Čo je a čo nie je stres?

Stres je pojem, s ktorým sa dnešný človek stretáva veľmi často. Pôvodne anglické slovo stress, čo znamená záťaž, sa v súčasnosti používa takmer výlučne s negatívnym zameraním ako niečo nežiaduce a vždy ohrozujúce.

Útok alebo útek?

Hans Selye obrazne opisoval tzv. poplachovú reakciu na niečo, čo je pre telo mimoriadne, s čím sa musí organizmus vyrovnať. Poplachová reakcia má mobilizujúce účinky, pričom odpoveď je závislá od rýchleho, ale zároveň uvážlivého rozhodnutia. Ak je stresujúci podnet malý, prípadne lepšie poznáme niektoré okolnosti, odpoveďou je útok, snažíme sa stresor odstrániť.
Ak je stresujúci prvok rozmerovo alebo svojou závažnosťou veľký, dobre ho nepoznáme alebo ho vnímame ako veľmi nebezpečný, odpoveďou je útek, snažíme sa pred stresorom uniknúť.
Ak v minulosti boli reakcie na stres takmer výlučne fyzické, poplachová reakcia znamenala prípravu na zvýšený výdaj energie – buď pri útoku alebo pri úteku (zvýšený krvný tlak, pulz, zvýšená hladina hormónov, cukru, zvýšená pohotovosť na zrážanie krvi, aby pri prípadnom poranení neboli veľké krvné straty).
Dnes sa väčšina poplachových reakcií rieši bez fyzického nasadenia, a tak veľakrát je reakcia na poplach neúčelná a niekedy môže byť sebapoškodzujúca.

Nie je však stres ako stres

Určité typy stresujúcich okolností môžeme jednoznačne kategorizovať ako pozitívne. K takýmto pozitívnym stresujúcim okolnostiam patria skúšky – od prijímacích pohovorov cez maturity, skúšky na vysokej škole a postgraduálne štúdium. V prípade skúšok adept pozná väčšinu podmienok a okolností, vie otázky a vďaka štúdiu a príprave na skúšku ovláda aj správne odpovede. Pozná skúšajúcich, ich slabé i silné stránky. Navyše v prípade neúspechu na skúške má možnosť nápravy – opravný termín. Výskyt zdravotných komplikácií na skúškach je preto minimálny.
Čo je stres pre jedného, nemusí byť stres pre druhého.
Určité stresujúce okolnosti však platia všeobecne pre všetkých (s výnimkou narušených asociálov), najmä tie, ktoré sú nezvratné, definitívne alebo ohrozujú existenciu. V
minulosti sa vyskytli aj extrémne s ničím neporovnateľné stresové okolnosti, čo sa týka trvania, krajnosti intenzity a bezvýchodiskovosti. Jedinou alternatívou bola smrť. Príkladom je leningradská blokáda trvajúca od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, spolu 877 dní a noc ostreľovania a bombardovania. Vyše 600 tisíc prevažne civilov zomrelo od hladu a chladu, ktorý v zime dosahoval –40 °C, kúrenie nefungovalo, elektrina nebola, voda netiekla, kanalizácia bola nefunkčná. Cestu života cez zamrznuté Ladožské jazero Nemci neustále bombardovali.
Denný prídel chleba na obyvateľa bol ku koncu 125 g. Tí, čo prežili, napriek nepredstaviteľnému utrpeniu najmä svojich najbližších, ktorí zomierali priamo pred ich očami, sa takmer všetci dožili vyššieho veku. Pri 70. výročí ukončenia blokády Leningradu vystúpil 27. 1. 2014 pred nemeckým Bundestagom 92-ročný spisovateľ, ktorý bol jedným z obrancov mesta. Keď skončil svoj emotívny prejav, všetci vrátane nemeckej kancelárky sa na znak úcty a obdivu povstali. Podobne na tom boli väzni z gulagov, ale aj z našich väzníc, ktorí v obdobiach neslobody prežívali tie najhoršie formy týrania a ponižovania aj vyše 10 rokov.
Zdá sa, že selekcia ľudskou ukrutnosťou spôsobila, že tieto formy stresu, pre bežného človeka nepredstaviteľné, môžu sa stať pre niektorých napokon stimulujúcimi, robia ich odolnejšími a paradoxne ľudskejšími.

Skutočne pochopiť trpiaceho môže len ten, kto sám trpel

V podmienkach dnešného života je pre súčasníka skutočným stresom:

• smrť rodičov,
• manželov,
• detí,
• priateľov,
• rozvod manželstva a sprievodné okolnosti, zvlášť pre deti,
• invalidizujúce ochorenie samotného jedinca,
• rodičov,
• detí,
• strata zamestnania, životných istôt,
• preradenie na menej platenú prácu,
• penzionovanie,
• bezdomovstvo.

Zvláštnou kapitolou je stresujúce prostredie v zamestnaní. Za najstresujúcejšiu situáciu v zamestnaní sa považuje strata reciprocity, množstvo úsilia vynaloženého v práci je v zásadnom nepomere k výške odmeny.
Prirodzene najviac hodnotená je finančná odmena, ale aj pracovný postup, vytvorenie trvalého miesta zaručujúceho existenčnú istotu, čím sa vytvára aj primeraný pocit sebavedomia.
Veľmi významné sú kompenzačné mechanizmy, ktorými mnohí tlmia frustrujúce momenty v práci. Je to najmä:

• fajčenie,
• prejedanie sa,
• alkohol.

