Fajčenie je rizikovým faktorom vývoja srdcového zlyhávania
Fajčenie je závažným rizikovým faktorom vývoja srdcového zlyhávania.
Srdcové zlyhávanie (SZ) postihuje veľkú časť populácie vo vyspelých krajinách sveta a incidencia i prevalencia ochorenia stále stúpajú. Prognóza syndrómu srdcového zlyhávania je napriek pokrokom v diagnostike a liečbe naďalej nedobrá, pretože jednoročná mortalita postihnutých býva na úrovni 30 % od zistenia ochorenia.
Aby sme sa s pandémiou SZ mohli vyrovnať, tak sa musíme sústrediť nielen na liečbu SZ, ale hlavne na prevenciu tohto ochorenia.
Fajčenie je závažným rizikovým faktorom vývoja SZ – zodpovedá asi za 14 % zvýšeného rizika vzniku SZ. Viacero metaanalýz preukázalo zvýšené riziko vzniku SZ u fajčiarov aj u bývalých fajčiarov.
Štúdia ARIC (Atherosclerosis Risk In Communities)
Do ARIC štúdie zahrnuli 15 792 účastníkov vo veku 45 – 64 rokov (išlo o 4 komunity v USA), pričom 1. nábor s vyšetrením účastníkov sa začal v rokoch 1987 – 1989.
Pre túto analýzu boli vybratí účastníci s údajmi od 1. 1. 2005: išlo o 10 407 účastníkov (vylúčili 877 z nich, pretože už mali prejavy SZ a boli pre toto ochorenie už aj liečení.
Z analýzy vylúčili tiež skupinu 275 účastníkov, kde neboli dobre dokumentované ich prejavy ochorenia a jednotlivé chorobné príhody) – teda súbor nakoniec tvorilo 9 345 osôb.
Z hľadiska fajčenia bol hlavný dôraz venovaný fajčeniu cigariet.
V priebehu sledovania účastníkov štúdie hodnotili nasledovné parametre fajčenia:
- typ aktívneho fajčiara, bývalého fajčiara a nefajčiara,
- trvanie fajčenia bolo hodnotené v rokoch z minulosti a v rokoch počas ďalšieho sledovania,
- intenzita fajčenia (priemerný počet cigariet denne v prepočte na škatuľku denne a roky fajčenia),
- trvanie obdobia fajčenia, event. s prerušením alebo s ukončením fajčenia.
Iné údaje o účastníkoch:
- vek (roky),
- pohlavie,
- rasa,
- úroveň vzdelania (bazálne, stredné, vysokoškolské),
- užívanie alkoholu,
- hmotnosť a výška,
- BMI,
- krvný tlak,
- krvné laboratórne vyšetrenie (cholesterol, HDL-Ch v sére),
- eGF (odhadovaná glomerulová filtrácia, CKD-Epi rovnica v ml/min),
- antihypertenzívna liečba,
- liečba zvýšených sérových lipidov,
- diabetes a jeho liečba,
- prítomné KV ochorenie (prekonaný infarkt myokardu, koronárna reperfúzia, ekg nálezy)
- a sledované boli prospektívne KV príhody.
Hlavné zameranie v tejto analýze bolo na výskyt SZ.
Ako vyzerali účastníci štúdia?
Vstupné charakteristiky
Priemerný vek účastníkov (9 345 osôb) bol 70,4 roka,
57,3 % bolo žien a
20,8 % bolo Afroameričanov.
Fajčiari (aktívni, 8,8 %, t. j. 823 osôb),
bývalí fajčiari (48,7 %, t. j. 4 547 osôb) a
nefajčiari (42,5 %, t. j. 3 975 osôb), pričom aktívni fajčiari mali nižšie BMI i krvný tlak.
Bývalí fajčiari boli častejšie muži, menej tu bolo Afroameričanov, častejšie užívali hypolipidemickú liečbu a bolo tu najviac osôb s koronárnou chorobou srdca.
Výsledky štúdie?
Riziko srdcového zlyhania pretrváva aj 20-30 rokov po ukončení fajčenia
Incidencia SZ (pri zohľadnení veku, pohlavia a rasy zaradených) bola 9,7 prípadov SZ na 1 000 osoborokov pre nefajčiarov (95 % KI: 8,7 – 10,6), 13,5 prípadov SZ pre bývalých fajčiarov (95 % KI: 12,5 – 14,6) a 20,1 prípadov SZ na 1 000 osoborokov pre aktívnych fajčiarov (95 % KI: 16,7 – 23,5).
Relatívne riziko (RR) pre výskyt prípadov SZ bolo 2,36 (95 % KI: 1,92 – 2,90) u aktívnych fajčiarov oproti nefajčiarom a RR bolo 1,36 (95 % KI: 1,19 – 1,55) pre bývalých fajčiarov oproti nefajčiarom.
Aktívni fajčiari (≥ 25 rokov aspoň 20 cigariet denne) oproti nefajčiarom mali dvojnásobne zvýšené riziko vývoja SZ s RR 1,88 – 1,96, aktívni fajčiari (10 – 25 rokov aspoň 20 cigariet denne) oproti nefajčiarom mali riziko vývoja SZ s RR 1,19 – 1,25, pričom aktívni fajčiari (menej ako 10 rokov aspoň 20 cigariet denne) nemali zvýšené riziko výskytu SZ s RR 0,89 – 1,03 (v tomto prípade, štatisticky nevýznamne).
Ak pacient prestal byť fajčiarom, tak s trvaním „nefajčiarskeho obdobia“ významne klesalo riziko vývoja SZ. Avšak oproti nefajčiarom toto riziko pre vývoj SZ perzistovalo ešte 20 – 30 rokov s RR 1,34 (95 % KI: 1,07 – 1,67).
Posolstvo
Fajčenie cigariet má silný „dávkovozávislý“ vplyv.
Osoby, ktoré fajčili dlhodobo (≥ 25 rokov denne jednu škatuľku, t. j. 20 cigariet), mali dvojnásobne zvýšené riziko vzniku SZ oproti nefajčiarom.
Asociáciu fajčenia so vznikom SZ nezmenilo pri štatistickej analýze ani zohľadnenie veku, pohlavia a rasy zaradených osôb.
Prerušenie fajčenia asociovalo so znížením rizika pre vývoj SZ, ale toto riziko celkom zaniklo až po ≥ 30 rokoch od prerušenia fajčenia.
Výsledky ARIC štúdie zdôrazňujú skutočnosť, že i fajčenie je významným faktorom vývoja SZ.
Tento výsledok je vhodné využiť pri edukácii občanov (osobitne mladých osôb), aby došlo k redukcii výskytu KV ochorení vrátane syndrómu srdcového zlyhávania.
Zdroj: časopis Interná medicína, prof. MUDr. J. Murín a kolektív