Prečo očkovať tehotné proti chrípke?

Chrípka počas tehotenstva prebieha oproti bežnej populácii častejšie s komplikáciami a býva spojená aj s hospitalizáciou. Očkovanie poskytuje ochranu matiek.

Koľko prežije „vysušený“ vírus v izbovej teplote?

Chrípka je respiračné ochorenie, ktoré sa prenáša z človeka na človeka.
Šíri sa čiastočkami aerosólu, ktorý obsahuje vírusy chrípky, z chorého na zdravého jedinca. Vysušený vírus môže prežiť pri izbovej teplote aj niekoľko dní.
Vylučovanie vírusu chrípky u nakazeného sa začína deň pred prvými klinickými príznakmi a pretrváva 5-7 dní.
Inkubačný čas je 12 – 72 hodín.

Chrípka má na Slovensku sezónny charakter s maximom výskytu v zimných mesiacoch, ale vyskytnúť sa môže počas celého roka. Typickým príznakom chrípky je jej náhly začiatok.
Osoba sa cíti:

• unavená,
• malátna,
• bolí ju hlava,
• svaly,
• kĺby.
• Po zimnici zvyčajne nastupuje
• horúčka približne 38-40°C,
• bolesti krku a
• suchý, dráždivý kašeľ.

Sezónna chrípka postihuje predovšetkým najmladšie a najstaršie vekové skupiny, osoby s chronickými ochoreniami:

• pľúc,
• srdca,
• ciev,
• s metabolickými chorobami,
• diabetom,
• ochoreniami obličiek,
• s poruchami imunity a
• s onkologickými ochoreniami.

Rizikovou skupinou sú aj tehotné ženy.

Ako fungujú protilátky a protilátky z očkovania?

Protilátky, ktoré neutralizujú vírus chrípky, predstavujú dôležitý obranný systém človeka. Po prekonaní infekcie je jedinec chránený pred novou infekciou rovnakým vírusovým kmeňom niekoľko rokov, avšak vírus neustále mutuje.
Po zaočkovaní sa vytvoria protilátky proti vírusom obsiahnutým vo vakcíne.
Preto by sa očkovanie proti chrípke malo vykonávať každý rok pred nástupom chrípkovej sezóny.

Očkovanie proti chrípke má zásadný význam pre osoby s vysokým rizikom vrátane tehotných žien. Asi dva týždne po očkovaní 70 – 90% osôb dosiahne protektívnu hladinu protilátok.

Čo je SARI a kto na Sari umiera?

Na Slovensku sa zistilo, že SARI (syndróm akútnej respiračnej insuficiencie) sa u tehotných žien vyskytoval štatisticky významne častejšie ako v ostatnej populácii SR a že úmrtia na SARI u tehotných žien boli štatisticky významne častejšie ako úmrtia na SARI v ostatnej populácii SR.

Ochorelo 13 žien a 6 z nich zomrelo.
Najmladšia tehotná žena so SARI, ktorá zomrela, mala 17 rokov.
Najstaršia tehotná žena so SARI mala 36 rokov.

Vo viacerých prácach bol deklarovaný negatívny dosah chrípky na priebeh tehotenstva.
Niektoré fyziologické zmeny v tehotenstve vedú k vyššiemu riziku ťažšieho priebehu a s tým súvisiacich komplikácií chrípky pre tehotnú (zvlášť v druhom a treťom trimestri) a na plod vrátane:

• potratu,
• predčasného pôrodu,
• nízkej pôrodnej hmotnosti alebo
• úmrtia v perinatálnom období.

Fyziologické zmeny počas tehotenstva sa najviac dotýkajú imunitného systému a fyzikálnych pomerov vo vnútorných orgánoch.
Tehotné ženy sú citlivejšie na niektoré intracelulárne parazity vrátane vírusových. Fyzikálne pomery v oblasti panvy, v hrudnej a brušnej dutine sú spojené so zvýšenými nárokmi na kardiovaskulárny a respiračný systém.

Vírus chrípky je nebezpečný aj pre plod

Priamy vertikálny prenos vírusu z matky na plod je raritný. Mechanizmus, ktorým dochádza v priebehu chrípky k poškodeniu plodu, je pravdepodobne spojený s horúčkou. Horúčka matky v prvom trimestri je vo zvýšenej miere spájaná s rázštepmi neurálnej trubice a inými vrodenými abnormalitami. Chrípka počas tehotenstva je spájaná so 4-násobne vyšším výskytom fetálnych neoplázií (lymfatický a hemopoetický systém, neoplázia je nádor, nový útvar), aj keď ich absolútny počet je nízky.

4 základné odporúčania pre tehotné

Odporúčania sú založené na 4 základných postulátoch:

1. iniciálna empirická liečba antivirotikami má byť začatá čo najskôr, najlepšie do 48 hodín od vzniku klinických príznakov,
2. vzhľadom na nízku citlivosť rýchlych diagnostických testov (falošná negativita môže byť v rozmedzí 40–70%) nie je vhodné s liečbou čakať na laboratórne výsledky,
3. ak nie je možné podanie antivirotík do 48 hodín, s liečbou sa začne aj neskôr, pretože klinický prínos liečby bol dokázaný aj pri jej neskoršom začatí,
4. tehotná žena má byť liečená bez ohľadu na to, či bola, alebo nebola očkovaná (asi 60% účinnosť vakcíny)

Ako postupovať, keď máme vysokú rezistenciu na antibiotiká?

Očkovanie chráni pred ochorením, hlavne pred jeho ťažkými formami vyžadujúcimi hospitalizáciu a tiež pred úmrtím ženy počas tehotenstva, ale aj v popôrodnom období. Redukuje potrebu antivirotík a tiež riziko vzniku rôznych sekundárnych bakteriálnych komplikácií, čo je dôležité zvlášť v krajinách s vysokou rezistenciou na antibiotiká.
Plod je chránený materskými protilátkami počas tehotenstva a ich prenosom cez placentu aj v prvých mesiacoch života dojčaťa. Benefitom je, že zaočkovaná matka nenakazí svoje dojča po celé obdobie chrípkovej sezóny.

Očkuje sa každý rok sezónnou vakcínou do ramena intramuskulárne, na severnej pologuli sa očkovanie začína v októbri.
Tehotné ženy sa očkujú bez ohľadu na dĺžku gravidity, aj v prvom trimestri. Súhrnné charakteristiky lieku pri všetkých troch u nás najviac používaných inaktivovaných vakcínach uvádzajú, že sa môžu používať vo všetkých štádiách gravidity. Najväčšie množstvo údajov o bezpečnosti je dostupných z podávania počas druhého a tretieho trimestra. Údaje z používania vakcíny proti chrípke na celom svete však nenaznačujú, že by vakcína mohla mať nežiaduci vplyv na plod alebo matku.

Prospešnosť očkovania tehotných pre matku a plod inaktivovanou vakcínou bola dávno dokázaná pri eliminácii novorodeneckého tetanu. Túto skúsenosť môžeme v súčasnosti použiť na ochranu matiek a detí aj pomocou iných inaktivovaných vakcín ako napr. proti čiernemu kašľu, pneumokokovým invazívnym nákazám či chrípke.

Zdroj: Gynekologická prax, doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD