Malnutrícia – podvýživa a obezita

Dnes si povieme o podvýžive

Príjem stravy patrí medzi základné biologické potreby človeka. Za všetko hovorí známa veta „jeme, aby sme žili“.

Poruchy výživy môžeme vyjadriť jedným slovom, a to je malnutrícia.

Telo ako „auto“

Hippokrates a Maslow o výžive

Už Hippokrates asi 460 rokov pred Kristom povedal „nech tvoja strava je tvojím liekom“. Súčasná medicína sa zameriava na zlepšenie diagnostiky ochorení, vývoj nových molekúl a postupov na zlepšenie zdravotného stavu pacienta. V prípade, že si pacienta predstavíme ako pokazené auto, vyššie uvedené intervencie majú len kozmetický efekt. Ak totiž aj do celkom vynoveného auta nedáme palivo, tak nebude plniť svoju základnú funkciu, ale ostane stáť na mieste.

Abraham Harold Maslow – americký psychológ – definoval pyramídu potrieb. Príjem potravy a ďalšie fyziologické funkcie tvoria základ tejto pyramídy, bez ktorých nie je možné uspokojovať vyššie potreby.

Výživu definujeme ako príjem stravy a jej využitie na rast, metabolizmus a regeneráciu organizmu. Štádiá výživy môžeme rozdeliť na prijímanie stravy, jej trávenie, vstrebávanie, transport, asimiláciu a vylučovanie. Práve záver uvedenej definície vystihuje Hippokratove slová o vzťahu výživy a stave zdravia organizmu. Chýbanie len jedného vitamínu v zložke potravy môže navodiť celý rad ochorení, ako napríklad pri deficite vitamínu B12, ktorý sa klinicky prejaví kožnými príznakmi, anémiou či neurologickým postihom.

Podvýživa a obezita

Malnutríciu definujeme ako stav vznikajúci v dôsledku nedostatku (podvýživa) alebo nadmerného príjmu výživy (obezita). Ide o nepomer príjmu energie a makronutrientov, prípadne stopových prvkov a vitamínov k metabolickým potrebám organizmu.

Marazmus

Jednoduché hladovanie, alebo tiež primárnu malnutríciu, definujeme ako energetickú podvýživu pri zníženom perorálnom príjme stravy, v dôsledku čoho klesá telesná hmotnosť subjektu a dochádza k postupnej spotrebe energetických zásob v poradí cukor, tuk, bielkovina. Najťažším stupňom jednoduchého hladovania je marazmus.

Stresové hladovanie

Stresové hladovanie, alebo sekundárna malnutrícia, vzniká za podmienok ochorenia, často v kombinácii s jednoduchým hladovaním, kedy dochádza k prednostnému metabolizmu svalovej a viscerálnej bielkoviny pri zachovaní tukového tkaniva, v dôsledku čoho malnutriční pacienti vyzerajú, akoby u nich podvýživa nebola rozvinutá.

Aj podvýživa je celosvetový problém

Podvýživa predstavuje celosvetový problém. Podľa WHO je celosvetovo približne 462 miliónov podvyživených dospelých ľudí. Čo sa týka detí, približne 52 miliónov detí pod 5 rokov trpí.

Podvýživa predstavuje závažný problém aj v prípade zdravotnej starostlivosti seniorov. Podľa uvedených zdrojov je v riziku podvýživy alebo už podvyživených 86 % seniorov v domácej ošetrovateľskej starostlivosti, 22 % pacientov v nemocničných zariadeniach a 41 % klientov v rôznych ústavoch opatrovateľskej starostlivosti(5,6,7).

Rizikové skupiny pre vznik podvýživy sú:

• starší ľudia (seniori), ktorí sú hospitalizovaní alebo v dlhodobej ústavnej starostlivosti,
• sociálne izolovaní jednotlivci,
• ľudia s nízkym príjmom,
• osoby s chronickou poruchou príjmu potravy, ako sú bulímia alebo mentálna anorexia,
• osoby, ktoré sú v rekonvalescencii po vážnom ochorení,
• alkoholici

Prečo vzniká podvýživa?

Podvýživa môže byť podmienená celým radom príčin:

• sociálno-ekonomické (bezdomovci, chronickí alkoholici),
• religiózne,
• rôzne typy diét,
• psychiatrické ochorenia (mentálna anorexia, bulímia),
• involučné príčiny (anorexia seniorov),
• ochorenia na úrovni príjmu potravy, digescie alebo absorpcie živín.

Pri primárnej – nestresovej podvýžive dochádza v dôsledku hladovania k postupnému úbytku zásob glykogénu, klesá hladina inzulínu, utlmuje sa glukoneogenéza, metabolizmu dominuje lipolýza s využívaním ketolátok do citrátového cyklu.

V prípade závažného inzultu – sepsa, trauma – dochádza v dôsledku aktivácie neurohumorálnej osi k stimulácii žliaz s vnútornou sekréciou a vylúčeniu stresových hormónov potencujúcich katabolický stav, dominantne proteinolýzu s využívaním glukoplastických aminokyselín (Valín, Leucín, Izoleucín) na glukoneogenézu a ketogenézu.

Ako zistíte, že máte podvýživu?

Klinickým obrazom stresového hladovania sú pacienti bez výraznejšieho poklesu v body mass index (BMI) s dobrou zásobou podkožného tuku, avšak s nízkou free fat mass (FFM), ktorá je nezávislým faktorom mortality hospitalizovaných pacientov.

Podvýživa je spájaná s množstvom komplikácií a je príčinou celého radu ochorení:

• komplikácie na bunkovej úrovni – poruchy imunity,
• komplikácie na fyzickej úrovni – strata svalstva a rozvoj bronchopneumónie,
• komplikácie na úrovni psychických funkcií – demencia, encefalopatia.

Koľko energie – kcal/kJ potrebuje človek?

Praktické využitie prinášajú rovnice na výpočet energetického výdaja (častokrát v online forme), pričom najznámejšia rovnica je Harris-Benedictova rovnica (HB) (modifikovaná podľa Rozu a Shizgala v roku 1984), rozdielna pre mužov a ženy.

Pri výpočte s použitím HB rovnice je potrebné zohľadniť stresové faktory.

Iné možnosti výpočtu energetickej potreby človeka sú:

odhad kalorického príjmu 25 – 30 kcal/kg/deň:

Muži – bazálny metabolizmus

• muži BMR = 88,362 + (13,397 × hmotnosť v kg) + (4,799 × výška v cm) – (5.677 × vek v rokoch),

Ženy – bazálny metabolizmus

• ženy BMR = 447,593 + (9,247 × hmotnosť v kg) + (3,098 × výška v cm) – (4,330 × vek v rokoch).

Telesná hmotnosť človeka je jednou z kľúčových premenných pre výpočet energetickej potreby pacienta.

V prípade extrémne obéznych pacientov alebo extrémne podvyživených pacientov je nutné telesnú hmotnosť adjustovať pomocou online dostupných kalkulátorov.

Výživu nesmieme podceňovať aj v prípade podvýživy, ani v prípade obezity. Hovoríme najmä o výžive na makro a mikronutričnej úrovni – nie o „jedle“!

Zdroj: prim. MUDr. J. Krivuš, Gastroenterológia pre prax