Menu
woman-trying-eat-healthy-home

Extrémne diéty: Zdravý reset alebo cesta k dlhodobému problému?

0

Kult krásy, instantné výsledky a zúfalá túžba po zmene – to sú faktory, ktoré živia boom okolo extrémnych diét. Nízke sacharidy, ketóza, prerušovaný pôst, detox kúry, jedálničky s menej než 800 kalóriami denne… Mnohé z týchto prístupov sľubujú rýchle zlepšenie zdravia, štíhlejšie telo a nový štart. Otázka však znie: Dá sa zdravie skutočne „zjesť“?

V tejto sérii článkov sa pozrieme na to, čo hovoria najnovšie vedecké výskumy o extrémnych diétach. Rozoberieme ich krátkodobé výhody, dlhodobé riziká a to, aký odtlačok zanechávajú na metabolizme, psychike a vzťahu k jedlu.

Čo vlastne znamená „extrémna diéta“?

Nie každá nízkokalorická alebo eliminačná diéta musí byť extrémna. Vo vedeckej literatúre sa za extrémne diéty považujú najmä také, ktoré:

  • obmedzujú príjem energie pod 800–1000 kcal denne (napr. VLCD – very low-calorie diets),

  • vynechávajú celé skupiny potravín (napr. všetky sacharidy alebo tuky),

  • odporúčajú jednostrannú konzumáciu (napr. len džúsy, polievky, mäso),

  • trvajú dlhšie než niekoľko dní a nemajú odborný dohľad,

  • sľubujú „reset“ hormónov alebo metabolizmu bez vedeckého základu.

Na prvý pohľad môžu tieto diéty pôsobiť efektívne – veď čísla na váhe klesajú. Ale výskumy ukazujú, že telo na extrémne diéty reaguje inak, než si myslíme.

Prečo chudneme rýchlo – a prečo to nemusí byť dobré

Jedným z najznámejších výskumov, ktoré skúmali vplyv extrémneho chudnutia, je štúdia účastníkov súťaže „The Biggest Loser“. Po mesiacoch intenzívneho kalorického deficitu a fyzickej aktivity síce všetci schudli, no väčšina z nich si po rokoch nielenže váhu neudržala, ale ich bazálny metabolizmus sa výrazne spomalil – a to natrvalo.

Vedci zistili, že:

  • metabolizmus sa po extrémnej diéte nezotaví rýchlo,

  • telo si pamätá „hladovanie“ a ukladá viac tuku pri rovnakom príjme,

  • hormóny zodpovedné za hlad a sýtosť (napr. leptín) sú rozladené,

  • návrat k pôvodnej hmotnosti často prichádza spolu s únavou, výčitkami a poruchami príjmu potravy.

Extrémne diéty tak niekedy skôr nastavia telo na režim prežitia než na skutočné zdravie.

Keď zdravie prestane byť cieľom

Problémom nie je len fyziológia. Extrémne diéty zasahujú aj psychické zdravie a vzťah k jedlu. Často podporujú čiernobiele vnímanie – buď „zdravé“ alebo „zakázané“, buď „disciplína“ alebo „zlyhanie“.

To môže viesť k:

  • prejedaniu po období obmedzovania,

  • strate prirodzeného pocitu hladu a sýtosti,

  • úzkosti z jedla a spoločného stolovania,

  • rozvoju porúch ako ortorexia alebo binge eating.

V ďalšej časti si rozoberieme, čo hovoria štúdie o jednotlivých typoch extrémnych diét (ketogénna diéta, džúsové kúry, suchý pôst) a aké majú dôsledky na telo aj psychiku. Pokračujem hneď.

Aké sú najznámejšie extrémne diéty – a čo na ne hovorí veda?

 

Nie všetky diéty sú rovnaké. Niektoré môžu byť terapeutické – napríklad ketogénna diéta pri epilepsii –, iné však vznikli skôr ako módne trendy. Vedci v posledných rokoch skúmali ich vplyv na metabolizmus, psychiku a mikrobióm. Tu sú tie najdiskutovanejšie:

Ketogénna diéta: zo zdravotnej terapie do fitness sveta

Ketogénna diéta je založená na veľmi nízkom príjme sacharidov (do 50 g denne) a vysokom príjme tukov. Využíva tzv. nutričnú ketózu – stav, kedy telo namiesto glukózy spaľuje tuky.

Zistenia z výskumov:

  • krátkodobo vedie k úbytku hmotnosti, najmä vody a glykogénu,

  • znižuje hladinu glukózy v krvi, môže pomáhať pri inzulínovej rezistencii,

  • dlhodobo však môže viesť k poruchám lipidového profilu (vysoký LDL),

  • často spôsobuje zápchu, deficit vlákniny a zmeny v črevnej mikroflóre,

  • nie je vhodná pre ľudí so sklonom k poruchám príjmu potravy alebo s ochoreniami obličiek.

