Muzikoterapia, dýchanie a správny tlkot srdca

Ako bije správne srdce človeka?

Prvý úder srdca sa dá zaregistrovať už 18. deň, teda v 3. týždni od počatia! Srdce v tomto čase tvorí len 0,5 promile z celkovej veľkosti plodu, ale svoju úlohu berie s plnou vážnosťou, až do konca života sa nezastaví. Nikdy neodpočíva, neoddychuje, je neunaviteľné. Pocit únavy kostrového svalstva signalizuje nahromadenie kyseliny mliečnej. Túto kyselinu vie srdce vďaka unikátnemu usporiadaniu spôsobu tvorby energie v mitochondriách srdcového svalu využiť ako zdroj energie. Podmienkou je dostatočný prísun kyslíka. Keď viazne prísun kyslíka, tvorba energie, ktorou je adenozíntrifosfát (ATP), viazne tiež. Ak si uvedomíme, že každá kontrakcia a relaxácia srdca vyžaduje 300 mg ATP, vzniká logická spojitosť medzi dĺžkou života a počtom úderov srdca. Porovnávací biológovia tento vzťah vyjadrili ako inverzný semilogarytmus srdcovej frekvencie, zjednodušene – spomalením srdcovej frekvencie sa črtá možnosť, ako predĺžiť život. Celkový počet úderov srdca za život človeka sa odhaduje na 3 miliardy.

Ako predĺžiť život pomocou srdcovej frekvencie?

Spomalením srdcovej frekvencie z 80/min na 60/min by sme mohli teoreticky predĺžiť ľudský život takmer o štvrtinu. V ríši zvierat tieto príklady jestvujú. Obrovská korytnačka zo súostrovia Galapágy má srdcovú frekvenciu 7/min, dožíva sa priemerne 170 rokov. Myš mužského pohlavia má frekvenciu srdca 560/min a dožíva sa priemerne 570 dní, t. j. rok a pol. Keď sa myšiam ihneď po narodení znížila srdcová frekvencia na polovicu pridaním presne stanovenej dávky digoxínu (lieku na srdcové zlyhanie) do potravy, dĺžka života sa u myších samcov predĺžila z pôvodných 575 dní na 745 dní, t. j. o 29 percent!, čo bolo aj štatisticky významné. U pacientov s chorým srdcom sa vo dvoch klinických skúškach potvrdil priaznivý účinok zvláštneho lieku znižujúceho len srdcovú frekvenciu priamo v sínusovom uzle, kde sa srdcové vzruchy vytvárajú. Ako kritická sa preukázala hodnota 70/min. Mali by sme sa snažiť, aby pacienti s chorým srdcom mali pokojovú srdcovú frekvenciu pod 70/min. Je preto vítané, aby sme hneď od začiatku života nevystavovali naše srdcia vplyvom, ktoré frekvenciu srdca zbytočne zvyšujú. Sú to najmä zbytočné stresy a spomínaný účinok fajčenia a drog. Treba, samozrejme, upozorniť, že počas vnútromaternicového vývoja je srdcová frekvencia dieťaťa zvýšená a zásadne sa líši od frekvencie u dospelého, pretože pomery krvného obehu sú v tomto období iné najmä tým, že dýchanie, výmenu plynov zaisťuje v celom rozsahu matka.

Ako správne dýchať?

