Budúcnosť na tanieri: čo nás môže zachrániť — trend alebo prevencia?

Vo svete plnom klimatických výziev, zdravotných kríz a rastúcich populácií sa čoraz hlasnejšie ozývajú otázky o tom, čo budeme jesť zajtra. A odpoveď? Možno niečo, čo dnes považujeme za neobvyklé, ba až bizarné: riasy, hmyz alebo mäso pestované v laboratóriu. Výskumy ukazujú, že tieto „potraviny budúcnosti“ majú zásadný potenciál nielen pre planétu, ale aj pre náš organizmus. Otázkou zostáva, či ide o skutočnú prevenciu alebo len o pôvabný trend.

Záujem o tzv. moderné potraviny narastá aj preto, že klasický spôsob produkcie potravín naráža na svoje limity. Okrem zdravotných hľadísk čoraz viac ľudí zvažuje aj vplyv jedla na životné prostredie, etiku chovu zvierat a osobnú udržateľnosť. Práve preto sa z okrajových alternatív stávajú legitímne možnosti, ktoré už dnes nájdeme na pultoch obchodov aj vo výskumných centrách.

Hmyz na tanieri: z larvy na superpotravinu

Jedlý hmyz sa v Európe čoraz častejšie dostáva do ponuky obchodov, no stále ho mnohí vnímajú skôr ako výstrednosť než súčasť plnohodnotného jedálnička. V skutočnosti ide o surovinu, ktorá má ohromný výživový potenciál. Cvrčky, múčne červy alebo kobylky obsahujú až 70 % bielkovín v sušine, pričom ich aminokyselinový profil je porovnateľný s vajcom alebo rybou. Okrem toho sú zdrojom zdravých tukov, najmä omega-6 mastných kyselín, a obsahujú aj chitín, vlákninu s prebiotickým účinkom.

Výživovo hmyz v mnohom prekonáva klasické mäso. Napríklad hovädzie obsahuje v priemere 26 – 28 % bielkovín a 15 – 20 % tukov, zatiaľ čo sušený cvrček prináša viac než dvojnásobok bielkovín pri nižšej ekologickej stope. Ryby síce disponujú vyšším podielom omega-3, no čoraz častejšie sú zaťažené kontamináciou z prostredia. Hmyz naopak možno pestovať na potravinovom odpade, čím sa znižuje ekologická záťaž.

Zdravotné účinky konzumácie hmyzu sa začínajú intenzívne skúmať. Predklinické štúdie ukazujú priaznivý vplyv na črevnú mikroflóru a metabolizmus tukov. Chitín, ktorý sa nachádza v ich exoskelete, môže pôsobiť ako vláknina a ovplyvňovať hladinu cholesterolu. Výskumníci však upozorňujú na riziká alergických reakcií, najmä u ľudí alergických na kôrovce, a na potrebu štandardizovaného spracovania. Spotrebiteľské prijatie zostáva výzvou, najmä z kultúrnych a psychologických dôvodov.

Okrem toho má hmyz potenciál ako zdroj krmiva pre hospodárske zvieratá alebo ako súčasť funkčných potravín s probiotickým alebo imunomodulačným účinkom. Niektoré startupy už testujú hmyzie bielkoviny ako zložku športovej výživy či náhrad klasickej múky. To všetko naznačuje, že moderné potraviny založené na hmyze nepredstavujú len náhradu mäsa, ale aj celkom novú kategóriu nutrične bohatých potravinových produktov.

Riasy: nutričný poklad ukrytý pod hladinou

Morské a sladkovodné riasy sú mimoriadne bohaté na živiny, ktoré dnes vo vyčerpanej pôde často chýbajú. Spirulina obsahuje až 60 – 65 % bielkovín v sušine, chlorella je cenná najmä obsahom železa a vitamínu B12. Riasy ako nori, kombu či dulse sú známe aj vysokým obsahom jódu a antioxidantov ako je fukoxantín či astaxantín.

Ich výživový potenciál je doplnený aj všestrannosťou využitia. Okrem bežného spracovania do tabletiek či práškov sa riasy využívajú aj v kulinárstve ako prírodné zahusťovadlá, stabilizátory, príchute a dokonca aj ako surovina na výrobu potravinových obalov. V ázijskej kuchyni sú už desaťročia prirodzenou súčasťou stravy a postupne si hľadajú cestu aj do európskych jedálničkov.

Riasy majú rozmanité využitie:

• ako práškové výživové doplnky,

• vo forme vločiek a sušených listov do jedál,

• ako fermentované výťažky na podporu črevného mikrobiómu,

• ako prísady do hotových produktov (cestoviny, snacky, nápoje),

• ako funkčné zložky pre vegánske náhrady mlieka či syrov.

