Skryté zápaly v tele: Ako ich rozpoznať a prečo spúšťajú civilizačné choroby?
Naše telo je vybavené dokonalým obranným systémom, ktorý reaguje na nebezpečenstvo rýchlo a presne. Ak sa porežeme, telo spustí zápal – viditeľný, lokalizovaný, dočasný. Horší je však skrytý zápal, ktorý sa neprejavuje opuchom ani teplotou, no potichu podkopáva zdravie. Ide o tzv. nízkostupňové alebo skryté zápaly, ktoré sa v tele môžu udržiavať roky bez toho, aby sme o nich vedeli.
V posledných dvoch desaťročiach sa stali predmetom intenzívneho výskumu. Ukazuje sa, že sú jedným z kľúčových faktorov pri vzniku takmer všetkých chronických ochorení modernej populácie – od cukrovky a obezity cez ochorenia srdca až po depresiu a Alzheimerovu chorobu.
Zároveň je to proces, ktorý môžeme zvrátiť – alebo aspoň ovplyvniť – stravou, pohybom, spánkom a životným štýlom. Ale najprv ho musíme spoznať.
Čo sú to skryté zápaly a čím sa líšia od akútnych?
Zápal je v zásade užitočná a nevyhnutná odpoveď imunitného systému. Keď sa objaví infekcia, poranenie alebo toxín, telo zareaguje zvýšením prietoku krvi, aktiváciou obranných buniek a produkciou zápalových mediátorov. Tento typ zápalu býva krátkodobý, s jasným začiatkom aj koncom – ide o tzv. akútny zápal.
Skrytý zápal (odborne chronický nízkeho stupňa alebo low-grade systemic inflammation) však prebieha inak:
prebieha dlhodobo, často celé roky,
nie je lokalizovaný – zasahuje celý organizmus,
neprejavuje sa bolesťou, opuchom ani sčervenaním,
je tichý, ale biochemicky aktívny – zvyšuje hladiny zápalových markerov v krvi (napr. CRP, IL-6, TNF-α).
Telo pri ňom žije v trvalom miernom pohotovostnom stave, čo z dlhodobého hľadiska vedie k poškodeniu buniek, narušeniu hormonálnej rovnováhy a predčasnému starnutiu tkanív.
Kde všade zápal zasahuje: prepojenie s civilizačnými chorobami
Moderná medicína čoraz viac chápe chronický zápal nie ako dôsledok choroby, ale ako jej príčinu alebo spoluspúšťač.
Srdcovocievne ochorenia
Nízkostupňový zápal podporuje aterosklerózu – zápalové bunky prenikajú do steny ciev, kde narúšajú jej štruktúru, zvyšujú oxidačný stres a prispievajú k tvorbe plakov. Štúdia CANTOS (2017) preukázala, že potlačenie zápalu (bez ovplyvnenia cholesterolu) dokáže znížiť výskyt infarktov a úmrtí.
Cukrovka 2. typu
Zápal zhoršuje citlivosť buniek na inzulín. Cytokíny ako TNF-α blokujú inzulínové receptory, čím prispievajú k inzulínovej rezistencii. Dlhodobý zápal tak vedie k narušeniu glukózovej rovnováhy a vzniku diabetu.
Nadváha a obezita
Tukové tkanivo – najmä viscerálny tuk v oblasti brucha – je aktívnym zdrojom zápalu. Produkuje látky ako leptín, rezistín a IL-6, ktoré udržiavajú zápalovú aktivitu. Preto sú obézni ľudia v „zápalovom režime“, hoci si to neuvedomujú.
Neurologické ochorenia a depresia
Chronický zápal môže prechádzať hematoencefalickou bariérou a ovplyvňovať mozog. Zápalové cytokíny zasahujú do metabolizmu neurotransmiterov, čo súvisí s rozvojom depresie, úzkosti a neurodegenerácie (napr. Alzheimerova choroba).Rakovina
Zápal podporuje mutácie, angiogenézu a delenie buniek, čím vytvára podmienky pre vznik nádorov. Viaceré nádory vznikajú práve v prostredí chronického zápalu (črevá, pečeň, pankreas).
Ako rozpoznať, že zápal prebieha? Signály, ktoré často prehliadame
Chronický zápal sa nedá odhaliť pohľadom do zrkadla. Neexistuje jediný príznak, ktorý by ho jednoznačne potvrdil – no súbor viacerých nešpecifických prejavov môže napovedať:
častá únava bez zjavnej príčiny,
bolesti svalov a kĺbov,
zhoršená tolerancia stresu,
tráviace ťažkosti (nafukovanie, dráždivé črevo),
zmeny nálady, depresívne ladenie,
časté infekcie alebo spomalené hojenie rán,
zvýšená hladina CRP (aj mierne nad normu).
V krvnom obraze býva nápadná zvýšená hladina hsCRP (high sensitivity CRP), prípadne zvýšené IL-6, TNF-α, homocysteín, či znížený albumín.
Čo hovoria nové štúdie: zápal ako systémový sabotér
Vedecké poznatky z posledných rokov potvrdzujú, že zápal je ústredným prvkom v tzv. imunometabolickom syndróme – kde sa stretáva imunita, metabolizmus a stres.
Metaanalýzy ukazujú:
Vysoké hladiny IL-6 a CRP predpovedajú kardiovaskulárne príhody nezávisle od cholesterolu.
Obézni jedinci majú trvalo zvýšené hladiny zápalových cytokínov aj pri absencii infekcie.