Pľúca plodu sú vyradené z prevádzky, krvný obeh plodu ich obchádza zvláštnou skratkou. Tá sa uzavrie hneď po narodení prvým plačom novorodenca, ktorým sa dovtedy biele skolabované pľúca rozvinú a razom zmenia farbu z bielej na červenú. Najjednoduchším a pritom veľmi účinným prostriedkom upokojujúcim psychiku, srdcovú frekvenciu a dokonca kontrakcie ešte tehotnej maternice je správne dýchanie. Pôrod je klasickou stresogénnou situáciou. Väčšina ľudí pri strese v rozrušení dýcha rýchlo a plytko. Výsledkom je ďalšie dráždenie sympatika, zvyšujúce frekvenciu srdca. Súčasne zrýchleným vydychovaním sa vo zvýšenej miere vydychuje oxid uhličitý – CO2, patriaci medzi slabé kyseliny, vzniká tak respiračná alkalóza (nadmerne sa zvyšuje zásaditosť vnútorného prostredia), následkom je pokles ionizovaného vápnika prejavujúci sa zvýšenou nervovo- svalovou dráždivosťou formou tzv. neurogénnej tetánie – tŕpnutím končekov prstov, svalovými tetanickými kŕčmi, pálením tváre, jazyka a pocitmi strachu, úzkosti až tzv. panickou reakciou. Vzniká tak bludný, vzájomne sa potenciujúci kruh. Jedným z jednoduchých účinných preventívnych opatrení je nácvik správneho, uvedomelého dýchania, rozdeleného na 3 fázy. Podmienkou je prístup čerstvého vzduchu.

Postup:

1) Nádych počas 7 – 12 s (dĺžka podľa trénovanosti)

2) Zadržanie dychu počas 7 – 12 s

3) Pomalý výdych počas 14 – 24 s

Celé cvičenie by malo trvať asi 5 až 7 min a malo by sa opakovať niekoľkokrát denne. Kľúčovou fázou je p o m a l ý, maximálny výdych, pri ktorom sa bránica dostáva do najvyššej polohy a pomáha vytlačiť zvyšky vzduchu z pľúc. Pri tomto postavení bránice sa účinne aktivizujú zakončenia blúdivého nervu, vagu, ktoré majú upokojujúci účinok a spomaľujú srdcovú frekvenciu.

Muzikoterapia alebo dráždivá hudba? Kde je hranica? Aká frekvencia je zdraviu prospešná a aká je škodlivá?

Muzikoterapia je stále nedocenenou zložkou prevencie. S nepochybnou istotou vieme, že nenarodené dieťa vníma zvuky oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Môžeme tiež definovať, aká hudba upokojuje. Na základe objektívnych meraní sú to tóny s mimoriadne pomalým tempom okolo 6/min

(každých 10 s), ktoré sú synchrónne s prirodzenými vibráciami cievnej steny, tzv. Mayerovými vlnami (kap. 7). Dnes mládež obľubuje veľmi rýchle hudobné tempo s frekvenciou nad 170/min, čo predstavuje ideálny dráždič sympatika – budivého nervového systému. Využívanie maximálnej intenzity zvuku s efektom na zosilnenie basových tónov (mega bass) navyše generuje veľký podiel infrazvuku (zvukového vlnenia, pod hladinou počuteľnosti ľudského ucha), jeho pôsobenie na zdravie je vo všeobecnosti škodlivé a má intenzívny dráždivý účinok. (Opakom infrazvuku je ultrazvuk, ktorý sa prakticky využíva pri kontrole kvality zvarov v technike, pri čistení optiky, v medicíne pri diagnostike vnútorných chorôb, ale aj priamo v tehotenstve, keď sa dajú ešte pred narodením zistiť vývojové odchýlky, napríklad srdca, ale aj určiť pohlavie dieťaťa. V rozpätí praktického použitia nie je ultrazvuk škodlivý, pri vysokej intenzite môže rozbíjať močové kamene ale aj rozdrviť kosť). S určitosťou preto možno odporúčať, aby tehotná žena počúvala upokojujúcu hudbu v pomalšom tempe. Je samozrejmé, že aj celkové prostredie, v ktorom žije ťarchavá žena, by malo mať podobné vlastnosti, kde dominuje harmónia a pokoj s dostatkom nočného spánku. Počas nočného spánku, vplyvom upokojujúceho pôsobenia nervu vagu, klesá najmä po polnoci krvný tlak a spomaľuje sa aj srdcová frekvencia. Za najoptimálnejšie upokojujúce pôsobenie cez deň možno považovať prechádzku v prírode, prípadne doplnenú dychovým cvičením.