Draslík – často prehliadaný minerál, ktorý ovplyvňuje tlak, srdce aj cukor

Keď sa hovorí o zdraví, často sa zdôrazňuje vápnik, železo alebo horčík. Len málokto však spomenie draslík – minerál, ktorý síce zostáva v tieni známejších látok, no jeho vplyv na organizmus je zásadný. Odborné štúdie z posledných rokov ukazujú, že dostatočný príjem draslíka môže znížiť riziko vysokého krvného tlaku, podporiť zdravie srdca, zlepšiť rovnováhu tekutín v tele a dokonca pomôcť pri regulácii hladiny cukru v krvi.

Napriek tomu väčšina populácie neprijíma dostatok tohto minerálu. Dôvodom nie je len nevhodná strava, ale aj nedostatok povedomia o tom, aký význam má draslík pre bežné fungovanie ľudského tela.

Úloha draslíka v tele

Draslík je elektrolyt – teda minerál, ktorý umožňuje prenos elektrických signálov medzi bunkami. Tieto signály riadia činnosť svalov, vrátane srdcového svalu, a podieľajú sa na udržiavaní správnej hydratácie a rovnováhy kyselín a zásad v tele.

Z fyziologického hľadiska má draslík viacero kľúčových funkcií:

• Pomáha udržiavať normálny krvný tlak vďaka schopnosti znižovať napätie v cievach a podporovať vylučovanie sodíka.
• Zohráva úlohu pri prenose nervových vzruchov a kontrakcii svalov.
• Podporuje správne fungovanie inzulínových reakcií, čo je dôležité pri regulácii cukru v krvi.

Účinok draslíka na kardiometabolické zdravie

Draslík nie je len elektrolyt ovplyvňujúci rovnováhu tekutín v tele. Čoraz viac výskumov poukazuje na jeho významnú úlohu pri prevencii a manažmente chronických ochorení, ktoré postihujú obehový a metabolický systém. Dva najdôležitejšie smery, kde sa tento minerál uplatňuje, sú regulácia krvného tlaku a podpora rovnováhy glukózy v krvi. Obe oblasti sú úzko prepojené a zohrávajú zásadnú úlohu pri prevencii srdcovocievnych chorôb, mŕtvice či cukrovky 2. typu.

Krvný tlak: podpora cievnej rovnováhy a ochrana pred hypertenziou

Zvýšený príjem draslíka má priame fyziologické dôsledky na elasticitu a funkciu ciev. Pôsobí ako prirodzený protiváha sodíka – podporuje jeho vylučovanie obličkami a tým znižuje objem cirkulujúcej krvi, čím sa uľavuje cievam. Okrem toho ovplyvňuje tónus hladkej svaloviny v stenách artérií, čím zlepšuje ich schopnosť rozširovať sa a znižovať odpor pri prietoku krvi.

Tento mechanizmus bol potvrdený viacerými veľkými štúdiami, ktoré ukázali, že pravidelný príjem draslíka dokáže významne znížiť systolický aj diastolický tlak – najmä u ľudí s vysokým krvným tlakom alebo vysokým príjmom sodíka. Zníženie systolického tlaku o niekoľko milimetrov ortuťového stĺpca môže z pohľadu verejného zdravia znamenať tisíce odvrátiteľných kardiovaskulárnych príhod ročne. Navyše, dlhodobý vyšší príjem draslíka sa spája s nižším výskytom mozgovej príhody a chronických ochorení obličiek.

Nie je bez zaujímavosti, že pozitívny vplyv sa prejavuje aj u jedincov, ktorí neužívajú lieky – čo z draslíka robí dostupný a bezpečný nástroj na podporu tlakového manažmentu ešte pred nástupom farmakologickej liečby.

