Ešte stále bagatelizujete riziko srdcového zlyhania z fajčenia?

Fajčenie je rizikovým faktorom vývoja srdcového zlyhávania

Fajčenie je závažným rizikovým faktorom vývoja srdcového zlyhávania.

Srdcové zlyhávanie (SZ) postihuje veľkú časť populácie vo vyspelých krajinách sveta a incidencia i prevalencia ochorenia stále stúpajú. Prognóza syndrómu srdcového zlyhávania je napriek pokrokom v diagnostike a liečbe naďalej nedobrá, pretože jednoročná mortalita postihnutých býva na úrovni 30 % od zistenia ochorenia.

Aby sme sa s pandémiou SZ mohli vyrovnať, tak sa musíme sústrediť nielen na liečbu SZ, ale hlavne na prevenciu tohto ochorenia.

Fajčenie je závažným rizikovým faktorom vývoja SZ – zodpovedá asi za 14 % zvýšeného rizika vzniku SZ. Viacero metaanalýz preukázalo zvýšené riziko vzniku SZ u fajčiarov aj u bývalých fajčiarov.

Štúdia ARIC (Atherosclerosis Risk In Communities)

Do ARIC štúdie zahrnuli 15 792 účastníkov vo veku 45 – 64 rokov (išlo o 4 komunity v USA), pričom 1. nábor s vyšetrením účastníkov sa začal v rokoch 1987 – 1989.
Pre túto analýzu boli vybratí účastníci s údajmi od 1. 1. 2005: išlo o 10 407 účastníkov (vylúčili 877 z nich, pretože už mali prejavy SZ a boli pre toto ochorenie už aj liečení.
Z analýzy vylúčili tiež skupinu 275 účastníkov, kde neboli dobre dokumentované ich prejavy ochorenia a jednotlivé chorobné príhody) – teda súbor nakoniec tvorilo 9 345 osôb.

Z hľadiska fajčenia bol hlavný dôraz venovaný fajčeniu cigariet.

V priebehu sledovania účastníkov štúdie hodnotili nasledovné parametre fajčenia:

1. typ aktívneho fajčiara, bývalého fajčiara a nefajčiara,
2. trvanie fajčenia bolo hodnotené v rokoch z minulosti a v rokoch počas ďalšieho sledovania,
3. intenzita fajčenia (priemerný počet cigariet denne v prepočte na škatuľku denne a roky fajčenia),
4. trvanie obdobia fajčenia, event. s prerušením alebo s ukončením fajčenia.

Iné údaje o účastníkoch:

• vek (roky),
• pohlavie,
• rasa,
• úroveň vzdelania (bazálne, stredné, vysokoškolské),
• užívanie alkoholu,
• hmotnosť a výška,
• BMI,
• krvný tlak,
• krvné laboratórne vyšetrenie (cholesterol, HDL-Ch v sére),
• eGF (odhadovaná glomerulová filtrácia, CKD-Epi rovnica v ml/min),
• antihypertenzívna liečba,
• liečba zvýšených sérových lipidov,
• diabetes a jeho liečba,
• prítomné KV ochorenie (prekonaný infarkt myokardu, koronárna reperfúzia, ekg nálezy)
• a sledované boli prospektívne KV príhody.

Hlavné zameranie v tejto analýze bolo na výskyt SZ.

Ako vyzerali účastníci štúdia?

Vstupné charakteristiky

Priemerný vek účastníkov (9 345 osôb) bol 70,4 roka,

57,3 % bolo žien a

20,8 % bolo Afroameričanov.

Fajčiari (aktívni, 8,8 %, t. j. 823 osôb),

bývalí fajčiari (48,7 %, t. j. 4 547 osôb) a

nefajčiari (42,5 %, t. j. 3 975 osôb), pričom aktívni fajčiari mali nižšie BMI i krvný tlak.

Bývalí fajčiari boli častejšie muži, menej tu bolo Afroameričanov, častejšie užívali hypolipidemickú liečbu a bolo tu najviac osôb s koronárnou chorobou srdca. 

Výsledky štúdie?

Riziko srdcového zlyhania pretrváva aj 20-30 rokov po ukončení fajčenia

Incidencia SZ (pri zohľadnení veku, pohlavia a rasy zaradených) bola 9,7 prípadov SZ na 1 000 osoborokov pre nefajčiarov (95 % KI: 8,7 – 10,6), 13,5 prípadov SZ pre bývalých fajčiarov (95 % KI: 12,5 – 14,6) a 20,1 prípadov SZ na 1 000 osoborokov pre aktívnych fajčiarov (95 % KI: 16,7 – 23,5).

Relatívne riziko (RR) pre výskyt prípadov SZ bolo 2,36 (95 % KI: 1,92 – 2,90) u aktívnych fajčiarov oproti nefajčiarom a RR bolo 1,36 (95 % KI: 1,19 – 1,55) pre bývalých fajčiarov oproti nefajčiarom.

Aktívni fajčiari (≥ 25 rokov aspoň 20 cigariet denne) oproti nefajčiarom mali dvojnásobne zvýšené riziko vývoja SZ s RR 1,88 – 1,96, aktívni fajčiari (10 – 25 rokov aspoň 20 cigariet denne) oproti nefajčiarom mali riziko vývoja SZ s RR 1,19 – 1,25, pričom aktívni fajčiari (menej ako 10 rokov aspoň 20 cigariet denne) nemali zvýšené riziko výskytu SZ s RR 0,89 – 1,03 (v tomto prípade, štatisticky nevýznamne).

Ak pacient prestal byť fajčiarom, tak s trvaním „nefajčiarskeho obdobia“ významne klesalo riziko vývoja SZ. Avšak oproti nefajčiarom toto riziko pre vývoj SZ perzistovalo ešte 20 – 30 rokov s RR 1,34 (95 % KI: 1,07 – 1,67).

Posolstvo

Fajčenie cigariet má silný „dávkovozávislý“ vplyv.

Osoby, ktoré fajčili dlhodobo (≥ 25 rokov denne jednu škatuľku, t. j. 20 cigariet), mali dvojnásobne zvýšené riziko vzniku SZ oproti nefajčiarom.

Asociáciu fajčenia so vznikom SZ nezmenilo pri štatistickej analýze ani zohľadnenie veku, pohlavia a rasy zaradených osôb.

Prerušenie fajčenia asociovalo so znížením rizika pre vývoj SZ, ale toto riziko celkom zaniklo až po ≥ 30 rokoch od prerušenia fajčenia.

Výsledky ARIC štúdie zdôrazňujú skutočnosť, že i fajčenie je významným faktorom vývoja SZ.

Tento výsledok je vhodné využiť pri edukácii občanov (osobitne mladých osôb), aby došlo k redukcii výskytu KV ochorení vrátane syndrómu srdcového zlyhávania.

Zdroj: časopis Interná medicína, prof. MUDr. J. Murín a kolektív