Džúsové kúry a „detox“: marketing verzus biológia

Tzv. detox kúry, pri ktorých sa pije niekoľko dní iba ovocná alebo zeleninová šťava, sú medzi influencermi populárne. V skutočnosti však telo žiadny „detox“ nepotrebuje – má obličky, pečeň a lymfatický systém.

Riziká a fakty:

  • rýchly úbytok hmotnosti je spôsobený hlavne stratou vody,

  • kúry často vedú k únavovým príznakom, podráždenosti a slabosti,

  • môže dôjsť k hypoglykémii (najmä pri nízkom príjme bielkovín),

  • niektoré šťavy obsahujú extrémne množstvá cukru a kyselín – nevhodné pre diabetikov a pri refluxe.

Z odborného hľadiska sú tieto kúry nevyvážené, chýba im bielkovina, zdravé tuky a stabilná energia.

Pôstne režimy a suchý pôst

Prerušovaný pôst (intermittent fasting) môže mať pod dohľadom výhody – najmä na metabolizmus a inzulínovú citlivosť. Iné varianty, ako napríklad „dry fasting“ (bez vody), však odborníci považujú za rizikové.

Výskumné zistenia:

  • pôst môže znížiť zápalové markery a zlepšiť autofágiu (proces regenerácie buniek),

  • nadmerný alebo dlhý pôst bez odbornej kontroly však vedie k úbytku svalovej hmoty,

  • suchý pôst môže spôsobiť dehydratáciu, poškodenie obličiek a závraty,

  • u niektorých osôb vedie opakované hladovanie k rozkolísaniu hormónov a vyčerpaniu.

Ako rozpoznať zdravý prístup k stravovaniu

Extrémne diéty majú spoločný cieľ – dosiahnuť zmenu rýchlo. No zdravie sa nedá „vyriešiť“ len jedálničkom. Potrebujeme udržateľný režim, ktorý rešpektuje biológiu tela a duševnú pohodu.

Čo by mal spĺňať zdravý jedálniček?

Na rozdiel od jednostranných extrémnych diét, vyvážený jedálniček:

  • nevynecháva celé skupiny potravín bez dôvodu (napr. sacharidy či tuky),

  • obsahuje dostatok vlákniny, bielkovín, zdravých tukov a komplexných sacharidov,

  • rešpektuje prirodzený cyklus hladu a sýtosti,

  • nevedie k úzkosti z „zakázaných“ jedál,

  • podporuje dlhodobé návyky – nie len výzvy na 30 dní.

Telo potrebuje pravidelnosť, pestrosť a dostatok energie – aj keď je cieľom úprava hmotnosti.

Čo signalizuje, že diéta už nie je zdravá?

Extrémne diéty niekedy začnú nevinne. Človek si chce „očistiť organizmus“, schudnúť pár kíl alebo vyskúšať nový trend. Ale ak sa pridajú niektoré z týchto znakov, je čas spozornieť:

  • pociťujete extrémnu únavu, podráždenosť alebo výkyvy nálady,

  • často myslíte na jedlo, máte strach z „prekročenia limitu“,

  • strácate svalovú hmotu alebo menštruáciu (u žien),

  • vznikajú tráviace ťažkosti, ako zápcha alebo reflux,

  • obmedzenia vám bránia v spoločenskom živote.

Tieto prejavy sú červenou vlajkou, že telo trpí – aj keď to navonok možno nevidno.

Kedy vyhľadať odborníka?

Nie každá zmena jedálnička musí byť pod dohľadom odborníka, ale existujú situácie, kedy je to vyslovene vhodné:

  • pri dlhodobom vyčerpaní alebo tráviacich problémoch,

  • ak máte za sebou viacero pokusov o chudnutie bez trvalého efektu,

  • ak máte za sebou extrémnu diétu a bojíte sa návratu k jedlu,

  • ak máte chronické ochorenie (cukrovka, ochorenia štítnej žľazy, intolerancie).

Nutričný terapeut alebo lekár vám môže pomôcť nastaviť plán, ktorý bude rešpektovať vaše telo aj ciele – bez rizika.

Zdravie nezačína pri počítaní kalórií

Dá sa zjesť zdravie? Čiastočne áno. Ale ešte dôležitejšie než to, čo jeme, je to, ako k jedlu pristupujeme. Extrémne diéty sú zdanlivo efektívne, no v skutočnosti si často vyberú daň – na zdraví, psychike aj vzťahu k jedlu.

Ak chceme jesť pre zdravie, potrebujeme viac než len plán – potrebujeme dôveru vo vlastné telo, kvalitné informácie a ochotu ísť pomalšie, ale udržateľne. Pretože zdravie nie je výzva – je to dlhodobý spôsob života.

Zdroje

Related Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

×
Cookies
Používame cookies. Ak si myslíte, že je to v poriadku, kliknite na "Prijať všetko". Kliknutím na "Nastavenia" si tiež môžete vybrať, aký druh súborov cookie chcete povoliť.
Nastavenia Prijať všetko
Cookies
Vyberte, aké súbory cookie chcete prijať. Váš výber sa uloží na jeden rok.
Uložiť Prijať všetko