Prečítajte si aj náš článok: Ktorá pandémia je väčšia ako kovid?
V niektorých krajinách sa robili aj epidemiologicko-sociologické štúdie, ktoré potvrdili, že stresové prostredie v práci závažne zvyšuje srdcovo-cievnu úmrtnosť. Pochopiteľne, je veľmi ťažké oddeliť kumulovanie spomínaných rizikových faktorov spolu so stresom.
Používajú sa aj dotazníky odrážajúce pracovné prostredie:

• pocity úzkosti a napätia pri príchode do práce,
• pocity nenávisti,
• nepriateľstva,
• zlosti voči niekomu a voči vám,
• pocity zaujatosti, pričom nároky a požiadavky sa neustále zvyšujú.

Významný je podiel rodiny, strata opory alebo, naopak, pocit istoty vytváraný rodinnou súdržnosťou.

Aké sú možnosti jedinca ovplyvniť stres a znížiť jeho negatívne pôsobenie?

Najefektívnejším protistresovým pôsobením je aeróbny pohyb v miernom tempe pri zachovanej schopnosti komunikovať s partnerom. Ideálom je, ak je to pohyb v pokojnom prírodnom prostredí. Plávanie bez zadržiavania dychu aj cvičenie s malými činkami pri plynulom dýchaní sú vítané. Výhodné je tiež bicyklovanie vo vytrvalostnom tempe, ale na vyhradených cyklotrasách, bez škodlivého pôsobenia motorových vozidiel. Alternatívou je stacionárny bicykel alebo bežiaci pás, ktorý je odpružený a šetrí kĺby.
Veľmi dobré je cvičenie v primerane teplej vode, len výnimočne vidieť v takejto vode zachmúrené tváre.

Saunujte! Aj pri srdcových ochoreniach…

Výrazne protistresové pôsobenie má fínska sauna, teplo rozširuje cievy, klesá cievny odpor i krvný tlak. Pulzová frekvencia stúpa, ale keďže periférny odpor klesá, celková práca srdca významne nestúpa. Vyplavujú sa priaznivo pôsobiace endorfíny, ktoré zlepšujú náladu. Sauna je preto vhodná aj pre pacientov s ľahšími formami srdcových ochorení, priaznivo pôsobí pri srdcovom zlyhávaní v I. a II. štádiu aj v stavoch po infarktoch. Pacientom so srdcovými chorobami sa odporúča použiť na ochladenie vlažnú sprchu namiesto ľadovej vody v bazéne. Chladná voda spôsobuje vazokonstrikciu, a tým prudké stúpanie krvného tlaku. Pred vstupom do sauny je potrebné zaistiť dostatočný prísun tekutín. Po saunovaní je vhodný odpočinok. U pacientov s chorým srdcom je dôležitá osobná konzultácia s ošetrujúcim lekárom.

Nádych – výdych – hudba

Ako protistresové sa môže uplatniť spomínané uvedomelé kontrolované dýchanie so zvláštnym dôrazom na čo najpomalší výdych. Napokon bola by veľká chyba, keby sme nevyužili priaznivý účinok hudby G. Verdiho s pomalými odrazovými tónmi, ktoré sú synchrónne s vrodenou osciláciou cievnej steny – tzv. Mayerovými vlnami. Tu sa môžu uplatniť mantry alebo modlitba. Pri skúmaní ľudí, ktorí sa dožili sto a viac rokov, sa zistilo, že všetci boli veriaci. Endorfíny signalizujúce pocity pohody napokon môže pomôcť vyplaviť aj smiech.
Smiech prirodzený, úprimný, nie strojený, dostatočnej intenzity s trvaním aspoň 15 sekúnd. Takýto hlasný smiech uvoľňuje endorfíny priamo v mozgu. Pozorovali sa aj účinky filmov. Zatiaľ čo sledovanie sekvencií z veselohier spôsobilo rozšírenie ciev závislé od endotelu asi o 22 percent, pozeranie hororového filmu spôsobilo až v 35 percentách zúženie ciev. Najhoršou voľbou je tesne pred spánkom sledovať hororové alebo iné drastické filmy (pripomíname Zemetrasenie v metre). Nezabúdajme na ničím nenahraditeľný dokonalý nočný spánok v tichej, tmavej a dobre temperovanej miestnosti bez akejkoľvek elektroniky.
Napokon dobrá správa: Don’t worry, be happy. To je nielen úspešný hit, ale aj náznak možného východiska.

Odsúdení na smrť

Opačný príklad o samozničujúcej sile negatívnej predstavivosti a negatívnych emócií. S písomným súhlasom príslušného súdu odsúdenému na trest smrti navrhli „humánnejšiu“ alternatívu exekúcie. Namiesto popravy elektrickým kreslom úplne bezbolestné pomalé vykrvácanie zaistené medicínskymi odborníkmi. Odsúdenec písomne súhlasil. V operačnej sále ho pripútali k operačnému stolu. Inštrumentárka prisunula k stolu hrkotajúci stolík, na ktorom sa leskla súprava skalpelov a nožov. Zaviazali mu oči, aby nič nevidel. „Exekútor“ ho ubezpečil o úplnej bezbolestnosti popravy. Zápästia mu postriekali „anestetikom“, potom mu kožu na obidvoch zápästiach jemne poškrabali. „To je celá bolesť,“ znel komentár. Voda teploty tela mu pomaly začala stekať po zápästiach a hlasne kvapkala z výšky do podložených nádob. Hlas „exekútora“ postupne zámerne slabol. Odsúdenec zomrel. Nestratil ani kvapku krvi. To, čo kvapkalo po jeho zápästí, bola teplá čistá voda.