Čo sa deje vtele, keď hladujeme?

Človek spravidla veľmi ťažko znáša, ak musí hladovať. Náš organizmus je naučený na pravidelný denný príjem živín, a ak mu tieto dlhodobo odriekame, prepne do krízového režimu. Ale to až vtedy, ak dlhodobo prijímame menej energie ako je denný bazálny kalorický príjem každého z nás. A to sa len tak bežne nestáva….

Ale pred edukáciou trocha úsmevu:

Niekoľko citátov, myšlienok, nad ktorými sa oplatí zamyslieť sa. Ak vám to pomôže, vylepte si ich na viditeľné miesto a hoďte po nich očkom, keď budete mať krízu. 

„Chvíľku v ústach, navždy na pupku.“

„To, čo budete jesť v súkromí, sa ukáže na verejnosti.“

„Nekop si svoj hrob nožom a vidličkou.“

„Vyvážená strava nie je koláčik v každej ruke.“

„Nejedz nič, čo by tvoja prastará babička nepoznala ako jedlo.“

„Chudnutie sa začína v hlave. Sú v nej ústa.“

„Chudnutie sa začína v hlave a končí v chladničke.“

Čo je to hladovanie?

Nikto z nás nechce hladovať. Minimálne nikto z nás nechce hladovať „neriadene“. Toto slovo vyvoláva pocit hrôzy. Ale je veľký rozdiel medzi hladovaním a pocit, že „niečo by som si dal“. Je veľký rozdiel aj medzi hladovaním a obyčajným hladom medzi jedlami.
Zaujímavé je, že telo sa napríklad dostáva do štádia hladovania v nočnom spánku, čo si ani neuvedomujeme. Ale cez deň máme pocit, že sme hladní každé 2 hodiny 🙂

Niečo o „Neriadenom“ hladovaní a nabudúce si zase prečítate aj o tom „riadenom“ hladovaní. Nech sa páči.

1/ Ak sa zníži príjem potravy voči doterajšiemu príjmu – nikdy sa nezníži pod takú úroveň, akú telo potrebuje pre normálne fungovanie. To nie je iba bazálny metabolizmus, ale k nemu pripočítaný ešte energetický príjem na fungovanie. Nikdy však nie dlhodobo pod bazálny metabolizmus!

Čo je náš bazálny metabolizmus?

Istotne ste sa už stretli s pojmom bazálny alebo pokojový metabolizmus. Sú to dva rôzne pojmy, v zásade však determinujú energiu ľudského tela, ktorá je potrebná pre zabezpečenie jeho základných funkcií, pre zachovanie „bežnej prevádzky“ tela počas dňa i noci. V preklade to znamená, že telo má nejakú základnú spotrebu energie, ktorú využíva na dýchanie, trávenie, na to, že bije srdce, … jednoducho na fungovanie procesov vo vnútri tela. Energiu, ktorú potrebuje srdce, pľúca, pečeň, črevá, koža, …. celé naše telo na udržanie životných funkcií. Toto množstvo energie spotrebuje telo bez toho, aby sme niečo robili, to znamená toto množstvo energie spotrebuje telo napríklad keď len ležíte pri TV a nič nerobíte. Energiu telo potrebuje aj keď spíte. Mnohé procesy v tele pracujú naplno práve v tomto čase. Táto spotreba energie, čiže váš bazálny metabolizmus závisí od niekoľkých faktorov, ako je výška, hmotnosť, vek, ale aj stavba a kompozícia tela.

Viac svalov spaľuje viac tukov

Pri tejto kompozícii sa na chvíľu zastavíme. Zastavíme sa tu z dvoch veľmi dôležitých dôvodov:

a/ Čím viac svalov má telo, tým viac energie spotrebuje aj v kľudovom režime. Čo je super. Keď už nič iné, tak už aj preto sa oplatí budovať si svaly, aby sme mohli viac jesť 🙂 Lebo svaly jedia náš tuk.

b/ Váha pre výpočet bazálneho metabolizmu znamená prepočet ukazovateľov s aktívnou váhou človeka, čím sú zjednodušene viacmenej svaly. Neplatí, že čím vyššia celková váha, tým vyšší bazálny metabolizmus » tým viac spotrebovanej energie „ničnerobením“ a » tým viac jedla. Ak by toto platilo, tak by sme tu nemali nadváhu a obezitu. Pre výpočet bazálneho metabolizmu, ako aj pre výpočet potrebných makroživín platí, že vyživujeme „aktívnu“ hmotu tela. Nadbytočný tuk nie je aktívna hmota tela.

