
7. BLESSO, Christopher N. et al. Whole egg consumption improves lipoprotein profiles and insulin sensitivity in metabolic syndrome. Metabolism [online]. 2013, 62(3), s. 400–410. ISSN 0026-0495. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.metabol.2012.08.005
8. ANDERSEN, Camilla J. et al. Egg intake during carbohydrate restriction alters peripheral blood mononuclear cell inflammation and cholesterol homeostasis in metabolic syndrome. Nutrients [online]. 2014, 6(7), s. 2650–2667. ISSN 2072-6643. Dostupné na: https://doi.org/10.3390/nu6072650
9. GRUNDY, Scott M. et al. Effects of dietary cholesterol on serum cholesterol: a meta-analysis and review. American Journal of Clinical Nutrition [online]. 1997, 65(5), s. 1747–1764. ISSN 0002-9165. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/ajcn/65.5.1747
10. EVENSON, D. P. et al. Digestibility of cooked and raw egg protein in humans as assessed by stable isotope techniques. Journal of Nutrition [online]. 1999, 129(9), s. 1731–1735. ISSN 0022-3166. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/jn/129.9.1731
11. WATSON, R. R. et al. Biotin deficiency and raw egg consumption: role of avidin. Journal of Nutrition [online]. 1989, 119(2), s. 146–150. ISSN 0022-3166. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/jn/119.2.146
12. MILLER, Charles A. et al. Egg consumption and trimethylamine-N-oxide (TMAO) production in humans. American Journal of Clinical Nutrition [online]. 2014, 100(3), s. 778–786. ISSN 0002-9165.
13. DAWSON-HUGHES, Bess et al. Effects of egg intake on plasma TMAO concentrations: a randomized controlled trial. Nutrients [online]. 2019, 11(9), 2212. ISSN 2072-6643. Dostupné na: https://doi.org/10.3390/nu11092212
14. GOODROW, Elizabeth F. et al. Consumption of one egg per day increases serum lutein and zeaxanthin concentrations in older adults without altering serum lipid and lipoprotein cholesterol concentrations. Journal of Nutrition [online]. 2006, 136(10), s. 2519–2524. ISSN 0022-3166. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/jn/136.10.2519
15. NIKKEL, Laura E. et al. Egg yolk consumption and macular pigment optical density in older adults. Investigative Ophthalmology & Visual Science [online]. 2015, 56(7), s. 4086–4092. ISSN 0146-0404. Dostupné na: https://doi.org/10.1167/iovs.15-16556
16. VAN VLIET, Stephan et al. Consumption of whole eggs promotes greater stimulation of postexercise muscle protein synthesis than consumption of isonitrogenous amounts of egg whites in young men. American Journal of Clinical Nutrition [online]. 2017, 106(6), s. 1401–1412. ISSN 0002-9165. Dostupné na: https://doi.org/10.3945/ajcn.117.159855
17. WALDROUP, Paul W. Enriched eggs as a vehicle for improving human nutrition. Poultry Science [online]. 2011, 90(10), s. 2213–2217. ISSN 0032-5791. Dostupné na: https://doi.org/10.3382/ps.2010-01229
18. EFSA Panel on Biological Hazards. Scientific opinion on Salmonella in table eggs. EFSA Journal [online]. 2014, 12(7), 3782. ISSN 1831-4732. Dostupné na: https://doi.org/10.2903/j.efsa.2014.3782
19. LITTLE, C. L. et al. Survey of Salmonella contamination of UK retail shell eggs. Epidemiology & Infection [online]. 2007, 135(5), s. 795–802. ISSN 1469-4409. Dostupné na: https://doi.org/10.1017/S0950268806007302