„Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom.“
Hyppokrates:
„Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom.“
Ján Babilon, rodák z Radvane, vydal v Budapešti v roku 1870 prvú kuchársku knihu v slovenskej reči. Pracoval na nej vyše 20 rokov a kniha obsahuje viac ako 1 500 receptov. V predhovore sa vyjadril, prečo sa pre tento čin rozhodol, veď práca bola veľmi náročná, nemal sa s čím porovnávať a musel od základu vytvárať slovenskú kulinársku nomenklatúru.
Zdôraznil, že všetky veľké národy takéto knihy majú, lebo si uvedomujú, že zdravie obyvateľstva závisí na prvom mieste od zdravého pokrmu.
Írečité je jeho vyjadrenie, čo je dobré jedlo – „Tak ako sa nedá obieliť plátno blatom, nedá sa nekvalitným jedlom obživiť telo.“
Nadčasovosť tohto výroku vyniká práve v súčasnosti, keď sú nám nástojčivou reklamou vnucované lákavo zabalené potraviny často veľmi nízkej až odpadovej kvality (junk food), ktoré priamo poškodzujú zdravie.
To, s čím bojujeme a čo nám skracuje život
Ateroskleróza
V súčasnosti prevládajúcim názorom je ten, že proces aterosklerózy ma viaceré charakteristické rysy zápalu. Svedčia o tom niektoré ukazovatele zápalovej aktivity, napríklad hladina CRP (c-reaktívny proteín), ktorá môže slúžiť ako ukazovateľ stupňa aktivity zápalu, ale aj prognózy chorobného procesu. Zápal postihuje vnútornú výstelku cievnej steny, ktorú nazývame endotel. Endotel tvorí jediná vrstva buniek, ktoré sú schopné pokryť plochu futbalového ihriska (> 400 m2) a má hmotnosť 1,5 kg.
Samotný vznik procesu aterosklerózy podmieňujú tzv. rizikové faktory – poznáme ich vďaka Framinghamskej srdcovej štúdii:
- vysoký krvný tlak,
- fajčenie,
- narušený pomer medzi jednotlivými tukovými zložkami krvi,
- cukrovka,
- znížená funkcia štítnej žľazy,
- viaceré škodlivé zložky potravy,
- nedostatok vláknin,
- nedostatok prirodzených vitamínov,
- nedostatok antioxidantov,
- čoraz závažnejší nedostatok pohybu,
- nočného spánku,
- drogy,
- vrodený sklon k ochoreniam srdca a ciev,
- stres.
Tieto faktory rôznymi spôsobmi v rôznom vzájomnom pomere potenciujú prestup buniek zápalu (leukocytov) a cudzorodých látok do cievnej steny. Vytvárajú sa tak základné štrukturálne zmeny cievnej steny typické pre aterosklerózu:
- atere: kaša, ukladanie kašovitých tukových hmôt a zmnoženie hladkých svalových buniek v subendotelovej vrstve cievnej steny,
- skleros: tvrdý, zmnoženie väziva, až napokon ukladanie soli vápnika.
Tieto zmeny ovplyvňujú aj reaktibilitu cievnej steny, najmä spomínanú schopnosť rozšíriť cievny priesvit a pohotovo, primerane veľkosti záťaže, zlepšiť prekrvenie cieľových organov (vazodilatáciu podmienenú endotelom). Mení sa pomer intima/ media, cievna stena sa stáva tvrdou, nepoddajnou.
Všetkého troška – náhla smrť
Často zaužívané „troška ti neuškodí“ je veľký sebaklam. Tak ako na každý deň sa nám ujde trocha stresu, trocha nezdravého jedla, trocha alkoholu, trocha nepohybu, ….. tak si z týchto rizikových faktorov vyskladáme civilizačné ochorenia.
Ateroskleróza vzniká a vyvíja sa veľmi pozvoľna, nenápadne, celé roky, ale komplikácie aterosklerózy spôsobené najčastejšie náhlym vznikom krvných zrazenín (trombov), ktoré úplne alebo čiastočne uzavrú cievny priesvit, a tým prerušia zásobovanie kyslíkom a živinami do príslušného orgánu a zároveň zhoršia odsun splodín látkovej premeny, ktoré sú dominantne kyslej povahy a spôsobujú vnútrobunkovú acidózu (prekyslenie), čím sa poškodenie tkanív završuje. Opísané komplikujúce procesy sú často otázkou dramatických minút a sekúnd.
Udierajú náhle, nečakane, často v spánku alebo nadránom.
Tak vznikajú:
- infarkty srdcového svalu,
- obraz srdcovej nedostatočnosti alebo mozgovej porážky,
- následne rôzne stupne demencie,
- obliterácia ciev dolných končatín,
- čím uzatvárajú neveselý, často až fatálny príbeh aterosklerózy.
Jednotlivé rizikové faktory sú multifacetové, pripomínajú vzájomne do seba zapadajúce kamienky mozaiky. Pri sústredenom úsilí sa však dá mnohému predísť, prípadne nepriaznivý vývoj aspoň spomaliť. Kriticky treba konštatovať, že tento obraz vzniku aterosklerózy je zjednodušený a neúplný. Výpočet všetkých rizikových faktorov by bol oveľa dlhší. Faktory tu spomínané však patria k rozhodujúcim a možnosti ich ovplyvnenia sú niekedy až prekvapujúco jednoduché.
Zostáva už len jedno – kedy začať s prevenciou?