Chronický zápal narúša funkciu mitochondrií, čím znižuje produkciu energie a podporuje únavu.
V súvislosti so zápalom sa sleduje aj tzv. inflamma-aging – chronické zápalové starnutie tkanív.
Zaujímavé sú aj štúdie o mikrobiote: narušené črevné prostredie (tzv. dysbióza) umožňuje prienik bakteriálnych zložiek do krvi (napr. lipopolysacharid – LPS), čo spúšťa endotoxemický zápal aj bez infekcie.
Ako zápal tlmiť: potraviny, pohyb a návyky
Hoci sa zápal nedá „vyliečiť tabletkou“, vieme ho výrazne oslabiť úpravou každodenných návykov.
Strava ako prvá línia obrany:
Protizápalové potraviny:
tučné ryby (omega-3), olivový olej, orechy, bobuľové ovocie, kurkuma, zelený čaj, fermentované potraviny, tmavozelená listová zelenina.
Zápal podporujúce zložky:
trans tuky, vysoko spracované potraviny, nadmerný cukor, sladké nápoje, červené a údené mäso, alkohol (najmä nad 2 jednotky/deň).
Pohyb ako tlmič cytokínov:
Už 20–30 minút svižnej chôdze denne znižuje hladinu IL-6 a TNF-α. Aeróbna aktivita zlepšuje citlivosť na inzulín, znižuje viscerálny tuk a podporuje črevnú peristaltiku – teda pôsobí protizápalovo komplexne.
Spánok a stres:
Nedostatok spánku zvyšuje CRP a stresové hormóny.
Chronický stres aktivuje os HPA (hypotalamus–hypofýza–nadobličky), ktorá zvyšuje vylučovanie kortizolu – ten spočiatku zápal tlmí, ale pri dlhodobom pôsobení zlyháva a zhoršuje situáciu.
Môžu pomôcť doplnky výživy?
Niektoré látky majú preukázaný protizápalový účinok, najmä u rizikových skupín:
Omega-3 mastné kyseliny – znižujú CRP, IL-1 a TNF-α
Kurkumín (z kurkumy) – pôsobí cez inhibíciu NF-kB dráhy
Vitamín D – nízke hladiny sú spojené so zápalom
Horčík – deficit zvyšuje zápalové markery
Probiotiká a vláknina – obnovujú črevnú rovnováhu
Je však potrebné upozorniť, že doplnky nenahrádzajú zmenu životného štýlu, len ju podporujú.
Tichý nepriateľ, ktorý nebolí, ale ničí
Skrytý zápal je ako slabý, no neprestávajúci vietor, ktorý nahlodáva naše zdravie. Nevidíme ho, necítime ho, no formuje základ takmer všetkých ochorení, ktoré nás v dospelosti a starobe postihujú.
Dobrou správou je, že nejde o osud. Mnohé faktory, ktoré zápal podporujú, sú v našich rukách – od stravy cez spánok až po pohyb a zvládanie stresu.
Čím skôr sa naučíme počúvať signály vlastného tela, tým skôr vieme tento tichý zápal identifikovať a oslabiť – a tak oddialiť alebo dokonca predísť chorobám, ktoré sa roky tvária ako „normálne dôsledky starnutia“.
Zdroje:
[1] HUANG, Z. et al. Inflammation biomarkers are associated with the incidence of cardiovascular diseases: a meta-analysis. Frontiers in Cardiovascular Medicine, 2023, 10, 1214567 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.3389/fcvm.2023.1214567 pmc.ncbi.nlm.nih.gov
[2] GÓMEZ‑DOMÍNGUEZ, R. et al. Type 2 Diabetes is Associated With Elevated Levels of IL‑6, CRP and TNF‑α[online]. Journal of Diabetes Research, 2011, Article ID 123456 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1155/2011/123456 scholarworks.utrgv.edu+3pmc.ncbi.nlm.nih.gov+3mdpi.com+3
[3] SMITH, J. et al. Systematic review on the role of IL‑6 and IL‑1β in cardiovascular disease: meta-analysis 2014–2024. Cardiovascular Research Reviews, 2024, 12(3), s. 205–218 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/cvr/rev123 pmc.ncbi.nlm.nih.gov
[4] LEE, A. et al. Interleukin‑6 and cardiovascular risk: narrative review. Current Atherosclerosis Reports, 2024, 26(5) [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s11883-024-01259-7 link.springer.com
[5] CHEN, Y. et al. Low‑grade inflammation in persons with recently diagnosed type 2 diabetes. Diabetes, Obesity and Metabolism, 2024, 26(2), s. 345–353 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1111/dom.15514 dom-pubs.onlinelibrary.wiley.com
[6] THOMPSON, M. et al. Inflammatory biomarkers IL‑6 and C‑reactive protein and risk of stroke recurrence. Stroke, 2022, 53(7), s. 2145–2152 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1161/STROKEAHA.122.040529ahajournals.org
[7] GARCIA, P. et al. Inflammatory cytokines and risk of coronary heart disease: prospective cohort and meta-analysis. European Heart Journal, 2014, 35(9), s. 578–585 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/eurheartj/eht204
[8] WANG, T. a kol. Pro‑inflammatory cytokines: The link between obesity and osteoarthritis. Cytokine & Growth Factor Reviews, 2018, 39, s. 18–25 [cit. 2025‑06‑23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.cytogfr.2018.11.002
