Obezita ako problém 21.storočia
Obezita je pandemické, civilizačné, masové ochorenie, ktoré sa prejavuje hlavne cez ňou podmienené stúpanie inzulínovej rezistencie čo je vlastne odmietanie pankreatického hormónu zabezpečujúci prenos glukózy do buniek a teda prívod energie a v akcelerácii procesu aterotrombogenézy.
V expandovanom brušnom tukovom tkanive u androidne obéznych a teda s postavou tvaru jablka sa rozohráva orchester procesov tvorby (adiponektínu, leptínu, rezistínu, cytokínov- hormóny a zápalové látky ), modifikácie (steroidné hormóny), či ukladaniu početných hormonálno- regulačných signálov.
Dokumentuje to, že tukové tkanivo je nielen pasívne skladište energetických zásob, ale veľmi aktívne tkanivo v produkovaní energie. Tukové tkanivo sa podieľa na vzniku a modifikácii početných fenoménov metabolického syndrómu (inzulínovej rezistencie, hypertenzie, dyslipoproteinémie, DM 2, na vzniku nadmerného ochlpenia s poruchami cyklu).
Obezita potom dominuje spolu s inými ochoreniami v pozadí etiopatogenézy fenoménov metabolického syndrómu a následných kardiovaskulárnych chorôb, ktoré sú u nás stále hlavnou príčinou morbidity, invalidity a mortality.
Leptín, patologický problém priberania
Leptín je tzv. hormón štíhlosti., ktorý sa začne vylučovať po prijatí potravy a navodzuje pocit nasýtenia. Je produkovaný tukovými bunkami a teda ide o úmeru s množstvom tukového tkaniva. U obéznych sú hladiny leptínu oproti neobéznym zvýšené a klesajú až po redukcii váhy. Tým , že sú tieto hladiny vyššie, vytvára sa proti nemu rezistencia a teda ak obézny pacient prijme potravu, leptín na neho nemá účinok a stále pociťuje hlad. Hladiny leptínu klesajú aj pri hladovaní pričom tento stav pretrváva zhruba ďalšie 4 hodiny. Toto vylučovanie je spojené aj s cirkadiálnym rytmom s vrcholom po polnoci a dopoludnia medzi 10-12 hodinou.
Rozdiel medzi primárnou a sekundárnou obezitou
Primárna obezita je etiologický komplexný syndróm, ktorý môže byť podmienený genetickou predispozíciou, získanými faktormi vonkajšieho prostredia a teda stravovanie, vrátane psychických a sociálnych problémov. Hlavným faktorom vzniku obezity je nepomer medzi energetickým príjmom a výdajom.
Ďalším predispozičným faktorom je aj spôsob výživy v rannom detstve, kedy by sa mal stabilizovať počet tukových buniek.
Sekundárna obezita je sprevádzaná niektorými endokrinnými ochoreniami a hypotalamickými poruchami, ktoré zasahujú do lipidového a energetického metabolizmu a do centrálnej regulácie príjmu potravy. Najčastejšie pridružené ochorenia sú hypotyreóza a priberanie, Cushingov syndróm s býčou šijou, hypoglykémie.
Základné parametre pre určenie obezity
1.Pre zistenie obezity u pacienta využívame tzv. Brocov index v %:
((telesná hmotnosť (kg) : (telesná výška (cm) – 100) ) x 100
Pri tomto vzorci je ideálne číslo pre ženy v rozmedzí ± 15% a u mužov v rozmedzí ± 10%. Vyššie hodnoty poukazujú na nadmernú hmotnosť, naopak, nižšie hodnoty sa hodnotia ako chudosť.
2.Druhým spôsobom na zistenie nadváhy je Body mass index BMI: telesná hmotnosť (kg) : telesná výška (m2)
Hodnoty: menej ako 18,5 = podvýživa
18,5 – 24,9 = norma
25 – 29,9 = nadhmotnosť
30 a viac = obezita
Potraviny pre udržanie adekvátnej hmotnosti
Denný príjem potravy je u každého človeka iný. Závisí to od váhy a výšky, avšak pre každého platí, že ak príjmeme určité množstvo energie v podobe jedla, musíme zo seba aj energiu vydať v podobe pohybu. Nato aby sme určili, ktoré potraviny sú tie správne existuje mnoho rozdelení, no základ je prijať 10-15% bielkovín z denného energetického príjmu. Jedným z hlavných zdrojov energie sú sacharidy, preto z celkového denného príjmu by mali tvoriť 60-64%. Tuky sú výživou s najvyššou energetickou hodnotou a ich odporúčané zastúpenie v strave je 25-30%.
Ako vhodné potraviny s veľkým množstvom bielkovín uvádzame hlavne živočíšne produkty ako sú mlieko, mliečne výrobky, syry a vajcia. Medzi tie rastlinné zdroje zaraďujeme sóju a ďalšie strukoviny, obilniny a orechy.
Hlavným prínosným zdrojom sacharidov sú viaceré potraviny nakoľko ich rozdelenie je obšírne. Z monosacharidov to sú sladké ovocia ako je hrozno alebo banán. Pre polysacharidy budeme konzumovať obilniny, strukoviny a zemiaky, keďže obsahujú najviac škrobu. Okrem toho nezaškodí dať si niečo nezdravé v podobe sladkostí v adekvátnej dávke, ktoré nám do tela prinesú disacharidy.
Pre tuky platí, že by sa mali prijímať, tak ako zo živočíšnych, tak aj z rastlinných zdrojov a to sú rastlinné oleje, orechy a semená olejnatých plodín, masť, mäsové výrobky.
Prídavná literatúra: Emanuel Nečas- Patologická fyziologie orgánových systému
Daniela Ostatníková a kol.- Základy lekárskej fyziológie