Metabolizmus glukózy: vplyv na inzulín a riziko cukrovky

Hoci sa vplyv draslíka najčastejšie spomína v súvislosti s tlakom, jeho úloha v oblasti metabolizmu cukrov si zasluhuje rovnako veľkú pozornosť. V ľudskom tele draslík ovplyvňuje aktivitu buniek pankreasu, konkrétne tzv. beta buniek, ktoré regulujú tvorbu a uvoľňovanie inzulínu. Ak hladina draslíka klesne, tieto bunky prestávajú reagovať optimálne a inzulín sa uvoľňuje pomalšie alebo v nedostatočnom množstve.

Z dlhodobého hľadiska môže nedostatočný príjem draslíka zhoršiť inzulínovú senzitivitu, teda schopnosť buniek správne reagovať na prítomnosť inzulínu. Tento stav – známy ako inzulínová rezistencia – je typickým predpokladom vzniku cukrovky 2. typu. Klinické pozorovania ukázali, že u ľudí s diabetom bývajú hladiny draslíka častejšie znížené, a zároveň u nich častejšie dochádza ku komplikáciám spojeným s nestabilnou glykémiou a hypertenziou.

V nemocničnej praxi sa v posledných rokoch dostáva do popredia aj tzv. glukózo-draslíkový pomer (GPR – glucose-to-potassium ratio), ktorý sa ukazuje ako zaujímavý prognostický marker. Jeho zvýšené hodnoty poukazujú na zhoršenú metabolickú rovnováhu a vyššie riziko úmrtnosti u pacientov s akútnymi stavmi, ako je poranenie mozgu, srdcové zlyhávanie alebo hemoragická mozgová príhoda. Tento ukazovateľ reflektuje nielen stav výživy, ale aj metabolickú rezervu organizmu a schopnosť zvládať záťaž.

Prírodné zdroje draslíka

Hoci sa draslík nachádza v mnohých bežných potravinách, nie všetky sú rovnako účinným zdrojom. Množstvo tohto minerálu sa môže výrazne líšiť nielen medzi jednotlivými druhmi potravín, ale aj v závislosti od spôsobu úpravy. Pri výbere potravín, ktoré majú skutočný potenciál ovplyvniť hladinu draslíka v tele, sa preto oplatí zamerať na tie s najvyššou koncentráciou. Nasledujúci výber zahŕňa práve tie suroviny, ktoré obsahujú najviac draslíka na 100 gramov a zároveň sú praktické na bežnú konzumáciu.

• Tekvicové semienka (lúpané)– približne 810 mg draslíka
• Paradajkový pretlak– približne 680 mg draslíka
• Sušené figy– približne 680 mg draslíka
• Biela fazuľa (varená)– približne 560 mg draslíka
• Špenát (varený)– približne 540 mg draslíka
• Zemiaky so šupkou (pečené alebo varené)– približne 535 mg draslíka
• Avokádo– približne 485 mg draslíka
• Bataty (sladké zemiaky, varené)– približne 475 mg draslíka

Z praktického hľadiska je užitočné vedieť, že aj relatívne malé množstvo týchto potravín – napríklad porcia šošovicovej polievky, hrsť semienok alebo prídavok avokáda do šalátu – môže významne zvýšiť denný príjem draslíka. Pre ľudí, ktorí preferujú výživu založenú na čerstvých, celistvých surovinách, predstavujú tieto potraviny prirodzený a spoľahlivý spôsob, ako cielene posilniť svoju výživu v prospech kardiovaskulárneho a metabolického zdravia – bez nutnosti siahnuť po tabletkách.