Ak teda bude mať niekto pocit, že pri takto nastavenom jedálničku hladuje – je to „iba“ pravdepodobne menší príjem jedla, na aký bol doteraz zvyknutý, ale nebude to v žiadnom prípade pod jeho základnú potrebu (bazálnu + aktívnu potrebu). A tento stav nie je hladovanie – to je „normálne“ jedenie, príjem normálnej porcie jedla. Toto je nesmierne dôležité si uvedomiť, hlavne v dnešnom svete, ktorý je preplnený nadbytkom jedla a konzumu všeobecne a človek stráca mierku. Väčšina z nás by jedla viac, ako si vyžaduje jeho postava a aktivity. Alebo… Alebo je väčšinou menej, stagnuje jeho váha, uberá jedlo a začína priberať… Všeobecne vzaté veľmi veľa „zobeme“, dojedáme, štipneme si tu a tam…. a jednak je veľmi veľa nadbytočnej energie hlavne vo forme tukov a cukrov v jedlách, ktoré si nepripravujeme sami. A v neposlednom rade jednoducho máme chuť, máme roztiahnuté žalúdky, „naháňa nás mlsná“….. Toto však nie sú dôvody, aby sme jedli viac. Ak napriek tomu tak robíme, tak sa nemôžeme čudovať, že priberáme.

Môj osobný príbeh – Behám, tak môžem jesť koľko chcem?

Doplním vám moju osobnú skúsenosť: keď som začala behať, začala som mať aj vyšší apetít. Pri kratších behoch bol tento výdaj energie a viac jedla v rovnováhe, ale keď som začala behať dlhšie behy, nad 30 km a maratóny, začala som nekontrolovane jesť. Mala som pocit, že som strašne veľa energie vydala a teda môžem jesť koľko len chcem. Ale to „koľko len chcem“ bolo podstatne viac ako to, čo som vydala. A preto som začala priberať napriek tomu, že som behala 300 a viac km mesačne. Nie, neboli to svaly…. bolo to nadbytočné sádlo, poviem to tak ako to je, ktoré sa veľmi rýchlo ukladalo na bruchu, na nohách, bokoch, všade. U mňa síce rovnomerne, ale výrazne viditeľne. Pocit, že dosť behám a teda môžem jesť bol založený len na pocite a ten je veľmi zlý radca. Aby sme naozaj vedeli, čo sa deje, potrebujeme čísla a fakty. A tie si musíme odmerať, odvážiť . Či sa jedná o jedlo, pitie, ale koniec koncov aj výdaj vieme odmerať celkom presne, ak máme športové hodinky na báze srdcového tepu. Z pocitu som teda prešla k faktom, a zistila som, že jem približne 1.5 až 2-krát toľko, koľko by som mala. A hoci to nebolo ľahké, pokiaľ som chcela zastaviť tento stav, musela som začať jesť. A prestať žrať. Prepáčte za úprimnú spoveď, je to ale tak.

Čítali ste náš článok „Všetko s mierou“? Nájdete ho aj tu. Dopln hyperlink

Ale čo je miera?

… a čo je v dnešnom svete „všetko“?  

Miera a mierka je pre každého individuálna, ale v zásade vychádza z výšky, predpokladaného obsahu telesného tuku, vody a svalov podľa antropológie ľudského tela podľa veku, a prihliada aj na aktivitu človeka.

„Všetko“ (všetko, čo máme jesť) je takmer všetko, čo voláme real food alebo potraviny, ktoré neboli priemyselne spracované a modifikované. Pamätáte si na citát z úvodu?

„Nejedz nič, čo by tvoja prastará babička nepoznala ako jedlo!“

„Všetko“ rozhodne neplatí pre všetko, čo je v dnešnej dobe dostupné ako „jedlo“ a je určené pre konzumáciu.