Obezita je pandemické, civilizačné, masové ochorenie, ktoré sa prejavuje hlavne cez ňou podmienené stúpanie inzulínovej rezistencie čo je vlastne odmietanie pankreatického hormónu zabezpečujúci prenos glukózy do buniek a teda prívod energie a v akcelerácii procesu aterotrombogenézy.
V expandovanom brušnom tukovom tkanive u androidne obéznych a teda s postavou tvaru jablka sa rozohráva orchester procesov tvorby (adiponektínu, leptínu, rezistínu, cytokínov- hormóny a zápalové látky ), modifikácie (steroidné hormóny), či ukladaniu početných hormonálno- regulačných signálov.
Dokumentuje to, že tukové tkanivo je nielen pasívne skladište energetických zásob, ale veľmi aktívne tkanivo v produkovaní energie. Tukové tkanivo sa podieľa na vzniku a modifikácii početných fenoménov metabolického syndrómu (inzulínovej rezistencie, hypertenzie, dyslipoproteinémie, DM 2, na vzniku nadmerného ochlpenia s poruchami cyklu).
Obezita potom dominuje spolu s inými ochoreniami v pozadí etiopatogenézy fenoménov metabolického syndrómu a následných kardiovaskulárnych chorôb, ktoré sú u nás stále hlavnou príčinou morbidity, invalidity a mortality.
Leptín, patologický problém priberania
Leptín je tzv. hormón štíhlosti., ktorý sa začne vylučovať po prijatí potravy a navodzuje pocit nasýtenia. Je produkovaný tukovými bunkami a teda ide o úmeru s množstvom tukového tkaniva. U obéznych sú hladiny leptínu oproti neobéznym zvýšené a klesajú až po redukcii váhy. Tým , že sú tieto hladiny vyššie, vytvára sa proti nemu rezistencia a teda ak obézny pacient prijme potravu, leptín na neho nemá účinok a stále pociťuje hlad. Hladiny leptínu klesajú aj pri hladovaní pričom tento stav pretrváva zhruba ďalšie 4 hodiny. Toto vylučovanie je spojené aj s cirkadiálnym rytmom s vrcholom po polnoci a dopoludnia medzi 10-12 hodinou.
Rozdiel medzi primárnou a sekundárnou obezitou
Primárna obezita je etiologický komplexný syndróm, ktorý môže byť podmienený genetickou predispozíciou, získanými faktormi vonkajšieho prostredia a teda stravovanie, vrátane psychických a sociálnych problémov. Hlavným faktorom vzniku obezity je nepomer medzi energetickým príjmom a výdajom.
Ďalším predispozičným faktorom je aj spôsob výživy v rannom detstve, kedy by sa mal stabilizovať počet tukových buniek.
Sekundárna obezita je sprevádzaná niektorými endokrinnými ochoreniami a hypotalamickými poruchami, ktoré zasahujú do lipidového a energetického metabolizmu a do centrálnej regulácie príjmu potravy. Najčastejšie pridružené ochorenia sú hypotyreóza a priberanie, Cushingov syndróm s býčou šijou, hypoglykémie.
Základné parametre pre určenie obezity
1.Pre zistenie obezity u pacienta využívame tzv. Brocov index v %:
((telesná hmotnosť (kg) : (telesná výška (cm) – 100) ) x 100
Pri tomto vzorci je ideálne číslo pre ženy v rozmedzí ± 15% a u mužov v rozmedzí ± 10%. Vyššie hodnoty poukazujú na nadmernú hmotnosť, naopak, nižšie hodnoty sa hodnotia ako chudosť.
2.Druhým spôsobom na zistenie nadváhy je Body mass index BMI: telesná hmotnosť (kg) : telesná výška (m2)
Hodnoty: menej ako 18,5 = podvýživa
18,5 – 24,9 = norma
25 – 29,9 = nadhmotnosť
30 a viac = obezita
Potraviny pre udržanie adekvátnej hmotnosti
Denný príjem potravy je u každého človeka iný. Závisí to od váhy a výšky, avšak pre každého platí, že ak príjmeme určité množstvo energie v podobe jedla, musíme zo seba aj energiu vydať v podobe pohybu. Nato aby sme určili, ktoré potraviny sú tie správne existuje mnoho rozdelení, no základ je prijať 10-15% bielkovín z denného energetického príjmu. Jedným z hlavných zdrojov energie sú sacharidy, preto z celkového denného príjmu by mali tvoriť 60-64%. Tuky sú výživou s najvyššou energetickou hodnotou a ich odporúčané zastúpenie v strave je 25-30%.
Ako vhodné potraviny s veľkým množstvom bielkovín uvádzame hlavne živočíšne produkty ako sú mlieko, mliečne výrobky, syry a vajcia. Medzi tie rastlinné zdroje zaraďujeme sóju a ďalšie strukoviny, obilniny a orechy.
Hlavným prínosným zdrojom sacharidov sú viaceré potraviny nakoľko ich rozdelenie je obšírne. Z monosacharidov to sú sladké ovocia ako je hrozno alebo banán. Pre polysacharidy budeme konzumovať obilniny, strukoviny a zemiaky, keďže obsahujú najviac škrobu. Okrem toho nezaškodí dať si niečo nezdravé v podobe sladkostí v adekvátnej dávke, ktoré nám do tela prinesú disacharidy.
Pre tuky platí, že by sa mali prijímať, tak ako zo živočíšnych, tak aj z rastlinných zdrojov a to sú rastlinné oleje, orechy a semená olejnatých plodín, masť, mäsové výrobky.
Prídavná literatúra: Emanuel Nečas- Patologická fyziologie orgánových systému
Daniela Ostatníková a kol.- Základy lekárskej fyziológie
https://www.amedi.sk/obezita-ako-sucast-syndromu-inzulinovej-rezistencie-a282,280,1.html?archiv=7,2005&search
https://www.amedi.sk/nove-pohlady-na-obezitu-obezita-ako-dominantny-fenomen-v-etiopatogeneze-metabolickeho-syndromu-a646,639,1.html?search