Suplementácia a vstrebateľnosť

Zdravý človek si za bežných okolností vystačí s príjmom draslíka zo stravy. V praxi však nastávajú situácie, keď je potrebné príjem cielene navýšiť – a nie vždy to možno dosiahnuť jedlom. Doplnenie draslíka vo forme výživového doplnku môže byť opodstatnené najmä pri:

• zvýšenej strate tekutín a elektrolytov (napr. pri dlhodobom hnačkovaní, zvracaní, horúčavách, silnom potení alebo športovom výkone),
• diétnych obmedzeniach (nízkosacharidové diéty, jednostranná strava, podvýživa),
• ochoreniach alebo stavoch spojených so zvýšeným vylučovaním draslíka (napr. pri niektorých obličkových ochoreniach alebo endokrinných poruchách),
• dlhodobom užívaní liekov ovplyvňujúcich hladinu elektrolytov, ako sú diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy či niektoré antibiotiká.

Formy draslíka na trhu

Na výživovom trhu je dostupných niekoľko foriem draslíkových doplnkov, ktoré sa líšia chemickým zložením, vstrebateľnosťou a vhodnosťou pre konkrétnych pacientov. Najčastejšie používané sú:

• Draslík citrát – jedna z najlepšie znášaných a vstrebateľných foriem. Okrem toho, že dopĺňa hladinu draslíka, má aj zásaditý účinok na moč a býva odporúčaný pri miernom prekyslení organizmu alebo pri prevencii obličkových kameňov.
• Draslík chlorid – silnejšia, no niekedy menej dobre znášaná forma. Používa sa skôr v klinickej praxi pri výraznej hypokalémii (nízkej hladine draslíka). Môže spôsobovať podráždenie žalúdka, najmä pri vyšších dávkach.
• Draslík glukonát – miernejšia forma s nižším obsahom elementárneho draslíka, vhodná na dlhodobejšie užívanie alebo ako podpora pri miernom nedostatku.

Väčšina bežne dostupných doplnkov obsahuje do 99 mg elementárneho draslíka na jednu dávku. Tento limit nie je náhodný – vo viacerých krajinách vrátane USA je stanovený ako maximálna dávka, ktorú možno predávať voľne bez lekárskeho predpisu. Vyššie dávky sú určené výhradne na lekársky dohľad, pretože hrozí riziko hyperkalémie, teda nadmernej hladiny draslíka v krvi, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek alebo pri súčasnom užívaní liekov, ktoré znižujú vylučovanie draslíka (napr. ACE inhibítory, sartany, draslík šetriace diuretiká).

Ako zlepšiť vstrebateľnosť a účinok doplnkov

Aby mal doplnok draslíka čo najvyšší účinok a zároveň bol dobre tolerovaný, odporúča sa dodržiavať niekoľko základných zásad:

• Užívajte ho spolu s jedlom – minimalizuje sa tým riziko podráždenia tráviaceho traktu a zároveň sa zvyšuje vstrebávanie.
• Doplňujte ho spolu s horčíkom – tieto minerály spolu úzko spolupracujú. Nízka hladina horčíka znižuje schopnosť organizmu udržať si dostatočnú hladinu draslíka, najmä vo vnútri buniek.
• Obmedzte nadmerný príjem soli (sodíka) – vysoký príjem sodíka zvyšuje vylučovanie draslíka, čím sa znižuje jeho efektivita. Vyvážený pomer týchto dvoch minerálov je pre správnu elektrolytovú rovnováhu kľúčový.
• Dbajte na hydratáciu – nedostatočný príjem tekutín môže zhoršiť prácu obličiek a ovplyvniť hospodárenie s elektrolytmi.

Kedy je potrebná opatrnosť

Suplementácia draslíka nie je vhodná pre každého. Zvýšená opatrnosť (alebo úplné vynechanie) je potrebná najmä u ľudí:

• so zníženou funkciou obličiek, ktorí nedokážu efektívne vylučovať prebytočný draslík,
• ktorí užívajú lieky ovplyvňujúce draslíkový metabolizmus (napr. spironolaktón, eplerenón, NSAID, ACE inhibítory),
• s rizikom porúch srdcového rytmu, kde môže náhla zmena hladiny draslíka predstavovať riziko.

V takýchto prípadoch je dopĺňanie draslíka potrebné konzultovať s lekárom a ideálne pravidelne kontrolovať jeho hladinu v krvi.