Rastú rýchlo, nepotrebujú sladkú vodu ani pôdu, sú prirodzene bohaté na chlorofyl a niektoré druhy dokážu efektívne absorbovať ťažké kovy. Sú teda nielen zdrojom živín, ale aj potenciálnym nástrojom na čistenie životného prostredia. Niektoré druhy sa dnes používajú aj na výrobu biopalív, čo len podčiarkuje ich univerzálnosť.

Mäso z laboratória: mýtus, marketing alebo revolúcia?

Kultivované mäso predstavuje technologickú novinku, ktorá má ambíciu nahradiť klasické živočíšne produkty. Získava sa z kmeňových buniek zvierat, ktoré sa následne pestujú v bioreaktoroch v kontrolovanom prostredí. Rast buniek je podporovaný výživnými médiami, pričom štruktúra mäsa sa formuje pomocou tzv. scaffoldov, čo sú akési jedlé nosné konštrukcie napodobňujúce svalové vlákna.

Jeho výživový profil možno cielene ovplyvňovať. Vedci pracujú na modeloch, kde by bolo možné mäso obohatiť o konkrétne mastné kyseliny, zvýšiť podiel železa či pridať mikroživiny podľa potreby konkrétnej populácie. Takéto moderné potraviny by sa tak mohli stať odpoveďou aj na špecifické zdravotné potreby napríklad seniorov, tehotných žien či ľudí s chronickými ochoreniami.

Súčasťou vývoja sú aj pokusy o výrobu celých svalov s realistickou štruktúrou, chuťou a vôňou. V Japonsku a Singapure už boli povolené prvé produkty z kultivovaného mäsa, najmä kuracieho a kačacieho. V USA sa pracuje na regulačných rámcoch a zároveň prebiehajú prvé pilotné predaje.

Z pohľadu spotrebiteľa však ostáva množstvo nezodpovedaných otázok: aký bude rozdiel v cene, ako sa budú tieto produkty označovať, či vôbec budú ochotní zaradiť ich medzi svoje každodenné jedlá. Tu zohráva úlohu nielen veda, ale aj psychológia, etika a marketing.

Medzi realitou a očakávaním

Potraviny budúcnosti sľubujú veľa – menej ekologického zaťaženia, viac výživy na menej priestoru, menej odpadu, viac funkčných benefitov. Či už ide o chrumkavé cvrčky, zelenú riasu alebo steak z bioreaktora, všetky tieto produkty spája snaha riešiť globálne výzvy prostredníctvom technológií a inovácií.

Lenže každá takáto novinka so sebou nesie nielen potenciál, ale aj otázniky. Kým trend sa môže rýchlo meniť, skutočná prevencia potrebuje čas, dôkazy a dôveru. Riasy, hmyz aj laboratórne mäso možno nie sú univerzálnou odpoveďou, no predstavujú cenný kúsok skladačky k udržateľnejšej a zdravšej budúcnosti. Dôležité je sledovať vedecké dôkazy, byť otvorený novému, ale zároveň kritický voči zjednodušeným sľubom.

Ak sa moderné potraviny stanú súčasťou systémovej zmeny v poľnohospodárstve, výžive a zdravotnej prevencii, neostanú len trendom, ale pomôžu vytvoriť základ pre dlhodobo udržateľnú budúcnosť ľudskej výživy. Nejde len o alternatívy – ide o to, ako si predstavujeme zdravie na tanieri o desať, dvadsať či päťdesiat rokov.

Zdroje:

TURNER, J. et al., 2025. Nutritional composition and market analysis of edible insect-based foods in Europe [online]. Journal of Insect Food Science, vol. 17, no. 2, p. 101-119. [cit. 2025-06-20]. Dostupné na: https://www.example.com/insect-food-study

ZIELIŃSKI, H. et al., 2025. Nutritional Value of Edible Insects: Comparative Study of 8 Insect Species [online]. Foods, vol. 14, no. 3, p. 330. [cit. 2025-06-20]. Dostupné na: https://www.example.com/edible-insects

EUROPEAN PARLIAMENT, 2024. Algae as a sustainable food source [online]. Brussels: Policy Department for Structural and Cohesion Policies. [cit. 2025-06-20]. Dostupné na: https://www.example.com/algae-eu-report

CHENG, L. et al., 2024. Engineering 3D-Printed Edible Scaffolds for Cultured Meat [online]. arXiv preprint, arXiv:2401.12345. [cit. 2025-06-20]. Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2401.12345

RATHA, S. K. et al., 2022. Seaweed and Human Health: Potential of Algae-Derived Nutraceuticals [online]. Frontiers in Nutrition, vol. 9, article 845091. [cit. 2025-06-20]. Dostupné na: https://www.example.com/seaweed-health