Sekundárna prevencia po infarkte myokardu
Kardiovaskulárne aterosklerotické choroby sú hlavnou príčinou smrti v industrializovaných a rozvojových krajinách. Stratégie prevencie akútnych koronárnych príhod a ich následkov patria medzi prioritné medicínske problematiky.
Ischemická choroba srdca – ICHS
Ischemická choroba srdca podmienená koronárnou aterosklerózou je chronické systémové ochorenie arteriálneho riečiska. Infarkt myokardu (IM) predstavuje jednu z jej klinických manifestácií a je indikátorom vysoko trombogénneho prostredia v cievnom riečisku.
Koronárna choroba
Ischemická choroba srdca (ICHS), je chorobou koronárneho riečiska, ktorá má rôznu klinickú prezentáciu.
Prítomnosť aterosklerotického plaku môže byť asymptomatická. Progresia plaku vedie často k symptomatológii viazanej stabilne na určitý stupeň záťaže. Túto formu označujeme – stabilná ICHS. Dysrupcia, erózia nestabilného aterosklerotického plaku vedie k aterotrombóze, ktorá sa klinicky prejavuje akútnym koronárnym syndrómom (infarkt myokardu, nestabilná angína pectoris). Koronárne postihnutie u jedného pacienta može mať stabilné aj nestabilné plaky. Nie je správne vnímať koronárnu chorobu metafyzicky. Naopak, postihnutie koronárneho riečiska sa mení, aterosklerotické plaky, ktoré sú stabilné, prechádzajú do nestability, a naopak. Je dôležité si uvedomiť, že s časom po IM koronárna choroba neustupuje, nevylieči sa.
Ak ste mali infarkt, hrozí vám aj mozgová príhoda
Cieľom liečby je spomaliť progresiu choroby a stabilizovať aterosklerotické plaky, aby sme predchádzali ďalším aterotrombotickým príhodám s ich katastrofálnymi následkami. Pretože ide o systémové postihnutie arteriálneho kardiovaskulárneho riečiska, majú pacienti po infarkte myokardu významne vyššiu pravdepodobnosť cievnej mozgovej príchody a končatinovej ischémie.
Spôsob, akým človek reaguje na ďalší priebeh ochorenia – uzdravenia, závisí od veľmi dobre známych faktorov:
- fajčenie,
- diabetes,
- hypertenzia,
- dyslipidémia a samozrejme
- genetická predispozícia.
Koronárna choroba je v pravom slova zmysle chronická systémová choroba a pacient, ktorý ju má, musí byť liečený intenzitou, ktorá je úmerná jeho rizikovosti.
Ako dlho pretrváva riziko ďalšej veľkej kardiovaskulárnej príhody (mace – major adverse cardiovascular event) po infarkte myokardu
Retrospektívna analýza rozsiahleho švédskeho registra, zahŕňajúca súbor 108 315 pacientov po prvom IM ukázala, že jeden z piatich pacientov mal v priebehu prvého roka po prepustení novú MACE.
Pacienti, ktorí prežili prvý rok bez kardiovaskulárnej príhody, mali v nasledujúcich rokoch vysoké riziko novej príhody, ktorá sa vyskytla opäť u jedného z piatich (20 %). Kumulatívny výskyt nových MACEs časom stúpa, čo podčiarkuje nutnosť doživotnej sekundárnej prevencie a kontroly rizikových faktorov po IM. Intenzita liečby v rámci sekundárnej prevencie musí rešpektovať prítomnosť ochorení, ktoré zvyšujú kardiovaskulárne riziko.
Aká by mala byť doživotná liečba?
Antitrombotická liečba má byť doživotnou súčasťou terapie pacientov po infarkte myokardu.
Sila a rozsah relevantných dôkazov a množstvo dostupných liekov umožňujú individuálne nastavenie intenzity liečby podľa prítomnosti rizikových faktorov ischémie a krvácania. Veľmi dôležité je pravidelné prehodnotenie týchto rizík pri kontrolách pacientov. Vedenie antitrombotickej liečby po infarkte myokardu zásadne ovplyvňuje prognózu chorých. Dobre vedená antitrombotická liečba minimalizuje nielen riziko výskytu nových MACE, ale aj krvácavých komplikácií, a tým zvyšuje adherenciu k liečbe, čo je základným predpokladom jej dlhodobej efektivity.
Zdroj: časopis Kardiológia pre prax 1/2020, prof. MUDr. Zuzana Moťovská, Ph.D., FESC