Riziká predávkovania a kontraindikácie

Hoci prirodzený príjem draslíka zo stravy je bezpečný, suplementácia bez kontroly môže spôsobiť hyperkalémiu – stav, pri ktorom je hladina draslíka v krvi príliš vysoká. Ten môže spôsobiť slabosť, poruchy rytmu srdca až zlyhanie. Osobitnú opatrnosť treba zachovať pri:

• ochoreniach obličiek,
• užívaní diuretík, ACE inhibítorov a liekov na srdce,
• kombinácii doplnkov stravy a multivitamínov bez lekárskeho dohľadu.

Draslík je viac než len minerál spájaný s banánmi. Je to esenciálny prvok pre zdravé fungovanie celého organizmu – od srdca a ciev cez svaly až po reguláciu cukru v krvi. Jeho nedostatok zostáva často nepovšimnutý, no jeho doplnenie môže mať významné pozitívne účinky na zdravie.

Najlepším spôsobom, ako si zabezpečiť dostatok draslíka, je zamerať sa na pestrú, rastlinne orientovanú stravu, znížiť príjem soli a dopĺňať ho iba v prípade nutnosti. Takéto jednoduché zmeny môžu výrazne prispieť k prevencii civilizačných ochorení a zlepšeniu kvality života.

Zdroje

• ABURTO, Nancy J., HANNAH, Jennifer, et al.Effect of increased potassium intake on cardiovascular risk factors and disease: systematic review and meta-analyses [online]. BMJ, 2013, vol. 346, f1378 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1136/bmj.f1378
• GELEIJNSE, Johanna M., KOK, Frans J., GROBBEE, Diederick E.Blood pressure response to changes in sodium and potassium intake: a meta-regression analysis of randomized trials [online]. Journal of Human Hypertension, 2003, vol. 17, no. 7, s. 471–480 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1038/sj.jhh.1001575
• CHOI, Hyeon Yong, PARK, Hyun Chul, HA, Sang Kyung.Potassium metabolism and its clinical implications [online]. Electrolytes & Blood Pressure, 2015, vol. 13, no. 1, s. 9–16 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.5049/EBP.2015.13.1.9
• GRAUDAL, Niels A., HOVIND, Peter, et al.Effects of low-sodium diet vs high-sodium diet on blood pressure, renin, aldosterone, catecholamines, cholesterol, and triglyceride [online]. American Journal of Hypertension, 2011, vol. 24, no. 8, s. 843–853 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1038/ajh.2011.96
• ZHANG, Zhong, CUI, Chao, et al.Association of serum potassium level with risk of type 2 diabetes: a meta-analysis of cohort studies [online]. Endocrine, 2018, vol. 61, no. 2, s. 256–263 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s12020-018-1626-7
• SHAPIRO, Lior, GOLD, Michal, et al.The glucose-to-potassium ratio as a predictor of mortality in critically ill patients [online]. Critical Care Medicine, 2017, vol. 45, no. 7, s. e666–e672 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1097/CCM.0000000000002441
• STOLARZ-SKRZYPEK, Katarzyna, TOUSSAINT, Nicolas D., et al.Sodium and potassium intake and cardiovascular risk in adults: a prospective population-based study [online]. European Heart Journal, 2011, vol. 32, no. 24, s. 3070–3077 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehr295
• EFSA Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies (NDA).Scientific opinion on the dietary reference values for potassium [online]. EFSA Journal, 2016, vol. 14, no. 10, art. 4592 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.2903/j.efsa.2016.4592
• ROSSIGNOL, Patrick, FERREIRA, João Pedro, et al.Serum potassium and adverse outcomes across the spectrum of heart failure: a pooled analysis of randomized clinical trials [online]. European Heart Journal, 2020, vol. 41, no. 31, s. 2899–2911 [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehz774