Nenápadný, ale o to dôležitejší prirodzený zdroj horčíka je pitná voda, v ktorej vytvára spolu s vápnikom veľmi dôležitú fyzikálnu veličinu – tvrdosť vody.
Tvrdosť sa pričiňuje o ťažko opísateľný pojem chuť vody.
Najlepšie tento pojem opíšeme, ak porovnáme tvrdú vodu vynikajúcej chuti zo studničky na Starých Horách s mäkkou vodou napríklad z vodovodu na Štrbskom Plese.
Ochutnajte vodu doma a na návštevách
Mäkká voda: napriek tomu, že obidve vody sú optimálne chladné, krištáľovo čisté, tatranská
voda má mdlú chuť a pocit smädu neuhasí. Pri dotyku rúk s mäkkou vodou
vzniká dojem, že je v nej mydlo. Extrémom mäkkej vody je destilovaná,
má veľmi nepríjemnú až odpornú chuť, rovnako ako nápoje z nej pripravené
(čaj, káva).
Tvrdú vodu spoznáme podľa toho, že pri varení vytvára vodný kameň,
a najpresnejšie laboratórnym stanovením koncentrácie iónov vápnika
a horčíka. Je preto nepochopiteľne, že v Bratislave, kde je pitná voda z jedného
z najkvalitnejších vodných zdrojov na Slovensku, vodného zdroja Sihoť,
ktorý zásobuje Karlovu Ves, Dúbravku, Lamač, Staré Mesto, v rôznych ustanovizniach sa masovo rozmáha používanie zmäkčenej pitnej vody.
Dokonca v bezprostrednej blízkosti Karloveského ramena sa plánuje nová vodná elektráreň, ktorá by s určitosťou zničila vodný zdroj Sihoť. Mäkká pitná voda, s nízkou koncentráciou vápnika a horčíka, umožňuje pôsobenie toxických ťažkých kovov – mangánu a kadmia. Sú oblasti, kde sa musia tieto toxické ťažké
kovy z vody odstraňovať.
Chráňme si pitnú vodu!
Ochrana zdrojov pitnej vody by mala patriť k jasným, nedotknuteľným
štátnym prioritám. A aj našim osobným!!!