Ako sa objavili probiotiká? … história od Starého zákona až po dnešok
Živé organizmy na Zemi sa navzájom ovplyvňujú, a to v rôznych formách. Jednou zo zvláštnych foriem symbiózy je aj mutualizmus, keď oba organizmy majú prospech zo vzájomného spolunažívania.
Medzi človekom a viacerými mikroorganizmami sa takýto mutuálny typ symbiózy vyvinul za vzniku špecializovaných systémov, ako sú napr. GALT a MALT.
Táto užitočná mikroflóra je tvorená najmä probiotikami.
Probiotiká sú živé mikrobiálne doplnky stravy, ktoré príjemcovi dokázateľne priaznivo ovplyvňujú zdravie.
Ako prirodzené bioregulátory pomáhajú:
- udržiavať rovnováhu ekosystému tráviaceho traktu rôznymi mechanizmami a
- zabraňujú kolonizácii tráviaceho traktu patogénnymi baktériami.
Probiotiká majú:
- antimikrobiálne,
- imunomodulačné,
- antikancerogénne,
- antialergické a
- antioxidačné vlastnosti.
V tejto oblasti sa v posledných rokoch objavuje veľa nových zaujímavých, dôležitých a exaktných informácií.
Prvá zmienka o probiotikách v Starom zákone
Prvá písomná zmienka oprospešných baktériách je pravdepodobne už v Starom zákone, kde sa píše (Genesis 18, 1 – 8), že „Abrahám ponúkol Bohu kyslé mlieko z dreveného súdka”. Evolučne sa však kyslomliečne probiotiká vyvíjali paralelne s evolúciou ľudskej rasy spoločne takmer 10000 rokov.
Z moderného obdobia sú známe lekárske pozorovania, napr. Henriho Tissiera (francúzskeho pediatra v rokoch 1905 – 1906), ktorý pozoroval v stolici detí s hnačkami nepočetné mikroorganizmy v tvare Y – „bifidus”, ktoré sa však v stolici zdravých detí vyskytovali hojne.
Logicky tak predpokladal, že ak dodá deťom s hnačkou tieto „rozštiepené” baktérie, vylieči u nich hnačku.
V roku 1917, počas epidémie dyzentérie, nemecký profesor Alfred Nissle izoloval kmeň Escherichia coli od vojaka, ktorý v tejto epidémii neochorel, a potom ho použil na liečbu ľudí trpiacich hnačkami.
Pravdepodobne Ferdinand Vergin v roku 1954 zaviedol prvý raz do literatúry výraz probiotic. Vychádzal z gréckeho základu slov – pro: pre a bios: život, predpokladajúc, že substancia je prospešná pre život, v kontraste s výrazom antibiotikum, kde substancia má negatívny vplyv na život.
Lilly a Stillwell publikujú v roku 1965 v Science výsledky svojich výskumov, kde poukazujú na to, že probiotiká secernujú faktory schopné stimulovať rast iných mikroorganizmov.
Parker v roku 1974 prvýkrát použil výraz probiotic vo význame, ako ho používame dnes. Definoval probiotiká ako „organizmy a látky, ktoré prispievajú k črevnej mikrobiálnej rovnováhe” a v roku 1989 Fuller túto definíciu revidoval: „Probiotiká sú živé mikrobiálne doplnky stravy, ktoré priaznivo vplývajú na živočíšneho príjemcu zlepšením jeho intestinálnej mikrobiologickej rovnováhy,” a tá sa stala základom dnes platnej definície podľa FAO/WHO.
V roku 2001 expertná komisia FAO pri Svetovej zdravotníckej organizácii (FAO/WHO) vypracovala analýzu doterajších prác anásledne definíciu probiotík. Svoje závery FAO/WHO publikovala v máji roku 2002.
Táto definícia pretrváva do dnešných čias:
„Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočných množstvách majú preukázateľne pozitívny efekt na hostiteľa/príjemcu.”
Stanovenie definície malo význam aj pre poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, verejné zdravotníctvo, medicínu a mikrobiológiu.
Zdroj: Časopis Gastroenterológia pre prax
marley drugs tadalafil
14 januára, 2024 @ 12:02 am
marley drugs tadalafil
marley drugs tadalafil